Príklad z praxe: Pandémia COVID-19 na Slovensku

Ako nezapojenie niektorých kľúčových aktérov môže ohroziť život?

Na jar 2020 Slovensko a svet bojovali s pandémiou nového koronavírusu ochorenia COVID-19. Slovensko sa mohlo dlho chváliť dobrými výsledkami vďaka opatreniam, ktoré prijala vláda. Počas posledného aprílového týždňa však začali prichádzať správy o výskyte nového koronavírusu v pezinskom domove sociálnych služieb (DSS). Takéto zariadenie, hoci jeho klientmi boli práve tí najzraniteľnejší, čo sa týka riadenia nespadá pod Ministerstvo zdravotníctva SR a sociálne služby už dlhšie avizovali, že nemajú ľudské ani materiálne prostriedky na ochranu svojich klientov. Napriek tomu predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb po vypuknutí epidémie povedala, že za epidémiu v DSS nesie zodpovednosť minister zdravotníctva. Asociácia totiž vyzývala MZ SR už koncom marca, aby spustilo plošné testovanie zamestnancov domovov sociálnych služieb. To sa nestalo a po Veľkej noci prišli prvé obete práve z jednej z DSS. Koronakríza predstavovala bez pochýb veľkú skúšku pripravenosti vlády koordinovať odborníkov a kľúčových hráčov. Pri každom rozhodnutí musela vláda zvažovať rýchlosť reakcie. V čase krízy je nutný promptný dialóg s dôsledne identifikovanými kľúčovými aktérmi. Zostavenie poradného zboru (krízového štábu) z dostatočne rôznorodých kľúčových aktérov je aj v prípade krízovej situácie hlavnou úlohou tých, ktorí sú za rozhodnutie zodpovední. V tomto prípade medzi poradcami chýbali práve praktici so skúsenosťou s poskytovaní sociálnych služieb najzraniteľnejšej skupine – seniorom.