Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Rómske komunity

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 28. marec 2024, štvrtok
 

Štruktúra študijných krúžkov

  • pozostávajú z rôznorodých účastníkov, veľkosť skupiny 8 – 12 ľudí,
  • stretávajú sa opakovane, obvykle počas 4 – 6 týždňov; akčné kroky následne trvajú niekoľko mesiacov,
  • stretnutia trvajú približne 2 hodiny,
  • stretnutia pomáha viesť facilitátorka, tá však nezasahuje do témy, iba pomáha organizovať diskusiu,
  • každý študijný krúžok pracuje iba na jednej téme,
  • môžu sa vzťahovať na úzku komunitu/susedstvo, obce a mestá, školy, až na široké oblasti národných verejných  politík,
  • študijné krúžky môžu zostať po vyriešení problému zachované.

Každý krúžok pokračuje v práci podľa rovnakej štruktúry sériou 3 – 5 dvojhodinových stretnutí, vedených profesionálnym facilitátorom. Na prvom stretnutí si stanovia základné pravidlá, zoznámia sa a pochopia svoj vzťah k danej téme. Na ďalších stretnutiach účastníci a účastníčky preskúmavajú tému, zvažujú riešenia a dohadujú priority pre ďalšie kroky k zmene. Vyvrcholením je spravidla väčšie podujatie, na ktorom sa diskutuje o riešeniach navrhovaných v rámci krúžkov a ustanovujú sa plány ďalších akčných krokov. Niektorí z účastníkov sa môžu stať následne aj členmi akčných tímov implementujúcich navrhované riešenia.

Ak je cieľom študijných krúžkov zmena vo verejnej politike, treba zabezpečiť, aby:

  • boli zodpovední vedúci predstavitelia verejnej správy zapojení vo všetkých štádiách programu;
  • úradníci a vedenie verejných inštitúcií boli zapojení do rozhovorov;
  • sa hlavné myšlienky z diskusií dostali do správ pre zodpovedných vedúcich pracovníkov;
  • sa vedúci predstavitelia verejných inštitúcií podieľali na ustanovovaní priorít v akčných plánoch a spolu s občanmi sa podieľali na implementácii navrhovaných zmien.

Úspešnosť takejto participácie spočíva v schopnosti zapojiť rôznorodých účastníkov aj z hľadiska pôvodu, aj vzťahu k danej téme. Takisto je dôležité zapojiť dostatočne veľké množstvo ľudí, vtedy samotný proces diskutovania zanecháva aj pozitívne výsledky na vzťahu spoločnosti napr. aj ku kontroverzným témam (napr. menšiny, migrácia a pod.). Hlavný zmysel tejto metódy je v scitlivovaní ľudí na názory, ktoré sú zásadne odlišné od toho ich.