Bez partnerstva to nepôjde - zapájanie rôznych aktérov do podpory sociálnych inovácií

Autorkou článku je externá expertka ÚSV ROS Jana Žišková

Ideálna sociálna inovácia prepája hráčov zo všetkých sektorov, partnerstvo je preto jedným zo základných predpokladov jej úspechu. Kto sú kľúčovými aktérmi v systéme sociálnych inovácií, prečo je ich spolupráca nevyhnutná a ako ju môžeme podporiť?  

Aktéri v systéme sociálnych inovácií

Majú zásadný vplyv na vytváranie a rozvoj sociálnych inovácií a zároveň spoluvytvárajú alebo sa podieľajú na podpore ekosystému sociálnych inovácií. Hráčmi v oblasti sociálnych inovácií sú nielen samotní sociálni inovátori, ale aj ich partneri - podporovatelia inovácií z podnikateľského sektora, verejnej správy, štátnych inštitúcií, tretieho sektora a akademického prostredia.

Z dostupných prieskumov vyplýva, že momentálne najviac sociálnych inovácií na Slovensku vzniká v treťom sektore. Mimovládne organizácie zohrávajú kľúčovú úlohu pri identifikácii spoločenského problému, na ktorý sociálne inovácie reagujú a spravidla ako prvé na jeho existenciu upozorňujú. Majú najbližšie k zraniteľným skupinám občanov, rozumejú ich potrebám a vedia pomenovať prekážky, ktoré im bránia v ich napĺňaní. Je preto potrebné, aby štát MVO sektor podporoval a alokoval dostatok zdrojov potrebných na budovanie ich kapacít.

Zároveň sa ukazuje potreba vyššej angažovanosti samotných štátnych inštitúcii do podpory sociálnych inovácií, najmä ministerstiev.  Zistenia z výskumu zrealizovaného pre MPSVR SR[1] naznačujú, že sociálnu inováciu je takmer nemožné zrealizovať len smerom „bottom-up“, teda zdola nahor. Potrebná je  súčinnosť a podpora „zhora“, vo forme podpornej legislatívy, schopnosti legislatívu zrozumiteľne a jednoznačne interpretovať, ochoty uvoľniť konzervatívny a rigidný výklad jednotlivých nariadení, ktorý často akúkoľvek inováciu brzdí a snahy overené inovatívne riešenia adaptovať na systémovú úroveň. Ministerstvá sa musia stať aktívnym inovačným aktérom, ktorý bude aktívne prispievať ku profesionalizácii prostredia, v ktorom sú sociálne inovácie realizované.

Čo sa týka verejného sektora, prax naznačuje, že menšie samosprávy jednotlivé iniciatívy vedúce k sociálnym inováciám realizujú sami, v prípade väčších samospráv dominuje trend zameraný na podporu iných aktérov a vytváranie prostredia, ktoré vznik a rast sociálnych inovácii podporuje.

Sektor, ktorý v diskusii o sociálnych inováciách zostáva často prehliadaný, je podnikateľský sektor. „Netreba zabúdať, že viaceré zo zásadných sociálnych inovácii, ktoré sa podarilo dostať na systémovú úroveň, bolo realizovaných práve v prostredí podnikateľského sektora a inovácie boli šírené prostredníctvom trhu. Ide o sociálne inovácie, ktoré boli začlenené do obchodného modelu a mierili na zmenu myslenia investorov a spotrebiteľov. Úspešným príkladom je napr. princíp „fair trade“. Táto myšlienka nevznikla v podnikateľskom prostredí, jej pôvodcom je mimovládne prostredie, ktoré reagovalo na vysokú mieru chudoby malých poľnohospodárov a na vysoké zisky obchodníkov. Z nenápadnej iniciatívy, do ktorej sa zapojili pionieri podnikateľského sektora ochotní prehodnotiť svoje dodávateľsko-odberateľské siete, sa až následne stalo celosvetové hnutie a všeobecne známy a akceptovaný princíp“ uvádza Zuzana Polačková, z Centra spoločenských a psychologických vied SAV,  spoluautorka Správy o stave ekosystému sociálnych inovácií na Slovensku.

V podpore sociálnych inovácii však netreba zabúdať na úlohy akademickej obce. Táto je aktuálne spájaná najmä s technologickým výskumom a výskumom v prírodných vedách. Pri realizácii sociálnych inovácii je prítomný element experimentu, ktorý je potrebné vedieť nadizajnovať a vyhodnotiť. To je práve doména spoločensko-vedných disciplín. Akademická obec by tiež mohla zohrávať výraznejšiu úlohu v mapovaní situácie, spracovaní prípadových štúdii a v analýze podmienok vytvárajúcich podporné prostredie pre realizáciu sociálnych inovácii ako i zvyšovaní spoločenského kreditu realizovaných inovácii.

Medzi aktérmi v oblasti sociálnych inovácií majú svoje nezastupiteľné miesto aj filantropické inštitúcie, firemní a individuálni darcovia a podporovatelia, ktorí podporujú sociálne inovácie a experimenty  či už finančne - formou grantov a darov alebo nefinančne napr. formou pro-bono expertnej podpory. Do hry môžu tiež vstúpiť profesionáli v oblasti investovania. Tísa orientujú jednak na vyhľadávanie inovatívnych sociálnych inovácií s potenciálom rastu, ktoré podporujú ešte v zárodku (tzv. seed kapitál) alebo na podporu už úspešných sociálnych inovácií s overeným biznis modelom, či dostatočne veľkou zákazníckou bázou a potenciálom ďalšieho rastu (škálovania).  

Aktérov mapuje Mapa Sociálnych inovátorov  

Hlavných aktérov sociálnych inovácií na Slovensku a vzťahy medzi nimi tento rok zmapovala Nadácia Pontis v spolupráci s medzinárodnou organizáciou Ashoka. Vznikla Mapa sociálnych inovátorov, na ktorej je spolu 461 aktívnych a inšpiratívnych osobností – začínajúcich aj etablovaných inovátorov, ich podporovateľov z biznisu i verejnej správy. Zber dát prebiehal prostredníctvom tzv. metódy snehovej gule – oslovení inovátori odporúčali ďalších ľudí a tí zase ďalších. Mapa tak zobrazuje nielen profily jednotlivcov, ale aj prepojenia medzi nimi.

„Sociálne inovácie sú zdrojom riešení rôznych spoločenských kríz, ktorým v súčasnosti čelíme, či už vo vzdelávaní, na novom trhu práce, pri klimatických zmenách, zvyšovaní dôvery v demokraciu a občianstvo a mnohých iných témach. Potrebujeme preto poznať ľudí, ktorí sociálne inovácie realizujú i podporujú. Dôležité bolo zmapovať aj aktuálne vzťahy medzi nimi, aby sa tieto väzby mohli prehlbovať, a vytvárať tak podmienky pre vznik a rozvoj sociálnych inovácií.“ vysvetľuje dôvod vzniku Mapy inovátorov Martina Kolesárová, výkonná riaditeľka Nadácie Pontis.

Analýza, ktorá vznikla zo zozbieraných dát, ukazuje stav ekosystému sociálnych inovácií pohľadom jej aktérov (t. j. ľudí, ktorí sa do prieskumu zapojili). Umožňuje poznať výzvy, ktorým čelia, ich potreby aj prekážky, s ktorými sa pri svojej práci stretávajú.

„Podnikatelia tvoria 16 % z 296 kľúčových aktérov identifikovaných na mape inovátorov. Ich regionálne rozloženie je veľmi nerovnomerné a silne v prospech Bratislavy. Najviac zastúpené oblasti medzi aktérmi ekosystému sociálnych inovácií z biznisu boli vzdelávanie (31 %), socio-ekonomická inklúzia (13 %) a kultúra, regionálny rozvoj a ochrana životného prostredia (8 % každá). Len 10 % ľudí z biznisu potvrdilo, že podporujú rozvoj ekosystému sociálnych inovácií aj finančne, ale polovica potvrdila, že poskytuje nefinančnú expertnú pomoc a know-how.“ priblížil prvé výsledky z analýzy Matúš Labanc, programový manažér, Nadácia Pontis.

Spoločná platforma pre dlhodobú spoluprácu

Výsledky prieskumov[2] ukazujú, že jednou z bariér rozvoja ekosystému sociálnych inovácií na Slovensku je absencia aktívneho, funkčného a bezpečného priestoru na výmenu názorov, sieťovanie a zdieľanie skúseností. Pre aktérov je teda zásadné vytvoriť spoločnú platformu, ktorá umožní nielen zdieľanie informácií a sieťovanie, ale vytvorí priestor pre spoločné pravidelné pracovné stretnutia a vecnú diskusiu o spoločenských výzvach. Potrebné je pestovať kultúru, ktorá bude v oblasti sociálnych inovácií podporovať medzisektorovú a multidisciplinárnu spoluprácu, vytváranie multidisciplinárnych tímov, napr. prostredníctvom rôznych hackathonov, tzv. challenge days (pozn. ide o formáty, ktoré spájajú aktérov z rôznych oblastí za účelom riešenie konkrétneho problému). Je dôležité, aby zástupcovia všetkých zapojených sektorov rozpoznali príležitosti ponúkané vzájomnou spoluprácou a pochopili benefity, ktoré medzisektorová spolupráca a práca v mutisektorových a mutidisciplinárnych tímoch môže prinášať.

Vytvorenie spoločnej platformy pre sociálne inovácie a priestoru pre systematickú spoluprácu aktérov z rôznych sektorov by malo v blízkej dobe priniesť Národné kompetenčné centrum pre sociálne inovácie. Vzniká v gescii MPSVR SR ako centrálny kontaktný bod pre zainteresované strany, odborníkov, akademickú obec, mimovládne a miestne organizácie, ktorého cieľom bude posilňovať partnerstvá, sieťovať a budovať kapacity v oblasti sociálnych inovácií na Slovensku.