Participatívne rozpočty a samosprávy
Tento projekt je financovaný z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu cez OP Efektívna verejná správa.
- Zaradenie: podaktivita 2, participatívne rozpočty a samosprávy
- Zapojení experti: Alexandra Hrabinová, Barbara Gindlová, Dominika Halienová, Lukáš Bulko, Eliška Herinková, Bruno Konečný, Lenka Kudrnová, Alexandra Poláková Suchalová, Miroslav Švec
Čo je to participatívny rozpočet?
Participatívny rozpočet (PR) je jeden z najobľúbenejších nástrojov participácie, ako aj jeden z najefektívnejších demokratických nástrojov, ktorý umožňuje občanom priamo sa zapojiť do rozhodovania o prerozdelení časti verejných zdrojov, ktoré mesto, obec, alebo vyšší územný celok pre účely PR vyčlení. Otvára nový typ verejnej diskusie medzi občanmi a subjektami verejnej správy nielen o realizácii konkrétnych intervencií (navrhnutých projektoch), ktoré iniciovali občania, ale najmä o budúcej vízii a podobe mesta či územia tak, ako to vidia jeho obyvatelia. PR sa vo svete uplatňujú na lokálnej, regionálnej i národnej úrovni.
Význam participatívnych rozpočtov vo svete
- prvý PR vznikol v brazílskom meste Porto Alegre v roku 1989;
- s výnimkou Antarktídy dnes neexistuje kontinent, ktorý by s PR nemal skúsenosť;
- dôležitým „šíriteľom“ PR ako efektívneho mechanizmu rozvojovej pomoci je Svetová banka;
- v rokoch 2008 - 2010 bol PR použitý ako nástroj zmiernenia dopadov ekonomickej krízy v Portugalsku a Španielsku;
- v roku 2019 bol prvýkrát publikovaný Svetový atlas participatívnych rozpočtov, ktorý zaznamenal viac ako 11 000 existujúcich PR v 71 krajinách sveta;
- prvou krajinou, ktorá zaviedla PR na národnej úrovni, bolo Portugalsko – v rámci GovInsider Innovation Awards v kategórií Najlepšie zapojenie občanov bola iniciatíva ocenená za najlepšiu svetovú inováciu vo verejnom sektore v roku 2018; v roku 2019 ohlásila PR na národnej úrovni aj Ukrajina;
- príkladom dobrej praxe participatívneho rozpočtovania na lokálnej úrovni je podľa URBACT napr. portugalské mesto Cascais alebo francúzsky Paríž, ktorý občanom umožňuje spolurozhodovať o použití 5% kapitálových výdavkov (každoročne cca 100 miliónov eur). V roku 2016 sa do PR v Paríži zapojilo viac ako 158 000 ľudí;
Súčasný stav participatívnych rozpočtov na Slovensku
- záujem slovenských samospráv zavádzať PR rastie z roka na rok;
- viac ako 60 obcí a miest a 4 samosprávne kraje (PDF, 726 kB), dnes deklarujú, že svojim občanom umožnili spolurozhodovať o rozdelení verejných zdrojov prostredníctvom PR (v rôznej kvalite a forme);
- inovácie procesu sa objavujú sporadicky; spôsob realizovania PR je zväčša kopírovaním existujúceho prístupu v inej samospráve;
- neexistuje dostatok publikácií, vzdelávacích materiálov, štúdií, zdrojov a článkov o PR v slovenskom jazyku; nedostatočné sú aj zverejňované informácie o PR na Slovensku;
- slovenská legislatíva pojem „participatívny rozpočet“ nepozná a samosprávy musia hľadať vlastné cesty, ako sa vyrovnať s chýbajúcim pojmom v štátnej legislatíve, ktorá upravuje ich existenciu a fungovanie (napr. vo väzbe na uvoľňovanie zdrojov);
Zrealizované aktivity
V rámci národného projektu Podpora partnerstva a dialógu v oblasti participatívnej tvorby verejných politík (NP Parti) prebieha niekoľko aktivít:
- Realizovali sme pilotný projekt zavádzania PR v meste Hlohovec.
- Realizovali sme kvalitatívny zber dát o participatívnych rozpočtoch na úrovni miest a obcí, formou rozhovorov s vedením samospráv, poslancami, úradníkmi, aktívnymi občanmi a samotnými predkladateľmi projektov. Dáta sme zužitkovali v sérií siedmych publikovaných newslettrov - príbehov participatívnych rozpočtov v samosprávach a v zbierke otázok a odpovedí o participatívnom rozpočte. Zapojení experti: Alexandra Hrabinová, Lukáš Bulko, Barbara Gindlová, Dominika Halienová, Eliška Herinková, Bruno Konečný, Lenka Kudrnová, Alexandra Poláková Suchalová, Miroslav Švec
- Formou newslettra sme vypublikovali príbehy participatívnych rozpočtov v slovenských samosprávach:
- Hlasovanie nie je súťaž, ale zodpovedný výber... (príbeh PR v Trnave),
- Na ceste, alebo príbeh participatívneho rozpočtu v Banskej Bystrici (príbeh PR v Banskej Bystrici),
- Je otázkou času, kedy jedni budú môcť rozhodovať o druhých (príbeh PR v Spišskej Belej),
- Keď participatívny rozpočet zatvorené dvere otvára, alebo o lepšej Rožňave (a parádnejšom Gemeri) (príbeh PR v Rožňave),
- Ľudia nechcú udice, chcú ryby (príbeh PR v Prievidzi),
- Ako sa z pionierskej praxe štandard stal (príbeh PR v MČ Bratislava-Nové Mesto),
- Príbehy participatívnych rozpočtov v malých obciach (príbeh obcí Žabokreky, Poniky a Sološnica).
- Pripravili sme zbierku x+1 otázok a odpovedí o participatívnom rozpočte, ktorá má ambíciu neustále sa rozširovať o nové podnety a dobré príklady domácej a zahraničnej praxe.
- Vznikla metodika Participatívne mechanizmy - Kto, čo, kedy, ako?, ktorá je návodom pre ďalšie samosprávy, ktoré by chceli PR zaviesť.
- Vypracovali sme návrh legislatívneho zakotvenia PR do právneho poriadku SR (Čo by znamenala legislatívna úprava pre participatívny rozpočet?).
- Realizujeme informačné podujatia (Samospráva pre ľudí - informácie, priestory, peniaze; Samospráva pre ľudí - ľudia pre samosprávu; Nie je mesto ako mesto; Participatívny rozpočet na záverečnej konferencii NP PARTI AFTER PARTY) a poskytujeme konzultácie k téme PR.
- Zaviedli sme participatívne rozpočty na stredných školách v Trenčianskom kraji (16 škôl, 2019) a pokračujeme v Trenčianskom, Bratislavskom a Trnavskom kraji (95 škôl, 2020).
- Rozbehli sme spoluprácu s Filozofickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave na projekte Inovácie v rozpočtovaní miestnych samospráv na Slovensku, kde v rámci témy participatívny rozpočet plánujeme realizovať cyklus informačných podujatí a stretnutí odborníkov (VS, MNO, akademická obec, aktívna verejnosť) s cieľom otvoriť a prediskutovať tému štandardizácie a legislatívnej úpravy participatívneho rozpočtu.
Čo je možné urobiť pre ďalší rozvoj participatívnych rozpočtov vo verejnej správe na Slovensku?
ÚSV ROS pripravuje pokračovanie národného projektu, ktorý vychádza z predchádzajúcich zistení a identifikovaných problémov. Projekt zabezpečí:
- tvorbu nových pracovných miest koordinátorov participácie v prostredí VS, využiteľné aj pre podporu zavádzania participatívnych rozpočtov, podporu samospráv vo využívaní PR formou systematického vzdelávania zamestnancov VS a zástupcov MNO v oblasti participatívnej tvorby verejných politík;
- podporu budovania komunít praxe pre zdieľanie skúseností s participatívnym rozpočtom a svojpomocných sietí a platforiem pre koordinátorov PR;
- podporu subjektov verejnej správy vo využívaní PR formou vytvorenia aplikácie/softvéru, ktorý by komunikoval do vnútra obecného/mestského úradu s koordinátormi procesu a bezpečne previedol úradníkov procesom zavádzania, implementácie a vyhodnotenia PR;
- realizáciu informačných podujatí a šírenie dobrej praxe prostredníctvom metodík a publikácií z NP PARTI;
- nastavenie kľúčových princípov kvalitného participatívneho rozpočtu v rámci širšej verejnej diskusie (Charta PR);
- zavedenie PR na národnej úrovni s previazaním na lokálne riešenia globálnych problémov (napr. zmiernenie dopadov klimatickej krízy, krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a pod.);
Ďalšie relevantné výstupy
- Participatívny rozpočet a jeho uplatnenie v samospráve (newsletter, marec 2019)
- Nie je mesto ako mesto – participatívny rozpočet v samospráve (newsletter, apríl 2020)
- Netreba všetko formalizovať, alebo čo by znamenala legislatívna úprava participatívneho rozpočtu (newsletter, december 2019)
- Participatívny rozpočet ako nástroj zmocňovania a emancipácie (PDF, 213 kB)
- Participatívny rozpočet Trnavského samosprávneho kraja 2019 (PDF, 817 kB)
- VIDEO: Workshop Samospráva pre ľudí, 8.8.2019 Bratislava
- Participatívny rozpočet vo svete a v slovenskej samospráve. Viete prečo je participatívny rozpočet nástrojom zmocňovania a emancipácie?
- VIDEO: Workshop Ľudia pre samosprávu, 9.8.2019 Bratislava
- Skúsenosti s participatívnym rozpočtom v Trnavskom samosprávnom kraji. Ako robiť participatívny rozpočet v priestore väčšom ako mesto? Aký je rozdiel medzi dotačnou schémou VÚC a participatívnym rozpočtom?
- Aký je rozdiel medzi dotačnou schémou a participatívnym rozpočtom? (PDF, 635 kB)
- VIDEO: Prvá časť konferencie Nie je mesto ako mesto, 10.10.2019 Trenčín
- Inšpiratívne projekty realizované vďaka participatívnemu rozpočtu v rôznych samosprávach na Slovensku.
- Participatívny rozpočet - nová forma prerozdeľovania verejných financií. Občianske projekty ako trhovisko nápadov pre samosprávu. Aké projekty by mali byť predmetom participatívneho rozpočtu? Môžu občianske projekty suplovať povinnosti samosprávy? Začnú samosprávy využívať potenciál participatívneho rozpočtu na podporu plnenia verejných politík? Kto má byť tvárou participatívneho rozpočtu? Môžeme občanov prostredníctvom participatívneho rozpočtu vzdelávať?
- VIDEO: Druhá časť konferencie Nie je mesto ako mesto, 10.10.2019 Trenčín
- Aký je rozdiel medzi dotačnou schémou a participatívnym rozpočtom? Čo by znamenala legislatívna úprava pre participatívny rozpočet? Má byť participatívny rozpočet zdrojom originálnych riešení alebo ho chceme formalizovať?
- Autentický verzus predstieraný proces zapájania verejnosti do procesu rozhodovania. Deliberácia, spoločné zvažovanie a ich miesto v participatívnom rozpočte. O rôznych formách hlasovania, o potrebe verejnej diskusie alebo prečo len hlasovanie nestačí? Ako sa postaviť ku konfliktom? Je konflikt problémom alebo výzvou?
- VIDEO: Tretia časť konferencie Nie je mesto ako mesto, 10.10.2019 Trenčín
- Aký je rozdiel medzi verejnými zbierkami, darmi a crowdfundingom? Ako môže verejný sektor využívať dary a verejné zbierky? Prečo je crowdfunding vo svete čoraz populárnejším? Ako môže crowdfunding legitimozovať použitie verejných zdrojov?
- VIDEO: Participatívny rozpočet - PR
- Chcete sa pustiť do participatívneho rozpočtu? Zaujíma vás ako to s PR na Slovensku je? Potrebujete PR štandardiozovať? Predstavíme Vám tri publikácie, ktoré Vám na ceste k zavedeniu PR pomôžu (praktická príručka OZ Utopia o participatívnych procesoch - participatívnom rozpočtovaní a plánovaní verejných priestorov, prípadové štúdie OZ WellGiving o PR v slovenskej samospráve a pripravovaná publikácia ÚSV ROS x+1 otázok a odpovedí o PR
- VIDEO: Prvé verejné stretnutie k participatívnemu rozpočtu 2018/2019 v Hlohovci
- Ako prebiehalo úvodné verejné stretnutie k participatívnemu rozpočtu 2018/2019 v Hlohovci?
- S akými nápadmi prišli Hlohovčania na stretnutie?
Spoločenská hra Nie je mesto ako mesto
Spoločenská hra Nie je mesto ako mesto žiakom hravou formou približuje ako funguje participatívny rozpočet vo fiktívnom meste. Doska hry zobrazuje fiktívne mestečko Participatívne, ktoré má svoje mestské štvrte:
- Nudnú,
- Upchatú,
- Špinavú,
- Bifľošskú,
- Ignorantskú.
Hra začína príbehom, ktorý hovorí, že v mestečku sa práve konali komunálne voľby. Novozvolený primátor vie, že obyvatelia poznajú problémy svojho mesta najlepšie, a preto by mali spolurozhodovať o tom, kam peniaze z mestského rozpočtu pôjdu. Hráči sa stávajú obyvateľmi mesta a aktívne preberajú časť zodpovednosti za svoje okolie. V piatich skupinkách (mestských štvrtiach) diskutujú o problémoch a konkrétnych riešeniach na zlepšenie života vo svojom susedstve. Pri rozhodovaní o tom, ktoré projekty budú podporené sa však nepozerajú len na malú dosku svojej mestskej štvrte, ale zvažujú hodnotu projektov s presahom na mesto ako celok. Táto hra však nie je len takou obyčajnou hrou. Pomocou QR kódu, ktorý je na doske znázornený, si hráči môžu overiť, či participatívny rozpočet reálne funguje aj v ich meste alebo kraji.
Na tvorbe spoločenskej hry sa podieľali: Alexandra Hrabinová, Lukáš Bulko, Lenka Kudrnová, Ivan Palovčík, Barbora Plášková, Miroslav Švec, Ján a Linda Urbanoví.
Materiál na stiahnutie: Pravidlá spoločenskej hry Nie je mesto ako mesto (PDF, 3 MB).
Publikácia x+1 otázok a odpovedí o participatívnom rozpočte
Materiál na stiahnutie: x+1 otázok a odpovedí o participatívnom rozpočte
Typ dokumentu: zbierka otázok a odpovedí
- Stručný opis: publikácia pomáha čitateľom prispôsobiť očakávania od participatívneho rozpočtu a nastaviť spôsob realizácie kvalitného a zmysluplného participatívneho procesu tak, aby sa participatívny rozpočet v samospráve mohol stať skutočnou témou. S pribúdajúcimi skúsenosťami slovenských samospráv a rozšírením zberu dobrej zahraničnej praxe, má zbierka ambíciu neustále sa rozširovať. Je otvorenou knihou, ktorá bude plniť svoj účel len vtedy, keď v nej každý nájde to, prečo po nej siahol v prvom rade.
- Kľúčové slová: participatívny rozpočet
- Pre koho je materiál určený: volení zástupcovia, úradníci a aktívni občania, ktorí sa púšťajú do realizácie participatívneho rozpočtu vo svojej samospráve.
Charta dobrého participatívneho rozpočtovania
V roku 2021 oslávilo participatívne rozpočtovanie na Slovensku okrúhlych 10 rokov. V rôznej podobe a forme si ho u nás za tento čas vyskúšalo najmenej 65 obcí alebo miest a 4 samosprávne kraje. Rôznorodosť prístupov k participatívnemu rozpočtovaniu je mimoriadne zaujímavá a súvisí aj s doteraz chýbajúcou legislatívnou úpravou či jasnejším usmernením v tejto oblasti. Aj keď rôznorodosť určite nemožno považovať za nežiaducu, treba si byť vedomý jej hraníc. Participatívne rozpočtovanie nemožno zužovať na dotačné schémy či iné nástroje verejného rozpočtovania, pretože ich významne presahuje a vyžaduje si oveľa intenzívnejšiu vzájomnú interakciu účastníkov.
Charta má slúžiť predovšetkým ako nástroj inšpirácie a sebareflexie používaných postupov. Samosprávy, ktoré po nej siahnu, v nej nájdu všetky základné myšlienky, ktoré môžu využiť pre nastavenie dobrých postupov participatívneho rozpočtovania. Veríme však, že má potenciál pomôcť napredovať aj samosprávam, v ktorých už je participatívne rozpočtovanie zavedené.
Aký je rozdiel medzi participatívnym rozpočtom a dotačnou schémou?
Kde sa prejavujú rozdiely medzi participatívnym rozpočtom a dotačnou schémou? Prezentácia Evy Balážovej z Asociácie komunálnych ekonómov skúma rozdiely medzi týmito dvoma schémami v trinástich oblastiach. Pri ich porovnávaní je dôležité mať na pamäti slová spravidla a najmä, vzhľadom na kreatívnu možnosť oboch schém veci tvoriť.
Audiovizuálny záznam z prezentácie
Kontakt
Alexandra Hrabinová – odborná analytička a metodička v národnom projekte ÚSV SR ROS Podpora partnerstva a dialógu v oblasti participatívnej tvorby verejných politík. Inžinierske štúdium ukončila v odbore Financie na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave v roku 2017. Počas štúdia sa intenzívne venovala téme participatívneho rozpočtovania. Svoje vedomosti doplnila praktickou stážou v mimovládnej organizácií The Democratic Society v Edinburgu, kde pomáhala pri zavádzaní online nástrojov na podporu participatívneho rozpočtovania v škótskych samosprávach. Je autorkou spoločenskej hry „Nie je mesto ako mesto“, ktorá slúži ako vzdelávací nástroj pre žiakov a študentov základných a stredných škôl. Jej cieľom je umožniť mladým ľuďom podieľať sa na simulovaných rozhodnutiach a diskusiách o rozdelení rozpočtu fiktívneho mestečka, ako aj budovať predpoklady pre ich reálne zapájanie do života samosprávy. V súčasnosti sa podieľa na príprave zbierky najčastejších otázok a odpovedí o participatívnom rozpočte a spolupracuje pri zavádzaní participatívnych rozpočtov na stredných školách. V rámci pilotnej schémy zbiera dáta z pilotného projektu č. 8 „Transparentnosť výkonu samosprávy a otvorené dáta“.