Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Rómske komunity

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 1. február 2023, streda
 

Bariéry rozvoja sociálnych inovácií na Slovensku

07. 03. 2022

Autorkou článku je externá expertka ÚSV ROS Jana Žišková z Nadácie Pontis.

Na európskej úrovni sú sociálne inovácie uznávané a využívané ako účinný nástroj na riešenie celospoločenských problémov a EÚ ich aktívne podporuje už dekádu rokov. Na Slovensku čelíme viacerým vážnym spoločenským problémom. Prečo teda nie sme svedkami explózie inovatívnych riešení, ktoré majú potenciál priniesť želateľnú zmenu?

Ekosystém sociálnych inovácií a bariéry jeho rozvoja   

Sociálne inovácie sú závislé od ekosystému - komplexného prostredia, v ktorom vyrastajú, rozvíjajú sa a pôsobia sociálni inovátori či iní tvorcovia zmien[1]. Tento ekosystém buď umožňuje alebo naopak brzdí rozvoj sociálnych inovácií. Aký je jeho stav v našej krajine? Hlavné prekážky a výzvy, ktoré bránia rozvoju fungujúceho ekosystému sociálnych inovácií na Slovensku, zmapovala v roku 2018 Ashoka v spolupráci s organizáciami Svatobor a Green Foundation[2]. Na základe hĺbkových rozhovorov s viac ako dvadsiatimi hýbateľmi systémových zmien a ich podporovateľmi identifikovali viaceré bariéry ekosystému sociálnych inovácií na Slovensku:

  • Obmedzené zdroje pre dlhodobé a inštitucionálne financovanie inovačných organizácií sú najväčšou bariérou. To obmedzuje organizácie pri investíciách do rozvoja svojich kapacít. Zároveň aktivity, ktoré sú pre sociálne inovácie kľúčové, väčšina organizácií realizuje v obmedzenej miere či nerealizuje vôbec – predvýskum, testovanie, škálovanie a prenos na systémovú úroveň.
  • Neexistuje aktívny, funkčný a bezpečný priestor na výmenu názorov, sieťovanie a zdieľanie skúseností, spoločné pravidelné pracovné stretnutia a vecnú diskusiu o spoločenských výzvach.  Sociálne inovácie nie sú u nás dostatočne etablované, chýba terminológia a pretrváva nízka informovanosť o príkladoch dobrej praxe a príbehoch inovátorov.
  • Chýba finančná aj metodická podporana sledovanie dopadu, namiesto otvoreného overovania efektov inovačných riešení často dochádza k vytváraniu falošného dojmu „úspechu“ všetkých projektov. Nie je tu priestor pre „zlyhania“, ktoré sú pre sociálne inovácie zásadné.
  • Prostredie, v ktorom sa inovátori pohybujú, je poznačené nevyhovujúcimi medzisektorovými vzťahmi a vzájomnými očakávaniami medzi biznisom, neziskovým sektorom a verejnou správou.
  • Chýba podpora pre rozvoj a multidisciplinaritu tímov v organizáciách.
  • Významnou bariérou rozvoja inovácií na Slovensku je tiež nízka nadväznosť a nevyváženosť podpory v jednotlivých fázach inovačného cyklu. Väčšina dostupných finančných a nefinančných podpôr má taký charakter a podmienky, ktoré neumožňujú realizovať riešenia v dlhodobých horizontoch. Takmer neexistuje priestor pre testovaciu fázu, škálovanie, overovanie dopadov a prenos na systémovú úroveň. Príkladov dobrej praxe a overených riešení, ktoré efektívne odpovedajú na spoločenské problémy, je na Slovensku dosť, avšak často ostávajú v rukách nositeľov inovácií alebo v lokalite ich realizácie. Inovácie sa neprenášajú, nedarí sa ich škálovať, nieto ešte posúvať na systémovú úroveň.
  • Prevláda nezáujem verejnej správy o inovačné riešenia, inovácie sa neprenášajú na systémovú úroveň.  Zamestnanci verejnej správy nemajú o sociálnych inováciách veľké povedomie.
  • Rozdiely v očakávaniach donorov a inovátorov - problematicky sa javí aj výber podporovaných projektov, keď atraktivita riešenia často víťazí nad kvalitou, rovnako ako neustále hľadanie nových nápadov namiesto rozvoja tých overených.

Výsledky mapovania

Zistenia o súčasnom stave ekosystému sociálnych inovácii, ktoré prináša aktuálne pripravovaná Správa o stave ekosystému sociálnych inovácii na Slovensku[3], vo veľkej miere potvrdzujú závery prieskumu Ashoky. V porovnaní s rokom 2018 teda situácia v oblasti bariér a (ne)prítomnosti podporných nástrojov pre realizáciu sociálnych inovácii na Slovensku zostáva takmer nezmenená.Sociálne inovácie sú na Slovensku realizované v prostredí, ktoré je málo podporné, je výrazne formované konzervatívnym výkladom nariadení, dominantnou orientáciou na administratívnu kontrolu realizovanú na úkor obsahu, a ktoré je charakteristické nedostatkom dostupných zdrojov, z čoho plynie nezdravá súťaž a obmedzená ochota spolupracovať“ uvádzajú autorky Správy Zuzana Polačková a Eva Pongrácz. Pri otázke, či Slovensko ako krajina praje sociálnym inováciám, viaceré respondentky a respondenti rozhovorov realizovaných v rámci mapovania vyjadrili skôr skepsu. Podpora má podľa nich skôr deklaratívny charakter, nakoľko na teoretickej rovine všetci chápeme, že v mnohých oblastiach potrebujeme reformy a nové prístupy.

Limity realizácie

Limity realizácie sociálnych inovácií na Slovensku, a to najmä nedostatok vzájomnej dôvery a vysokú mieru administratívnej rigidnosti, ilustruje vyhlásenie jednej z respondentiek zapojenej do výskumu. Tá realizáciu sociálnej inovácie prirovnala k počítačovej hre: „...urobiť sociálnu inováciu na Slovensku je ako prejsť niekoľko levelov. Ako v počítačovej hre, kde sa potrebuješ dostať z prízemia na dvadsiate piate poschodie, pričom úlohou je, vždy sa dostať k nejakej hlave, ktorá rozhoduje a tam problém vyriešiš.  Musíš sa nejakým spôsobom prebiť cez tých úradníkov, ktorí robia akoby ochranný val. Nechcem povedať, že to nie je možné, ale je to veľmi náročné.“ 

Na druhej strane vyššie spomínané mapovanie stavu ekosystému sociálnych inovácií na Slovensku potvrdilo prítomnosť veľkého množstva povšimnutiahodných a cenných iniciatív s obrovským inovačným potenciálom. Väčšina týchto iniciatív však zostáva v širšom prostredí neviditeľnými. Najčastejším dôvodom sú limitované kapacity, v zmysle finančnom ale i personálnom. Vzdelávanie či podpora vo forme mentoringových alebo inkubačných programov takmer neexistuje, ich realizácia má skôr sporadický charakter. Prítomnosť podporných nástrojov potrebných pre realizáciu sociálnych inovácii na Slovensku je skôr limitovaná. Okrem náročného prístupu k finančným zdrojom neexistuje ani formalizovaná platforma, prostredníctvom ktorej by mohlo dochádzať ku sieťovaniu a výmene skúsenosti.

Točenie sa v kruhu

Aktuálne sú teda sociálne inovácie u nás realizované skôr napriek systému. „Je to trochu začarovaný kruh. Nedostatok zdrojov podnecuje súťaživosť a boj o to, kto má lepší nápad – kto je lepší inovátor. Namiesto budovania ekosystému budujeme egosystém. Lenže sociálna inovácia nie je o tom, že jeden “hrdina” si vymyslí zázračné riešenie pre spoločnosť, ktoré všetci ostatní akceptujú. Inovácia je o pochopení systému a o jeho zmene tak, aby produkoval lepšie výsledky. A pochopiť systém znamená vnímať tých, ktorí sú jeho súčasťou a zapojiť ich do tvorby riešenia. Preto potrebujeme cielene podporovať spoluprácu a dôveru. Momentálne primárne podporujeme čiastkové riešenia a len v krátkodobom horizonte, ale chceme vidieť dlhodobé veľké zmeny. To je nemožné. Projektovo atakujeme len dôsledky spoločenských problémov a nie ich skutočné príčiny. Problémy pretrvávajú a paradoxne dobre mienenými intervenciami vytvárame negatívne konsekvencie, ktoré problémy ešte prehlbujú. Míňame zdroje, avšak nevidíme efekt. Následne zhodnotíme, že zmena nenastáva a tak prestávame veriť v inováciu. A hľadáme ďalšieho hrdinu s nápadom, ktorý nejakým projektom zmení svet,“  prináša do problematiky zaujímavý vhľad Radoslav Pittner z Ashoky.

Potrebné kroky

Na Slovensku potrebujeme dosiahnuť stav, kedy bude realizácia sociálnych inovácií systémom podporovaná. Bariéry a úskalia poznáme, vo vyššie uvádzaných mapovaniach sú pomenované veľmi jasne. Je preto dôležité, aby sa všetci relevantní hráči začali spoločne venovať ich prekonávaniu, či v optimálnom prípade ich odstraňovaniu na systémovej úrovni. Bez vytvárania podporného ekosystému zostanú sociálne inovácie u nás naďalej ako rytier Don Quijote bojujúci s veternými mlynmi. 

Podpore ekosystému sociálnych inovácií sa budeme bližšie venovať v ďalšom článku.



[1] MIRRI SR:  Príručka sociálnych inovácií a projektov dobrej praxe v oblasti sociálnych inovácií

[2] Ashoka, Green Foundation, Svatobor: Rozhýbme Slovensko! Sonda do ekosystému sociálnych inovácií na Slovensku, 2018

[3] Správa o stave ekosystému sociálnych inovácii na Slovensku, pracovná verzia, február 2022. Pre potreby MPSVaR SR spracovali Zuzana Polačková, PhD. (Prognostický ústav SAV) a Eva Pongrácz, PhD. (Ekonomická univerzita v Bratislave)

 

Dôležité odkazy

[DoleziteOdkazy]

Dôležité oznamy

[DoleziteOznamy]