Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Rómske komunity

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 23. október 2021, sobota
 

Zapájanie zraniteľných skupín

Tento projekt je financovaný z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu cez OP Efektívna verejná správa.

  • Zaradenie: podaktivita 2, zapájanie zraniteľných skupín
  • Zapojené expertky: Elena Gallová Kríglerová, Jarmila Lajčáková, Alena Holka Chudžíková, Jana Kadlečíková, Ivana Rapošová Božič, Katarína Medľová a Zuzana Havírová z Centra pre výskum etnicity a kultúry

Zraniteľné skupiny sú integrálnou a neoddeliteľnou súčasťou spoločnosti, napriek tomu sa na nich pri rozhodovaní o verejných politikách akosi zabúda a ich hlas nemá rovnakú váhu. Ľudia vytláčaní na okraj spoločnosti alebo znevýhodnení z dôvodu etnicity, zdravotného stavu, veku, sexuálnej orientácie alebo iného postavenia, majú štandardne nízku reprezentáciu v živote mesta a v procesoch, ktoré o kvalite ich života rozhodujú. Tieto skupiny boli typicky aj historicky vylučované z podielu na moci. Dopady verejných politík, ktoré nezohľadňujú rôznorodé situácie jednotlivcov patriacich do znevýhodnených skupín môžu byť častokrát diskriminačné alebo dokonca vylučujúce. Namiesto vytvárania rovných príležitostí, môžu nerovnosti prehlbovať. Je dôležité, aby sa koncept férových politík, ktoré vytvárajú príležitosti žiť dôstojný život pre každého, zakorenil v slovenskej verejnej správe.

Prečo na zraniteľných skupinách záleží?

Systematické vylučovanie znevýhodnených a zraniteľných skupín z rozhodovacích procesov je pomerne efektívnym nástrojom ich udržiavania na spoločenskom okraji. V prípade „bežných občanov“, ktorí nepatria do marginalizovaných skupín, je možné predpokladať, že ich perspektíva a situácia je lepšie zohľadnená vo verejných politikách. Jednoduchšie povedané, je pravdepodobné, že súčasná politická reprezentácia lepšie reflektuje potreby, záujmy a perspektívy majoritného obyvateľstva než menšín. Druhým dôvodom, pre ktorý sme sa rozhodli skúmať perspektívu menšín v rozhodovacích procesoch (pri tvorbe zákonov či verejných politík), sú menšinové práva, ktoré zaručujú ich aktívnu účasť v rozhodovacích procesoch týkajúcich sa záležitostí menšín, ako aj určitú rovnosť v príležitostiach pri rozhodovaní o celej komunite. Tretím argumentom bol fakt, že v rámci pilotnej schémy participatívnej tvorby verejných politík sa polovica projektov venovala téme zraniteľných skupín, čo sme vnímali nielen ako pozitívny trend, ale súčasne aj ako jasne definovanú spoločenskú objednávku. Téma zapájania zraniteľných skupín súčasne otvorila tému vzájomného spolužitia, budovania silných komunít a multikultúrnych spoločenstiev, ako aj  princípy univerzálneho navrhovania v procese tvorby politík, ktorý podporuje integračný a inkluzívny potenciál verejnej správy a pomáha vytvárať súdržnú spoločnosť, eliminuje bariéry, ktorým čelia znevýhodnené skupiny obyvateľov vo svojej každodennosti. Viac v rozhovore: Sociálna súdržnosť je spiaca krásavica (newsletter, október 2019)

Na čom sme v rámci NP PARTI pracovali?

Participácia by mala byť špecifickým nástrojom, ktorý pomáha legitimizovať názory a postavenie znevýhodnených skupín obyvateľov, pretože ich účasť na spolurozhodovaní v sebe nesie potenciál vtiahnuť perspektívu znevýhodnenej skupiny tak, aby boli verejné politiky férové. Zámerom bolo po prvýkrát dôkladne zmapovať bariéry ako aj možnosti participácie znevýhodnených a zraniteľných skupín na rôznych úrovniach verejnej správy (národná, regionálna, mikroregionálna, lokálna). Snažili sme sa hľadať odpovede na otázky:

  • Čo vieme o zapájaní zraniteľných skupín do tvorby verejných politík?
  • Ako zmapovať stav, spôsoby a bariéry participácie zraniteľných skupín?
  • Ako zohľadniť perspektívu znevýhodnených skupín v participatívnej tvorbe verejných politík?
  • Ako pristúpiť k zvyšovaniu účasti zraniteľných skupín v procese tvorby verejných politík a v praxi verejnej správy?
  • Ako uplatniť princíp univerzálneho navrhovania v tvorbe verejných (nielen inkluzívnych) politík?
  • Ako nastaviť princípy a pravidlá, ktoré v prístupe zraniteľných skupín k participácii, nerovnosti zmierňujú a eliminujú?

Ako sme mapovali bariéry a možnosti participácie zraniteľných skupín?

Zamerali sme sa na výskum existujúcich príkladov participatívnej tvorby verejných politík na štyroch úrovniach s dôrazom na účasť zraniteľných a marginalizovaných skupín v procese tvorby verejných politík. Analytické práce vychádzali z návrhu kvalitatívneho výskumu, zameraného na participáciu marginalizovaných skupín pri tvorbe verejných politík (PDF, 381 kB). Výskum zadefinoval šesť kľúčových skupín: ľudia so zdravotným postihnutím, mládež a deti, seniori, Rómovia, LGBTI ľudia, migranti a bol východiskom pre spracovanie prípadových štúdií a položil tri kľúčové otázky:

  • Do akej miery môžu tieto skupiny obyvateľov v súčasnosti participovať?
  • Aké podmienky na zapájanie im spoločnosť vytvára?
  • Kde sú najväčšie prekážky, pred ktorými spoločne stojíme?

Hlas menšín, alebo dvanásť prípadových štúdií zo zapájania zraniteľných skupín do tvorby verejných politík

Hlas menšínVýsledkom prác bola robustná publikácia Hlas menšín, ktorá nielen zabezpečila dokumentáciu dvanástich ex–post prípadov participácie, ale ponúkla dôslednú analýzu existujúcich príkladov participatívnej tvorby verejných politík s dôrazom na konkrétne znevýhodnené skupiny obyvateľstva. Publikácia zrkadlí stav a možnosti participácie ľudí so zdravotným postihnutím, mládeže a detí, seniorov, Rómov, LGBTI ľudí a migrantov, ktorí sú integrálnou a neoddeliteľnou súčasťou spoločnosti, ale napriek tomu sa na nich pri rozhodovaní o verejných politikách akosi zabúda, či nemyslí, prípadne ich hlas nemá rovnakú váhu. Publikácia Hlas menšín priniesla aktuálne svedectvo o tom, že ľudia vytláčaní na okraj spoločnosti – znevýhodnení z dôvodu etnicity, zdravotného stavu, veku, sexuálnej orientácie alebo iného postavenia, majú v procese tvorby verejných politík slabý hlas a nízku reprezentáciu. Na druhej strane analýza ukázala, že účasť zraniteľných skupín v tvorbe verejných politík má potenciál meniť politiky na férové a spravodlivé tak, aby žiť dôstojný život bol výsadou pre všetkých, nielen pre „vyvolených“.

  • Participácia a zraniteľné skupiny – teoretický rámec
    • Prečo participácia a zraniteľné skupiny? Dva argumenty (Jarmila Lajčáková)
  • Ľudia so zdravotným postihnutí
    • Úvod (Jana Kadlečíková)
    • Zapájanie ľudí so zdravotným postihnutím do tvorby politiky sociálnych služieb na národnej úrovni (Jana Kadlečíková)
    • Participácia ľudí so zdravotným postihnutím na tvorbe rozvoja koncepcie rozvoja sociálnych služieb na regionálnej úrovni Trnavský samosprávy kraj (Elena Gallová Kriglerová)
    • Príprava Koncepcie sociálnych služieb v rámci Trnavského samosprávneho kraja na roky 2015 – 2020 a participácia ľudí s postihnutím (Alena Holka Chudžíková)
    • Participácia ľudí so zdravotným postihnutím na tvorbe komunitného plánu sociálnych služieb v Banskej Bystrici (Alena Holka Chudžíková)
  • Deti a mladí ľudia
    • Úvod (Elena Gallová Kriglerová)
    • Participácia detí a mladých na národnej úrovni – príprava národného akčného plánu pre deti a mládež (Elena Gallová Kriglerová, Ivana Rapoš Božič)
    • Zvolen – zvolené miesto pre život. Participácia detí a mladých na lokálnej úrovni – prípadová štúdia participácie v meste Zvolen (Elena Gallová Kriglerová, Ivana Rapoš Božič)
  • Rómovia
    • Úvod (Jarmila Lajčáková)
    • Participáciou k zmocňovaniu. Prípadová štúdia komunitného centra menšín vo Veľkom Krtíši (Jarmila Lajčáková)
    • Príprava a implementácia Akčného plánu najmenej rozvinutého okresu Kežmarok – participácia Rómov na regionálnom rozvoji (Jana Kadlečíková)
    • Občianska participácia zdola v oblasti ochrany životného prostredia. Príprava energetických koncepcií cepa v oblasti Poľana (Jarmila Lajčáková, Ivana Rapoš Božič)
  • Migranti
    • Participácia migrantov na tvorbe verejných politík na národnej úrovni (Alena Holka Chudžíková)
  • Seniori
    • Participácia seniorov na tvorbe komunitného plánu sociálnych služieb v mestskej časti Bratislava-Nové Mesto (Alena Holka Chudžíková)
  • LGBT
    • Príprava celoštátnej stratégie ochrany ľudských práv v SR: participácia LGBTI osôb (Jarmila Lajčáková, Ivana Rapoš Božič a Zuzana Havírová)
  • Doslov
    • Úvahy o ľudskej dôstojnosti (Z. Fialová)

Publikácia na stiahnutie: HLAS MENŠÍN – dvanásť prípadových štúdií zo zapájania zraniteľných skupín do tvorby verejných politík (PDF, 3 MB)
Autorky: Elena Gallová Kríglerová, Jarmila Lajčáková, Alena Holka Chudžíková, Jana Kadlečíková, Ivana Rapoš Božič a Zuzana Havírová
Typ dokumentu: odborná publikácia

Zapájanie zraniteľných skupín v praxi, alebo Svidník mesto pre všetkých

Každé mesto a obec predstavuje nehomogénne a pestrofarebné súhvezdie obyvateľov, ktoré predstavuje ľudí rôznej etnicity, religiozity, sociálneho statusu, samozrejme aj veku či zdravotného stavu. Možnosti týchto rozmanitých skupín presadiť v rámci samosprávy opatrenia, ktoré by zodpovedali ich potrebám, sú však do určitej miery limitované. Zabehnutou praxou tvorby verejných politík v samosprávnej praxi je, že tvorcovia verejných politík presadzujú názor, že medzi nami žijú skupiny ľudí, ktoré nerozumejú danému problému, a preto by sme ich nemali k participácii pripustiť, lebo aj tak za nich rozhodneme lepšie. Viac v rozhovore: Ľudia za záclonou (newsletter, december 2018)

Jedna strana mince je teoreticky skúmať mieru zapájania zraniteľných skupín do tvorby verejných politík, druhou ostáva praktická implementácia krokov, ktoré v praxi samosprávy zabezpečia účasť znevýhodnených skupín na spolurozhodovaní o podobe verejnej politiky, ktorá sa ich priamo dotýka. V spolupráci s expertkami z Centra pre výskum etnicity a kultúry a mestom Svidník sme sa rozhodli aj pre praktickú intervenciu a cielené vťahovanie a zapájanie zraniteľných skupín v rámci pilotnej schémy participatívnej tvorby verejných politík, ktorej výsledkom bol pilotný projekt č. 6 Svidník – mesto pre všetkých.

Stratégia inklúzie zraniteľných skupín vo Svidníku

„Chcem, aby bolo mesto bezpečné, aby mali mladí ľudia príležitosti na vzdelanostný a osobnostný rast. Aby ľudia neukazovali prstom na deti z domovov. Aby boli otvorenejší voči polícii a prišli s nápadmi, ako môžeme byť tolerantnejší voči všetkým ostatným. Aby aj ľudia bez domova mali svoju dôstojnosť. Aby sa Rusíni dobre cítili a nemuseli sa hanbiť hlásiť sa k svojej národnosti. Aby Rómovia neboli vnímaní ako leniví – musíme spolupracovať, viac prezentovať ich kultúru. Inklúzia bude, ak Rómovia a nerómovia budú spolu bývať v domoch a deti chodiť do tých istých škôl. Treba čo najviac zamestnávať zdravotne znevýhodnených ľudí. Mládež by potrebovala lepšie kultúrne a športové aktivity, kde by sa mohli zabaviť, ale aj združovať. Je potrebné zlepšovať povedomie ľudí o téme bezdomovectva” (citát zo zasadnutia pracovnej skupiny pre inklúziu znevýhodnených skupín vo Svidníku).

Ak chceme v budúcnosti žiť mestách, v ktorých sa žije dobre naozaj všetkým obyvateľom, je nevyhnutné, aby samospráva reagovala na potreby všetkých skupín, aj tých, ktoré sú momentálne na okraji. Len tak môže zlepšiť ich situáciu, vtiahnuť ich do života spoločenstva a vytvárať tak súdržnú miestnu komunitu. Mesto Svidník sa v spolupráci s Centrom pre výskum etnicity a kultúry spoločne dohodli, že sa pokúsia zmobilizovať jednotlivé zraniteľné skupiny, ktoré žijú v meste Svidník a zapojiť ich do procesu tvorby verejnej politiky, ktorej cieľom je zlepšenie súdržnosti a budovanie silných komunít v meste. Výsledkom participatívneho procesu je lokálna stratégie inklúzie „Svidník mesto pre všetkých“ (PDF, 1 MB), ktorá ponúka konkrétne riešenia a komplexný súbor opatrení vedúcich k inklúzií rôznych znevýhodnených skupín, ako aj zlepšeniu sociálnej súdržnosti v meste Svidník. Stratégia inklúzie znevýhodnených skupín vo Svidníku je návodom ako transformovať mesto Svidník na mesto, v ktorom sa naozaj všetkým obyvateľom žije dobre a zapojiť aj tých, ktorí sa cítia, alebo skutočne sú „na okraji. Cieľom stratégie bolo zlepšiť situáciu znevýhodnených skupín, vtiahnuť ich do života mestského spoločenstva a vytvárať tak súdržnú miestnu komunitu. Do procesu boli zapojení zástupcovia identifikovaných zraniteľných skupín:

  • Seniori
  • Rómovia
  • Deti a mladí ľudia
  • Rusíni
  • Ľudia so zdravotným postihnutím
  • Sociálne odkázaní obyvatelia a ľudia v krízovej životnej situácii

Svidník mesto pre všetkých, alebo návod ako zapájať zraniteľné skupiny v praxi?

PP6Výsledkom praktických intervencií na tému zapájanie zraniteľných skupín v prostredí samosprávy je knižka Svidník mesto pre všetkých, ktorá je uchopiteľným návodom na ďalšie použitie. Zrozumiteľným spôsobom priblíži priebeh a proces tvorby Stratégie inklúzie znevýhodnených skupín v meste Svidník, ktorého cieľom bolo identifikovať, zapojiť a zmobilizovať jednotlivé zraniteľné skupiny žijúce v meste (seniori, Rómovia, deti a mladí ľudia, Rusíni, ľudia so zdravotným postihnutím, sociálne odkázaní obyvatelia a ľudia v krízových životných situáciách) a budovať komunity, ktorých hlas má vplyv na rozhodnutia mestského úradu a kvalitu života vo Svidníku. Nešlo len o navrhovanie a testovanie mechanizmov participácie menšín, alebo zapájanie „neviditeľných ľudí, žijúcich za záclonou“, ale predovšetkým o dizajnovanie stabilných základov pre evolučne náročný proces transformácie, ktorého výsledkom je súdržná spoločnosť, Svidník – mesto pre všetkých.

Materiál na stiahnutie: Svidník – mesto pre všetkých, participácia znevýhodnených skupín na tvorbe verejných politík
Autorky: Elena Gallová Kriglerová, Jana Kadlečíková a Alena Holka Chudžíková
Typ dokumentu: publikácia mapujúca tvorbu Stratégie znevýhodnených skupín vo Svidníku so zapojením zraniteľných skupín, žijúcich vo Svidníku

Metodika zapájania zraniteľných skupín do tvorby verejných politík

Metodika zapájaniaMetodika zapájania zraniteľných skupín na lokálnej úrovni predstavuje mechanizmus zapájania menšinových a znevýhodnených skupín do tvorby verejných politík. Verejná politika sa netvorí len na národnej úrovni – práve na úrovni miest a obcí prijímajú samosprávy množstvo opatrení a politík, ktoré majú priamy dopad na obyvateľov. Ak chcú byť samosprávy efektívne a chcú opatrenia realizovať pre všetkých obyvateľov, mali by sa témou participácie, teda vťahovania verejnosti do tvorby verejnej politiky, aktívne zaoberať.

Materiál na stiahnutie: Metodika zapájania zraniteľných skupín na lokálnej úrovni
Autorky: Elena Gallová Kriglerová, Jana Kadlečíková a Alena Holka Chudžíková
Typ dokumentu: metodika, návod ako zapájať zraniteľné skupiny a na čo pri tom nezabudnúť

Atlas inšpirácií ako začať budovať silnú komunitu

AtlasSprievodným, neplánovaným výstupom z projektu Svidník mesto pre všetkých bola publikácia Od obyvateľa k občanovi, alebo atlas inšpirácií ako budovať komunity. Vznikla v rámci krokov, ktoré viedli k vzdelávaniu miestnej komunity a jej stimulácii v procese hľadaní a navrhovaní riešení a modelov spolupráce rôznych cieľových skupín. Publikácia je otvoreným receptár inšpirácií pre všetkých, ktorí by chceli niečo spraviť pre svoju komunitu, ulicu, štvrť či mesto. Môže to byť predstaviteľ obecného alebo mestského úradu, poslanec, zástupca školy, cirkvi, občianske združenie, kluby, spolky, mladí ľudia, seniori, predstavitelia ktorejkoľvek zo zraniteľných skupín, alebo občan – jednotlivec. Zámerom bolo motivovať a povzbudiť  každého, kto vidí a cíti, že by sa pre jeho okolie niečo užitočné či potrebné dalo urobiť, ale stále nenabral odvahu predstúpiť so svojím nápadom pred ostatných obyvateľov, susedov či kolegov, alebo celkom nevie ako na to. Publikácia prináša rozmanité postupy, kroky a aktivity na podporu súdržnosti komunity, ktorá je pre samosprávu obrovskou hodnotou a súčasne dokazuje, že od myšlienky k realizácii, od obyvateľa k občanovi, nemusí byť tak ďaleko.

Materiál na stiahnutie: Od obyvateľa k občanovi, alebo atlas inšpirácií ako budovať komunity
Autorky: Mária Radváková a Ingrid Doležalová
Typ dokumentu: otvorený dokument, receptár dobrých nápadov

Komunity praxe – Community of practice

Záver projektu priniesol poznanie, že veľmi dôležitým prvkom pre zvyšovanie participácie zraniteľných skupín sú komunity praxe. Komunity praxe sú otvorenou metódou, podporujúcou proces efektívneho učenia sa jednotlivcov i organizácií/inštitúcií, založenom na poznatkovom manažmente a vzájomnej dôvere. Komunity praxe (Community of practice) vedú experti z prostredia MNO, prípadne zástupcovia obcí, miest, alebo samosprávnych krajov, opierajúc sa o reálnu skúsenosťou a výsledky so zavádzaním konkrétnych politík, alebo opatrení v danej oblasti. V komunitách praxe sa jednotlivci, tímy i inštitúcie navzájom podporujú, učia sa spolu a od seba. Učia sa rozpoznávať profesné, procesné problémy a hľadať riešenia, ktoré pomáhajú zvyšovať dopad na učenie a rozvoj každého účastníka skupiny. Silná komunita praxe podporuje zmysluplné interakcie, vychádzajúce z poznania reality inštitúcií, ich zákonných možností, zavedených procesov, ako aj limitov konkrétneho ekosystému verejnej správy (štát, samosprávne kraje, mestá/obce). Komunity praxe stimulujú ochotu zdieľať nové nápady, modely, mechanizmy, procesy, opatrenia, intervencie a startupy v prostredí verejnej správy, ako aj  pomenovať a identifikovať chyby, frustrácie a zlyhania v zavádzaní nových procesov, či opatrení. Komunity praxe vytvárajú novú sociálnu infraštruktúru pre danú tému a proces učenia sa v praxi a praxou. V rámci záverečnej konferencie NP PARTI – AFTER PARTY sme vytvorili priestor pre testovanie navrhovaného modelu aj v previazaní na problematiku zapájania zraniteľných skupín a budovania súdržných komunít.

Participácia a budovanie komunít/záverečná konferencia NP PARTI – AFTER PARTI

  • Typ výstupu: záznam z panelovej diskusie zo záverečnej konferencie NP PARTI – AFTER PARTY
  • Diskutujúci experti: Alena Holka Chudžíková, Mária Radváková (Občianska agentúra komunitného rozvoja 1317), Inge Doležalová (Sociálny Prešov), Marcela Ivančová (primátorka mesta Svidník), Michal Smetanka (obec Spišský Hrhov)
  • Moderuje: Barbara Gindlová 
  • Stručný opis: Prečo je budovanie komunít témou dňa? Sú súdržné komunity snom, alebo bežnou praxou? Ako systémovo podporiť tvorbu verejných politík, ktorých výsledkom sú mestá pre všetkých? Prečo je úloha zapájania verejnosti a zmocňovanie ľudí bez hlasu v procese budovania komunít dôležitá?

Participácia a zdravotne znevýhodnení/záverečná konferencia NP PARTI – AFTER PARTI

  • Typ výstupu: záznam z panelovej diskusie zo záverečnej konferencie NP PARTI – AFTER PARTY
  • Diskutujúci experti: Iveta Mišová (ZPMP), Miloslav Špoták (zástupca primátora mesta Nitra), Timea Hóková (ÚNSS), Jana Kadlečíková (CVEK), Jozef Griač (Imobilio), Zuzana Katreniaková (Lekárska fakulta UPJŠ, Košice)
  • Moderuje: Bruno Konečný 
  • Stručný opis: Zapájanie zraniteľných skupín do tvorby verejných politík, princíp férovosti a reprezentatívnosti v participatívnej tvorbe verejných politík, „ľudia za záclonou“ a zmocňovanie zraniteľných skupín, prístupná samospráva, alebo samospráva pre všetkých, princíp uplatnenia univerzálnych politík v praxi samosprávy.

Participácia a mladí ľudia/záverečná konferencia NP PARTI – AFTER PARTI

  • Typ výstupu: záznam z panelovej diskusie zo záverečnej konferencie NP PARTI – AFTER PARTY
  • Diskutujúci experti: Elena G. Kríglerová (CVEK), Zuzana Čačová (Nadácia otvorenej spoločnosti Nadácia otvorenej spoločnosti), Katarína Čavojská (Rada mládeže Slovenska), Dominika Halienová (Úrad Splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti), Karolína Janičíková (Gymnázium Považská Bystrica)
  • Moderuje: Ján Orlovský
  • Stručný opis: Sú mladí ľudia aktérmi a plnohodnotnými osobnosťami, alebo len čakateľmi na dospelosť? O znepokojivých štatistikách, participácii mladých, kultúre spolurozhodovania na školách, participatívnych rozpočtoch, ale aj o novej Stratégii podpory a rozvoja participácie detí a mladých ľudí v SR, opatreniach v oblasti participácie detí a mladých ľudí v samosprávach a na školách.

Rozhovory k téme

Ľudia za záclonou - Konferencia Participácia, moja láska!

Zraniteľné skupiny vo verejných politikách (newsletter, jún 2020)

  • Typ výstupu: panelová diskusia z diskusného cyklu Choreografie zmeny 
  • Diskutujúci experti: Zuzana Kumanová (etnologička), Elena Gallová Kríglerová (sociologička), Libuša Jarcovjáková (fotografka), Martin Giertl (splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti) a Bruno Konečný.
  • Moderovala: Barbara Gindlová (ÚSV ROS)
  • Stručný opis: Zapájanie zraniteľných skupín, alebo prečo sú niektorí ľudia a skupiny ľudí vytláčané na okraj spoločnosti a záujmu? Dozviete sa o rozmanitosti sveta, neviditeľných ľuďoch, nálepkovaní inakosti a nových getách, ako aj politikoch, ktorí nespájajú, ale rozdeľujú spoločnosť.
  • Poznámka: rozhovor je súčasťou záverečnej publikácie Choreografie zmeny.

Rozhovor v relácií Dotyky na Rádiu Regína

  • Typ výstupu: záznam diskusie na Rádiu Regína
  • Diskutujúci experti: Jana Kadlečíková, Iveta Mišová (ZPMP), Marián Horanič (ZPMP)
  • Moderuje: Tatiana Šušková
  • Stručný opis: Rozhovor v relácií Dotyky na tému: Čo potrebujú ľudia s mentálnym postihnutím? Relácia súčasne predstavila priebeh a výsledky pilotného projektu ZPMP s úradom Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) a ÚSV ROS, ktorého výsledkom je Koncepcia poskytovania sociálnej pomoci ľuďom s mentálnym postihnutím a ich rodinám na území BSK, ako aj priebežné výsledky z výskumu CVEK o zapájaní zraniteľných skupín do tvorby verejných politík.

O expertkách

Elena Gallová KriglerováElena Gallová Kriglerová – procesná analytička, expertka v oblasti politiky marginalizovaných skupín v kontexte národného projektu ÚSV SR ROS Podpora partnerstva a dialógu v oblasti participatívnej tvorby verejných politík. Sociologička. V roku 2005 sa spolupodieľala na založení Centra pre výskum etnicity a kultúry. Od roku 2012 v ňom pôsobí ako riaditeľka. Kultúrna integrácia menšín a migrantov, prístup detí z prostredia menšín k vzdelávaniu a interetnické vzťahy sú témami, ktorými sa zaoberá najčastejšie. V spolupráci s rôznymi samosprávami sa venuje aj téme integrácie migrantov na lokálnej úrovni a participácii menšín na tvorbe verejných politík. V minulosti realizovala viacero výskumných projektov zameraných na situáciu Rómov a migrantov na Slovensku. Je autorkou a spoluautorkou viacerých publikácií venovaných uvedeným témam.

Alena Holka ChudžíkováAlena Holka Chudžíková – procesná analytička, expertka v oblasti participácie marginalizovaných skupín v kontexte národného projektu ÚSV SR ROS Podpora partnerstva a dialógu v oblasti participatívnej tvorby verejných politík, sociálna psychologička a výskumníčka. Študovala psychológiu na Trnavskej univerzite (2007) a aplikovanú sociálnu psychológiu na University of Sussex vo Veľkej Británii (2009). Oblasti jej expertízy zahŕňajú témy sociálnej a kultúrnej integrácie migrantov a utečencov, otázky sociálnej identity, kultúrnej rozmanitosti a politického diskurzu o menšinách. Z hľadiska metodológie a analýzy sa špecializuje na kvalitatívne výskumné metódy a kvalitatívnu analýzu dát. Od roku 2009 pôsobí v Centre pre výskum etnicity a kultúry, v súčasnosti na pozícii senior výskumníčka. V rokoch 2011-2016 sa na pozícii zástupkyne šéfredaktorky podieľala na vydávaní kritického štvrťročníka Menšinová politika na Slovensku. V posledných štyroch rokoch sa zameriava na výskum a vzdelávacie aktivity v oblasti migrácie a integrácie cudzincov s dôrazom na lokálnu úroveň. Venuje sa tiež príprave a lektorovaniu interkultúrnych tréningov pre rôzne cieľové skupiny, najmä však pre samosprávy, mimovládne organizácie a vzdelávacie inštitúcie. Je spoluautorkou viacerých publikácií a článkov v téme integrácie migrantov a kultúrnej rozmanitosti, napr. Migranti v meste: prítomní a (ne)viditeľní, Nórsky vzor – integrácia utečencov v Nórsku, Utečenci nám nastavujú zrkadlo – akou krajinou chceme byť?, Štátne deti na jednej lodi – rómske deti v detských domovoch.

Jarmila LajčákováJarmila Lajčáková – procesná analytička, expertka v oblasti politiky marginalizovaných skupín v kontexte národného projektu ÚSV SR ROS Podpora partnerstva a dialógu v oblasti participatívnej tvorby verejných politík, výskumníčka v programoch menšinovej politiky na Slovensku V centre pre výskum etnicity a kultúry, expertka v oblasti začleňovania Rómov v MNO Rómsky inštitút, odborná asistentka na Ústave medzinárodných vzťahov a európskych štúdií Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave, kde vedie kurz Kultúra a rovnosť. Študovala sociológiu na Filozofickej fakulte UK a právo na Právnickej Fakulte UK. V štúdiu práva pokračovala na právnickej fakulte University of Toronto v Kanade, kde v roku 2002 získala titul Master of Laws (LLM) a v roku 2007 obhájila titul Doctor of Juridical Science (SDJ. Za svoj najväčší úspech považuje zavedenie programu Aj ty máš šancu! Centra pre výskum etnicity a kultúry a na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Tento program je prvým modelom affirmative action, teda tzv. dočasných vyrovnávacích opatrení v prospech  rómskych študentov, ktorý prijala vysoká škola na Slovensku. Je autorkou mnohých akademických i public policy prác, ako napr. Rovné šance: podpora vysokoškolského vzdelávania rómskej mládeže, či Rómovia na Slovensku: Množstvo stratégií a rozpačité výsledky.

Jana KadlečíkováJana Kadlečíková – procesná analytička, expertka v oblasti participácie marginalizovaných skupín v kontexte národného projektu ÚSV SR ROS Podpora partnerstva a dialógu v oblasti participatívnej tvorby verejných politík, sociologička a výskumníčka. Vyštudovala sociológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Vo svojej magisterskej práci sa venovala problematike rozvoja sociálnych služieb na miestnej úrovni. V rokoch 2001 až 2005 pôsobila v Inštitúte pre verejné otázky, kde ako výskumníčka a analytička participovala na viacerých výskumoch o postavení Rómov na Slovensku. V roku 2005 sa spolupodieľala na založení Centra pre výskum etnicity a kultúry, kde odvtedy aj pôsobí. Vo svojej práci sa zameriava na rozličné aspekty postavenia etnických a náboženských menšín na Slovensku. Zaujímajú ju možnosti participácie migrantov na miestnej úrovni. Baví ju však zaoberať sa aj postojmi verejnosti k menšinám. Je spoluautorkou viacerých publikácií na vyššie uvedené témy. Vo svojom súkromí sa rada venuje predovšetkým svojej rodine, manželovi a dvom deťom, ktorí v jej živote zaberajú oveľa viac priestoru, ako v tomto krátkom životopise.

Ďalšie relevantné výstupy

Od obyvateľa k občanovi – atlas inšpirácií, alebo ako začať budovať komunitu

  • Typ výstupu: atlas inšpirácií, ktorý ponúka otvorený receptár pre všetkých, ktorí by chceli niečo spraviť pre svoju komunitu, ulicu, štvrť či mesto
  • Autorky: Mária Radváková (Občianska agentúra komunitného rozvoja 1317), Inge Doležalová (Sociálny Prešov)
  • Cieľová skupina: predstavitelia obecného alebo mestského úradu, poslanci, zástupcovia školy, cirkvi, občianske združenie, kluby, spolky, mladí ľudia, seniori, predstavitelia ktorejkoľvek zo zraniteľných skupín, alebo občan – jednotlivec.
  • Stručný opis: Publikácia prináša rozmanité postupy, kroky a aktivity na podporu súdržnosti komunity, ktorá je pre samosprávu obrovskou hodnotou a súčasne dokazuje, že od myšlienky k realizácii, od obyvateľa k občanovi, nemusí byť tak ďaleko. Materiál predstavuje otvorený dokument, do ktorého bude možné voľne dopĺňať ďalšie “recepty a projekty”, ktoré pomáhajú budovať silné komunity a občiansku spoločnosť. Spracované príklady predstavujú riešenia z existujúcej dobrej praxe a skúseností občianskeho sektora a aktuálnych trendov pozorovaných tak na Slovensku ako aj v zahraničí.

Inklúzia Rómov – politika nemá kopírovať záujmy elity (newsletter, apríl 2020)

  • Typ výstupu: panelová diskusia z diskusného cyklu Choreografie zmeny  
  • Zapojené expertky: Dagmar Plančárová (vedúca referátu pre inklúziu sociálne vylúčených skupín Košického samosprávneho kraja), Klára Orgovánová (bývalá splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity), Jana Plichtová (sociálna psychologička z Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave) a Laura Dittel (dlhoročnou riaditeľkou Karpatskej nadácie).
  • Rozhovor viedol: Daniel Klimovský
  • Rozhovor spracovala: Barbara Gindlová
  • Stručný opis: Ide o participácii Rómov vo verejnom živote. Fakty o procese začleňovania Rómov do spoločnosti na Slovensku a o "achillových pätách" inklúzie marginalizovaných rómskych komunít.

Sociálny podnik je nutnosť – nie ukážka toho, akí sme moderní (newsletter, jún 2020)

  • Typ výstupu: panelová diskusia z diskusného cyklu Choreografie zmeny  
  • Zapojení experti: Jana Plichtová (sociálna psychologička, profesorka na Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave), Michal Smetanka (expert na oblasť rozvojových stratégií a sociálneho podnikania), Peter Paľa (riaditeľ Centra pre regionálny rozvoj okresu Bardejov, bývalý prednosta obce Raslavice) a Pavol Ceľuch (zakladateľ sociálneho obecného podniku a starosta obce Sveržov).
  • Rozhovor viedol: Bruno Konečný
  • Rozhovor spracovala: Barbara Gindlová
  • Stručný opis: Viete, že v období hospodárskej krízy vo Francúzsku, Nemecku, Španielsku v rokoch 2008–2010, to bola sociálna ekonomika, ktorá doslova udržala ekonomiku týchto štátov? Ak nie, nevadí. Dozviete sa oveľa viac, napríklad aj to, prečo sociálny podnik nie je roztopaš a ukážkou toho, akí sme moderní, ale nevyhnutnosť. Ponúkame vám rozhovor o tenkom ľade sociálnej ekonomiky a sociálneho podnikania, v ktorom náš bývalý kolega Bruno Konečný diskutuje s vybranými expertami.  

Zraniteľné skupiny vo verejných politikách (newsletter, jún 2020)

  • Typ výstupu: panelová diskusia z diskusného cyklu Choreografie zmeny  
  • Zapojené expertky: Zuzana Kumanová (etnografka), Elena G. Kriglerová (sociologička), Libuša Jarcovjaková (fotografka), Martin Giertl (splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti), Bruna Konečného (právnik a odborník na miestnu samosprávu).
  • Rozhovor viedla a spracovala: Barbara Gindlová
  • Stručný opis: Zapájanie zraniteľných skupín do tvorby verejných politík, alebo prečo sú niektorí ľudia a skupiny ľudí vytláčané na okraj spoločnosti a záujmu? Dozviete sa o rozmanitosti sveta, neviditeľných ľuďoch, nálepkovaní inakosti a nových getách, ako aj politikoch, ktorí nespájajú, ale rozdeľujú spoločnosť.

Robiť politiku pre Rómov bez Rómov je katastrofa (newsletter máj 2018)

  • Typ výstupu: rozhovor s expertmi z pilotnej schémy participatívnej tvorby verejných politík
  • Zapojené expertky: Klára Orgovánová (riaditeľka Rómskeho inštitútu) a Jana Bľandová (starostka obce Lenartov)
  • Rozhovor spracovala: Barbara Gindlová
  • Stručný opis: O inklúzia Rómskych komunít. Je naozaj zapojenie Rómov do tvorby verejných politík zbytočné, pretože v ich záujme rozhodneme lepšie a kvalifikovanejšie? Môže skúsenosť malých obcí prispieť k tvorbe použiteľných regionálnych a národných politík? Môže prax miestnej samosprávy ukázať cestu zo začarovaného kruhu? Bude to samospráva, ktorá naštartuje proces cieleného zapájania Rómov do tvorby verejných politík?

Ak je politika pre najzraniteľnejších je pre všetkých (newsletter marec 2018)

  • Typ výstupu: rozhovor s expertmi z pilotnej schémy participatívnej tvorby verejných politík
  • Zapojení experti: Jozef Dvonč (primátor mesta Nitra), Martina Hrozenská (odborná garantka mesta Nitra), Pavlom Korčekom (architekt a expert Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska)
  • Rozhovor spracovali: Bruno Konečný a Dominika Halienová
  • Stručný opis: O práci s verejnosťou, spolupráci s verejnosťou prínosoch aj úskaliach participácie, ale najmä o prístupnosti pre všetkých. Podstatou verejných služieb a verejných priestorov je ich prístupnosť, inak prestávajú byť skutočne verejnými. Starostlivosť o verejné priestory je primárne doménou miestnych samospráv.