Rezortné rady

Základné informácie

• Zaradenie: podaktivita 1 – Participácia a ústredné orgány štátnej správy,
• Téma: zvyšovanie účasti MNO na tvorbe a implementácii verejných politík,
• Doba realizácie: marec 2022 – november 2023,
• Experti a expertky zapojení do zberu dát: Barbara Gindlová, Skarlet Ondrejčáková, Hana Mravcová, Katarína Palková, Jozef Pitoňák,
• Financovanie: tento projekt je financovaný z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu cez OP Efektívna verejná správa.

Východiská

Na Slovensku dlhodobejšie existuje viacero nástrojov, ktoré počítajú, resp. vyžadujú participáciu OS/MNO na verejných politikách. V prostredí EŠIF pre programové obdobie 2014 – 2020 na základe odporúčaní Európskej komisie Slovensko zaviedlo v Systéme riadenia európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) povinnosť vytvoriť priestor pre socio-ekonomických partnerov, medzi ktorých patria aj MNO. Zástupcov MNO podľa systému riadenia EŠIF deleguje Komora mimovládnych neziskových organizácií Rady vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie, ktorá bola zvolaná ako najreprezentatívnejší orgán MNO na Slovensku, keďže ide o poradný orgán vlády SR so štatútom a rokovacím poriadkom, ktoré schvaľuje vláda SR. Tento model transparentného výberu zástupcov MNO začali využívať rezorty aj v iných témach, netýkajúcich sa EŠIF. Ide o doteraz najlepší model delegovania zástupcov MNO, prax však poukázala na viaceré limity:

• V Komore MNO je zastúpených 23 platforiem, čo ani zďaleka nepokrýva celé široké spektrum MNO. To sa prejavuje limitujúcimi možnosťami a kapacitami expertov, potrebných na participáciu so štátom na verejných politikách rôzneho typu. (Tu treba pripomenúť, že počet členov Komory verejnej správy je 21, čiže pri snahe zachovať proporcionalitu obidvoch komôr nie je účelné navyšovať počet členov Komory MNO.)
• Komory MNO a jej členské organizácie (platformy MNO) v súčasnej dobe nepokrývajú všetky hlavné oblasti výkonu správy. Chýbajú zástupcovia MNO pre oblasť vzdelávania, výskumu (MŠVVaŠ SR), IT technológií (MIRRI SR), protikorupčných tém a hybridných hrozieb (Úrad vlády SR, MV SR, MO SR).

Zdôvodnenie

Silnejúca požiadavka na riadenú participáciu zhora zo strany štátnej správy čoraz výraznejšie odkrýva potrebu systematického prístupu k delegovaniu zástupcov OS a MNO, ako aj riadeného dialógu medzi ÚOŠS a MNO. ÚSV ROS si situáciu naplno uvedomuje, nakoľko je sprostredkovateľom požiadaviek týchto nominácií medzi rezortmi a Komorou MNO pod Radou vlády MNO (poradný orgán). Na jednej strane je nevyhnutné vytvoriť podmienky pre lepšie využívanie odbornosti širšieho spektra expertov MNO a na druhej strane je potrebné vytvoriť podmienky pre lepšiu vnútornú komunikáciu v sektore a zabezpečiť tak väčšiu reprezentatívnosť, zúčtovateľnosť a legitimitu zástupcov MNO v komunikácii so štátom. Kľúčovým je nielen princíp odbornosti, ale najmä zúčtovateľnosti expertov MNO vo vnútri svojho prostredia tak, aby boli zástupcovia MNO schopní zjednocovať názory a stanoviská pre potreby participatívnych procesov na národnej úrovni, prenášať získané informácie, komunikovať dosiahnuté výsledky, ale hlavne komunikovať požiadavky a očakávania štátnej správy na MNO. Vytvorenie nového inštitucionálneho rámca pre riadený dialóg s MNO by pomohlo zabezpečiť podmienky pre prehlbovanie spolupráce s ÚOŠS, ďalšími socio-ekonomickými partnermi s MNO a ich strešnými organizáciami. Priestor pre zintenzívnenie dialógu vidíme v rámci Rady vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie, ktorá je poradným, koordinačným a konzultatívnym orgánom vlády SR v oblasti rozvoja občianskej spoločnosti na Slovensku.

Ciele

Riešením je vznik a budovanie a testovanie nového inštitútu rezortnej rady pri Rade vlády MNO, ktorá bude prepájať zástupcov rezortov (prípadne aj so zástupcami samosprávy - napr. Združenie miest a obcí Slovenska, SK8) s aktívnymi platformami a expertami MNO. Cieľom je prepojiť zástupcov MNO s jednotlivými „rezortami“ / ústrednými orgánmi štátnej správy a budovať dlhodobý a riadený dialóg medzi zástupcami ÚOŠS a im prislúchajúcimi expertom z rezortnej rady MNO. Fungovanie rezortnej rady a inovatívne participatívne postupy je potrebné overiť na konkrétnom príklade  komplexného a adekvátneho, či aktuálneho zadania.

Štruktúra aktivít

• diskusia o podobe a účele rezortných rád,
• zapracovanie mechanizmu rezortných rád do Štatútu Rady vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie – rozšírenie štatútu o nový mechanizmus, ktorý vytvára priestor pre riadenú diskusiu MNO so štátom a diskusiu štátu s MNO na rezortnom a tematickom princípe,
• identifikovanie oblastí a tém, ktoré by mali zastrešiť nové rezortné rady,
• schválenie aktualizovaného Štatútu rady vlády MNO,
• vytvorenie konkrétnych rezortných rád a spustenie ich činnosti,
• testovanie nového inštitútu rezortnej rady v aplikačnej praxi.

Rezortná rada pri Rade vlády MNO

• Prečo je potrebné zriadiť rezortnú radu? – MNO chýba priestor pre dialóg s vybranými rezortami, ÚOŠS chýba znalosť prostredia, aktérov, expertov z prostredia MNO. Zvyšovanie tlaku na reprezentatívne, legitímne a zúčtovateľné zastúpenie aktérov z MNO, aj transparentný spôsob nominovania zástupcov do participatívnych procesov na národnej úrovni. potreba zefektívniť dialóg ÚOŠS so zástupcami MNO a naopak, skvalitniť komunikáciu širokého spektra MNO s rezortami, prípadne zástupcami regionálnej a miestnej územnej samosprávy(napríklad: Združenie miest obcí Slovenska, Únia miest Slovenska, SK 8).
• Čo je rezortná rada? – rezortná rada je nový mechanizmus/inštitút pre kreovanie multisektorových partnerstiev, zastrešený Radou vlády MNO. Rezortná rada predstavuje nový mechanizmus, ktorý umožňuje vznik dynamicky kreovaných multisektorových expertných sietí/pracovných skupín/platforiem, ktorý vytvára priestor pre riadený dialóg MNO so štátom. Môžu mať charakter trvalých, ale aj dočasných multisektorových platforiem. Rezortná rada prepája zástupcov MNO s jednotlivými „rezortami“ / ústrednými orgánmi štátnej správy, prípadne zástupcami regionálnej a miestnej územnej samosprávy, zastúpenými v Komore verejnej správy.
• Aké je tematické rozhranie rezortných rád? – rezortné rady sú spravidla tematicky zamerané a sú zložené zo zástupcu/cov Komory za verejnú správu, zástupcu/cov Komory za mimovládne neziskové organizácie Rady vlády MNO a ďalších expertov a zástupcov vybraných mimovládnych neziskových organizácií, stojacich mimo Komoru MNO. Témy môžu zrkadliť kompetenčné okruhy rezortov (14 ministerstiev), univerzálne zadefinované témy (legislatíva, financovanie MNO), ako aj ad hoc témy, alebo témy, ktoré si vyžadujú medzirezortný a multisektorový prístup (Ukrajina, krízové riadenie, integrácia odídencov, hybridné hrozby a iné).
• Čo je dôvod pre zriadenie rezortných rád? - vznik rezortných rád determinujú priorizované požiadavky „zdola“ – priamo z prostredia MNO ako aj „zhora“ z prostredia ÚOŠS, ich vytvorenie môže byť iniciované aj na základe potrieb na strane ÚOŠS, ako aj na strane MNO. Ich vznik môže byť reakciou ako reakcia na aktuálnu situáciu (napríklad vojna na Ukrajine), spoločenskú objednávku, napríklad ako reakcia na plánovaný legislatívny plán úloh (napríklad: zabezpečiť reprezentatívne, zúčtovateľné a legitímne zastúpenie MNO v tvorbe plánovaných politík, alebo potreba zjednotiť stanoviská sektora k pripravovaným verejným politikám, dokumentom legislatívnej, aj nelegislatívnej povahy).
• Koľko rezortných rád môže vzniknúť? - v jednom čase môže byť zriadených a fungovať/pracovať aj viac rezortných rád.
• Kto schvaľuje zriadenie rezortnej rady a jej členov z Komory VS a Komory MNO? - zriadenie rezortnej rady a jej členov za obidve komory schvaľuje Rada vlády MNO.
• Kto schvaľuje ďalších členov, expertov a zástupcov vybraných mimovládnych neziskových organizácií? - ďalších členov, expertov a zástupcov vybraných mimovládnych neziskových organizácií schvaľujú odsúhlasení členovia danej rezortnej rady.
• Čo upravuje činnosť vytvorených rezortných rád? - činnosť vytvorených rezortných rád upravuje vlastný štatút, ktorý si rezortná rada schváli na prvom zasadnutí.
• Kto manažuje činnosť rezortnej rady MNO/rezortných rád MNO? - Úlohy spojené s organizačným a administratívno-technickým zabezpečovaním činnosti vytvorených rezortných rád plní Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti ako sekretariát Rady vlády MNO.
• Kto nastavuje činnosť a fungovanie vytvorených rezortných rád?  – činnosť a fungovanie vytvorenej rezortnej rady, definuje štatút, ktorý schvaľujú členovia vytvorenej rezortnej rady,
• Ako sa reportuje činnosť vytvorených rezortných rád? - výsledky činnosti rezortných rád budú pravidelne zakomponovávané do programu zasadnutí Rady vlády SR pre MNO (minimálne 4-krát ročne).

Kontakt

Barbara Gindlová