Príklad z praxe: Skúsenosti s participáciou na príprave Národného akčného plánu pre deti na roky 2013 – 2017

Pri participácii verejnosti by sme mali naozaj premýšľať o skutočných kľúčových aktéroch, ktorých sa verejná politika dotkne. Jednou z často opomínaných skupín sú deti a mladí ľudia, na ktorých by sme pri príprave tvorby verejných politík nemali zabúdať.

Dobrý príkladom je skúsenosť s participáciou na príprave Národného akčného plánu pre deti na roky 2013 – 2017. Išlo o spojenie iniciatívy Slovenského výboru pre UNICEF, ktorý bol zapojený do kvalitatívneho výskumu s názvom  „Deti o svojich právach: Kvalitatívna sonda do života detí na Slovensku“ a sekretariátu Výboru pre deti a mládež, ktorý v tom čase začal s prípravou akčného plánu. Realizovaný výskum preto bolo možné použiť ako formu participácie detí a vznikli tak podklady pre pripravovaný akčný plán.

Na výskume sa zúčastnil reprezentatívny výber 19 detí, ktoré sa v rámci víkendového pobytu stali účastníkmi rôznorodých fókusových skupín, pološtruktúrovaných rozhovorov, World café diskusií a kreatívnych workshopov na tému detských práv v ich živote. Táto skúsenosť poukazuje na dôležitosť spolupráce medzi štátnym a neziskovým sektorom, bez ktorého by participácia nemohla vzniknúť, keďže sekretariát Výboru pre deti a mládež, ktorý mal na starosti tvorbu plánu, na to nemal vyčlenené prostriedky. Štúdia sa tak stala podkladom pre tvorbu plánu.

Samozrejme, skúsenosť s takouto participáciou detí bola nová a je možné sa z nej poučiť. Najvýznamnejším poučením ostáva, že participácia by nemala slúžiť iba ako podklad na tvorbu dokumentu, ale poslúži aj ako následná kontrola pri odpočte napĺňania ukazovateľov.  Poukazuje na absenciu systematických možností zapájania takých skupín, ako sú deti a mládež, no odhaľuje aj to, že pre participáciu je možné nachádzať kreatívne cesty.