Príprava Programu Slovensko bola nová, ale veľmi obohacujúca skúsenosť

23. 08. 2022

V ďalšom rozhovore zo série “Umenie partnerstva” približuje Viliam Michalovič, ako vníma význam partnerskej spolupráce verejného a mimovládneho sektora a pokrok, ktorý sa v tejto oblasti dosiahol pri programovaní nového obdobia eurofondov. Zhováral sa s ním Laco Oravec.

Kto je Viliam Michalovič. Ako sa zvyknete predstavovať?

Väčšinou odpovedám, že som človek, ktorý celý život pracovne pôsobí v oblastiach zameraných na podporu a rozvoj ľudí. V počiatočných štádiách mojej kariéry to boli mladí ľudia a teraz je to ktokoľvek, kto potrebuje nejakú podporu pri svojom profesijnom rozvoji alebo pri začlenení do spoločnosti.

Aktuálne som riaditeľom odboru programovania a hodnotenie v rámci Sekcie fondov EÚ na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Z tejto funkcie vyplýva, že mám na starosti nastavovanie programových opatrení, ktoré zabezpečujú podporu ľudí a služieb pre ľudí. Mám tiež na starosti prípravu výziev a vyzvaní, na základe ktorých sa podporujú už konkrétne projekty. A tiež monitorovanie a hodnotenie aktivít, aby sme vedeli, aký majú kvantitatívny a kvalitatívny dopad, a aby sme mohli prispôsobovať programové dokumenty a výzvy skutočným potrebám. A taktiež mám na starosti aj nastavovanie metodických postupov.

Koľko ľudí vlastne pracuje na vašom ministerstve “na eurofondoch”?

Aktuálne máme na ministerstve asi 250 zamestnancov na zabezpečovanie eurofondov. Z toho tabuľkovo by som ja mal mať na starosti 50 ľudí, ale nie všetky pozície sú momentálne obsadené.

Dnes už asi môžeme hodnotiť končiace obdobie eurofondov. Ako sme ich teda ako krajina dokázali využiť v sociálnej oblasti?

Za oblasť Európskeho sociálneho fondu vieme napríklad povedať, že z hľadiska úrovne nezamestnanosti pred kovidom aktivity, ktoré sme podporili, prispeli k jej zníženiu. A to aj štrukturálne, pretože sa nám znížil počet evidovaných nezamestnaných mladých ľudí. Takže celkom sa nám darilo v opatreniach na trhu práce. A za oblasť sociálneho začlenenia aj na základe hodnotení môžeme konštatovať, že nikdy predtým nebolo v podporných (asistenčných) službách zamestnaných toľko ľudí ako teraz. Je ťažké hodnotiť individuálne dopady, ale vieme povedať, že keďže bolo zamestnaných na týchto pozíciách veľa ľudí, boli tieto služby poskytnuté aj veľkému počtu obyvateľov.

Keď sa zastavíme pri mladých ľuďoch. Čo by sa dalo spomenúť ako konkrétny nástroj, ktorý zdá sa, že pomohol?

Z hodnotení vyšlo niekoľko nástrojov ako pravdepodobne účinných. Mladým ľuďom po skončení štúdia chýba pracovná skúsenosť a tým sa stávajú znevýhodnení na trhu práce. Relatívne dobre zafungovala absolventská prax. Zamestnávatelia to využívali a viac ako polovica mladých ľudí sa následne trvalo zamestnala. Aktivačné opatrenie, ktoré tiež fungovalo, bolo poskytovanie finančného príspevku pre aktívnych mladých ľudí, ktorí si sami našli prácu. A, samozrejme, ponúkali sa aj štandardné opatrenia ako vzdelávanie či podporované zamestnávanie.

Ako vlastne prebieha hodnotenie takýchto veľkých programov? A do akej miery sa využíva aj pri ňom princíp partnerstva?

Verejným obstarávaním sme zabezpečili externého dodávateľa, ktorý poskytol expertov na hodnotenie. Používame pritom rôzne typy hodnotenia. Či už štandardné, ako napríklad hodnotenie pokroku pri implementácii určitej témy, ale aj kvalitatívne tematické hodnotenia, napríklad aktívnych opatrení trhu práce. Pred samotným hodnotením sme vždy zorganizovali stretnutie so skupinou ľudí, ktorí nám mali pomôcť určiť, na čo by sa hodnotenie malo zamerať. Nemožno síce hovoriť o cieľavedomom riadenom partnerstve, ale pri výbere kľúčových ľudí na tieto úvodné stretnutia sme zohľadňovali aj to, aby nešlo len o ľudí z ministerstva, ale aj tých, ktorí projekty implementujú alebo z nich majú prospech. A neskôr partnerstvo pokračovalo aj v podobe pripomienkovania, či už priebežnej alebo záverečnej správy. Toto bolo istá nadstavba k formalizovanému procesu, v rámci ktorého sme existujúcim partnerským platformám ako je monitorovací výbor a jeho komisie prezentovali výsledky hodnotení, často veľmi podrobne.

A v čom sme nedokázali využiť potenciál Európskeho sociálneho fondu naplno?

Hodnotenia nám dávajú odpovede na to, kde sú nejaké rezervy a vždy obsahujú aj odporúčania do budúcnosti. Mnohé z nich sme zohľadnili už pri programovaní nového obdobia a mnohé nám ostávajú na riešenie pri príprave výziev. Určite máme rezervy pri využití výsledkového princípu a pevne verím, že v tomto sa zlepšíme v budúcnosti. To však vyžaduje vyvinúť väčšie úsilie a lepšie pripraviť implementačnú dokumentáciu.

Určite nie všetko sa podarilo. Napríklad ak sme hovorili o mladých ľuďoch, tak veľkým dlhom zostáva zavedenie takých účinných opatrení, ktoré naozaj poskytnú primeranú asistenciu tým, ktorých označujeme anglickou skratkou NEET (Not in Education, Employment, or Training), teda ani neštudujú, ani nepracujú, prípadne nie sú ani evidovaní na úrade práce.

Vieme sa z hodnotiacich správ teda naozaj poučiť a neostávajú iba “v šuflíku”? Čo je napríklad výstup z nich, ktorý chcete v budúcom období určite zohľadniť?

Z hodnotenia nám napríklad vyplynulo, že výzvy zamerané na podporu mladých ľudí neboli nastavované dobre, pretože žiadatelia narážali na také prekážky, že od realizácie opatrenia napokon upustili. Je množstvo podmienok, ktoré vieme upraviť iným spôsobom, aby sme sa vyhli takejto situácii.

Alebo zistenia z hodnotenia ukázali, že bolo veľmi ťažké realizovať inovatívne projekty, aj keď nejaké pokusy boli. Takže v novom programe budeme musieť proces prípravy výziev a proces hodnotenia žiadostí o podporu inovácii nastaviť inak.

Ako by ste zhodnotili prípravu nového programového obdobia tak z hľadiska obsahu, ako aj z hľadiska procesu?

V prvom rade je potrebné povedať, že ten proces bol náročný. Už len rozhodnutie mať v budúcom období iba 1 program bola veľká výzva a vyžadovalo si to väčšiu koordináciu medzi rezortmi. A výzvou bolo tiež širšie zapojenie partnerov z občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov, zástupcov regionálnej a miestnej samosprávy a podobne. Bola to pre nás nová skúsenosť, ale bolo to aj veľmi obohacujúce.

Čo sú teda kľúčové tematické piliere politického cieľa Sociálnejšia Európa?

V princípe sme vychádzali zo skúsenosti zo súčasného obdobia s tým, že postupne sa vykryštalizovalo niekoľko priorít. Samozrejme, jednou z nich je trh práce a najmä začlenenie znevýhodnených osôb. Tradičnou témou je tiež formálne vzdelávanie, aby bolo kvalitné a inkluzívne. Novou prioritou sa však stala oblasť zručností, ktorá vychádza z toho, že Slovensko čelí, ako aj iné krajiny, megatrendom a preto je potrebné cieľavedomo uchopiť práve zručnosti, ktoré umožnia ľuďom byť úspešní na trhu práce.
Ďalšou témou je aktívne začlenenie, čiže poskytovanie sociálnych služieb a zabezpečovanie sociálnoprávnej ochrany. Samostatnou témou ostáva aj aktívne začlenenie rómskych komunít. Ďalej tu je priorita potravinovej a základnej materiálnej pomoci najviac odkázaným osobám. A novou prioritou sa stali sociálne inovácie a experimenty, od ktorej si sľubujeme, že vytvorí priestor na vznik takých projektov, ktoré budú neskôr prenositeľné do dobrej praxe.

Je to už aj presne finančne rozdelené?

Áno, každá oblasť už má nejakú alokáciu. V uplynulom období bola najviac finančne podporovaná oblasť trhu práce. Teraz to už tak nebude, rozpočet je vyváženejšie prerozdelený medzi všetky priority.

Čo všetko obnášala príprava nového programového obdobia?

V princípe sme spoločne s Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu, Ministerstvom zdravotníctva a Úradom splnomocnenca vlády pre rómske komunity koordinovali proces prípravy Programu Slovensko za cieľ politiky 4 - Sociálnejšia Európa. Samozrejme, v aktívnej spolupráci s Ministerstvom investícii, regionálneho rozvoja a informatizácie ako s budúcim riadiacim orgánom programu. V rámci prípravy sme absolvovali nespočetné množstvo konzultácií so zástupcami občianskej spoločnosti a sociálnymi partnermi. Robili sme aj rôzne tematické stretnutia. Neviem povedať presné číslo, ale boli to určite desiatky stretnutí, možno aj sto.

Ako prebieha výber partnerov na tieto konzultácie?

Neexistuje tu cieľavedomý proces riadenia partnerstva, a preto sme veľmi privítali ponuku Úradu splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti, že nám pomôže pri identifikovaní partnerov z tretieho sektora. A toto, myslím si, fungovalo veľmi dobre. Pre nás to bolo veľké zjednodušenie, že sme mali jedného partnera, na ktorého sme sa obrátili s ponukou a on už zabezpečil účasť všetkých, ktorí boli pre danú tému relevantní. To naozaj veľmi uľahčilo celý proces prípravy, pretože ak sme z vlastnej iniciatívy robili nejaké stretnutie, tak sme sa väčšinou riadili existujúcimi partnerskými platformami. Teda pozývali sme tých, ktorí už pôsobili buď v monitorovacom výbore alebo jeho komisiách. A zohľadňovali sme aj už nejaké predošlé partnerstvá, teda tých, ktorí sa už v minulosti zúčastnili nejakých tematických konzultácií. V princípe dosť pracne sme vyhľadávali subjekty, pre ktoré by to mohlo byť zaujímavé a ktoré nám prišli relevantné. Ale nemožno hovoriť o tom, že by sme mali nejaký vyčerpávajúci zoznam partnerov.

Vy ste sa krátko pred medzirezortným pripomienkovým konaním k Programu Slovensku rozhodli pre pomerne netradičný krok - uskutočniť ešte špeciálne konzultácie. Prečo a s akým výsledkom?

Musím povedať, že sme sa tak trochu poučili z pripomienkovania Partnerskej dohody, kde sme zaznamenali, že veľa subjektov zaslalo obrovské množstvo pripomienok. A do veľkej miery to pramenilo z nedostatočnosti samotného textu, ktorý je často zostručnený a môže preto vyvolávať nedorozumenia. A tak sme si povedali, že ak máme ešte čas, venujme radšej energiu konzultačným stretnutiam, kde si pozrieme aktuálny návrh a porozprávame sa o ňom. Cieľom bolo vyjasniť si veci vopred, aby sme eliminovali počet pripomienok. A myslím, že sa to podarilo. Samozrejme, nejaké pripomienky sme dostali, ale nebol ich taký enormný počet.

Pozrime sa trochu bližšie na mimovládne organizácie. V čom robia podľa vás svoju prácu dobre a v čom by sa naopak ešte mali zlepšiť?

Podľa mňa tie nedostatky sú na oboch stranách veľmi obdobné. Pretože vchádzame do spolupráce z obidvoch strán s nejakou kapacitou, s nejakou odbornosťou. Bolo by veľmi dobré, ak by sa našli prostriedky na podporu kapacít občianskeho sektora, aby mohol spoluprácu vykonávať ešte profesionálnejšie.

Kde bude miesto pre partnerstvo v programovom období 2021-27? A bude v niečom pokročilejšie ako v predošlom období.

Ja dúfam, že bude pokročilejšie. Práve skúsenosti z prípravy Programu Slovensko by sme mali využiť a mali by sme na nich stavať. My sa o to pokúšame už teraz pri príprave opatrení zameraných na podporu lepšej integrácie osôb prichádzajúcich z Ukrajiny. Napríklad spoločnou prípravou zámeru projektu.

Podľa môjho názoru by sa to v budúcnosti mohlo posunúť od formálnych platforiem ako je monitorovací výbor a jeho komisie, ktoré musia existovať, až na úroveň partnerskej prípravy aktivít, výziev a vyzvaní. A priestor vidím aj v zdokonalení hodnotiacich procesov, aby sa zástupcovia partnerov cieľavedome zúčastňovali na príprave hodnotiacich opatrení.