Hybridné hrozby
Základné informácie
- Zaradenie: podaktivita 1 – Participácia a ústredné orgány štátnej správy,
- Téma: zvyšovanie účasti mimovládnych neziskových organizácií na tvorbe a implementácii verejných politík v oblasti boja proti hybridným hrozbám,
- Doba realizácie: január 2023 – november 2023,
- Spolupracujúce organizácie: ISBA, MV SR; APZ, MV SR,
- Experti a expertky zapojení do zberu dát: Viliam Kaliňák, Jakub Adámek,
- Financovanie: tento projekt je financovaný z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu cez OP Efektívna verejná správa.
Východiská a rola mimovládnych organizácií v boji s hybridnými hrozbami
Hybridné hrozby zahŕňajú široké spektrum nátlakových a podvratných aktivít realizovaných naprieč rôznymi sektormi, úrovňami a cieľmi v spoločnosti. Sú namierené proti jej súdržnosti a fungovaniu, a dôvere v štátne orgány a ústavné zriadenie, čím negatívne vplývajú na realizáciu bezpečnostných záujmov štátu.
Vzhľadom na prierezový charakter hybridných hrozieb a množstvo dotknutých aktérov si efektívna prevencia a reakcia na ne vyžaduje koordináciu medzi širokým spektrom subjektov z verejného, súkromného a mimovládneho sektora v rámci tzv. celospoločenského prístupu. Takýto prístup spočíva v účasti verejnosti na tvorbe a implementácií bezpečnostných politík a už dnes ho predpokladá Bezpečnostná stratégia SR, Obranná stratégia SR, Koncepcia pre boj SR proti hybridným hrozbám a Akčný plán koordinácie boja proti hybridným hrozbám na roky 2022 až 2024.
Mimovládne neziskové organizácie v minulosti preukázali svoju užitočnosť pri poskytovaní služieb v krízových situáciách, osvetových a vzdelávacích aktivitách či odbornej analytickej činnosti. Ich znalosti, zručnosti a skúsenosti vedia byť prínosné pri tvorbe a implementácií verejných politík a opatrení.
Za účelom využitia tohto ich potenciálu je cieľom národného projektu Podpora partnerstva a dialógu v oblasti participatívnej tvorby verejných politík 2 zmapovať a zosieťovať relevantné mimovládne neziskové organizácie so štátnymi orgánmi pri participatívnej tvorbe a efektívnej implementácii verejných politík a opatrení v rámci celospoločenského prístupu k boju proti hybridným hrozbám.
Štruktúra aktivít
- vytvorenie databázy subjektov verejnej správy a občianskej spoločnosti pôsobiacich v oblasti boja proti hybridným hrozbám,
- sieťovanie subjektov verejnej správy a občianskej spoločnosti pôsobiacich v oblasti boja proti hybridným hrozbám,
- vytvorenie databázy zahraničnej dobrej praxe zameranej na spoluprácu VS a MNO v oblasti boja proti hybridným hrozbám,
- vyhľadávanie možností a navrhovanie spoluprác medzi verejnej správou a občianskou spoločnosťou v oblasti boja proti hybridným hrozbám,
- vypracovanie analýzy príležitostí a rizík zapájania občianskej spoločnosti do boja proti hybridným hrozbám,
- navrhnutie koordinačného mechanizmu medzi verejnou správou a občianskou spoločnosťou v boji proti hybridným hrozbám,
- otvorenie diskusie v rámci občianskeho sektora o možných legislatívnych úpravách, ktoré by podporili dlhodobejšiu spoluprácu MNO v boji proti hybridným hrozbám a obmedzili možnosť zneužívania právnych foriem tretieho sektora na podporu hybridných hrozieb.
Poznámka: chronológiu prác a informácie o detailnom priebehu realizácie nájdete TU.
Analýza príležitostí a rizík zapájania občianskej spoločnosti do boja proti hybridným hrozbám
Motiváciou pre vznik analýzy príležitostí a rizík zapájania občianskej spoločnosti do boja proti hybridným hrozbám sú kľúčové strategické dokumenty, v ktorých sa vláda SR zaviazala zvyšovať odolnosť a reakcieschopnosť štátu v boji s hybridnými hrozbami. Navrhovaná analýza voľne nadväzuje na Programové vyhlásenie vlády, Bezpečnostnú stratégiu, Obrannú stratégiu a predovšetkým Koncepciu pre boj proti hybridným hrozbám a Akčný plán koordinácie boja proti hybridným hrozbám, ktoré predpokladajú zapájanie občianskej spoločnosti a koordináciu so štátnymi inštitúciami v rámci tzv. celospoločenského prístupu k bezpečnosti.
Cieľom analýzy je identifikovať možnosti a riziká zapájania mimovládnych neziskových organizácií do boja proti hybridným hrozbám ako podklad pre nastavenie spolupráce so štátnymi inštitúciami a iné súvisiace aktivity ako napr. tvorba verejných politík.
- Analýza príležitostí a rizík zapájania mimovládnych neziskových organizácií do boja proti hybridným hrozbám (PDF, 626 kB)
- Príloha č. 1: Mapovacia štúdia aktivít mimovládnych neziskových organizácií v téme hybridných hrozieb na Slovensku (PDF, 684 kB)
- Príloha č. 2: Riziká hybridného pôsobenia cudzej moci prostredníctvom MNO: Prípadová štúdia informačnej operácie v obci Ladomirová na Slovensku v roku 2022 (PDF, 766 kB)
- Príloha č. 3: Riziká hybridného pôsobenia cudzej moci prostredníctvom MNO: Prípadová štúdia českých prezidentských volieb v roku 2023 (PDF, 761 kB)
- Príloha č. 4: Riziká hybridného pôsobenia cudzej moci prostredníctvom MNO: Prípadová štúdia kauzy Katargate v Európskom parlamente (PDF, 708 kB)
- Príloha č. 5: Prieskum možností spolupráce s mimovládnymi neziskovými organizáciami na boji proti hybridným hrozbám z pohľadu ústredných orgánov štátnej správy na Slovensku (PDF, 991 kB)
- Príloha č. 6: Závery workshopu k výsledkom analýzy príležitosti a rizík zapájania mimovládnych neziskových organizácií do boja proti hybridným hrozbám (PDF, 655 kB)
Kontakt
Viliam Kaliňák (tel.: 02/509 44 44926) – počas štúdia na vysokej škole pôsobil ako šéfredaktor a výkonný editor v dvoch mimovládnych neziskových organizáciách so špecializáciou na kybernetickú a informačnú bezpečnosť, počítačovú kriminalitu a vplyvové operácie. Po skončení magisterského štúdia na Karlovej univerzite v Prahe nastúpil na sekretariát Rady vlády SR pre prevenciu kriminality, kde pracoval na novej Stratégii prevencie kriminality v Slovenskej republike do roku 2028. Na národnom projekte PARTICIPÁCIA 2 pôsobí od januára 2023 ako odborník na hybridné hrozby a sieťovanie mimovládnych neziskových organizácii.
Ďalší zapojení experti
Jakub Adámek (+421 2 509 44 985) – vyštudoval porovnávaciu religionistiku na Univerzite Komenského v Bratislave, zúčastnil sa viacerých výskumných projektov zameraných na výskum identít, či vzájomných vzťahov medzi kultúrou, prírodou a societou. V súčasnosti pôsobí ako odborný pracovník v oblasti otvoreného vládnutia na Úrade splnomocnenca pre rozvoj občianskej spoločnosti, kde sa venuje analýze dobrej praxe členských krajín Iniciatívy pre otvorené vládnutie a tvorbe metoiky pre hodnotenie otvoreného vládnutia v prostredí štátnej správy.