Rómske komunity

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 5. jún 2020, piatok
 

Pilotný projekt č. 6 - Mesto pre všetkých - integračná stratégia

 Elena Gallová Kriglerová z CVEK-u: „Nestačí, keď primátor povie, že má „otvorené dvere pre každého“. Absentuje transparentná komunikácia. A hlavne, všade žijú „ľudia za záclonou“, ktorí majú vnútorné zábrany, a ktorí nikdy sami za primátorom neprídu. To je výzva – osloviť aj týchto ,neviditeľných ľudí.“ (newsletter, december/2018: Ľudia za záclonou)

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE

  • Realizátor: Centrum pre výskum etnicity a kultúry (CVEK)
  • Partner pilotného projektu: mesto Svidník
  • Úroveň verejnej správy: lokálna
  • Téma: integrácia a sociálna inklúzia zraniteľných skupín
  • Cieľ projektu: participatívna tvorba integračnej stratégie mesta za účasti zraniteľných skupín, s ohľadom na perspektívu znevýhodnenej skupiny a s potenciálom vzniku nových spolupracujúcich sietí solidarity a pomoci.
  • Odborní garanti: Elena Gallová Kriglerová/CVEK, Jana Micenková/mesto Svidník
  • Zapojení experti: Anton Berežnák, Ingrid Doležalová, Marek Fek, Zuzana Fialová, Alena Holka Chudžíková,  Zuzana Chmelová, Jana Kadlečíková, Radovan Kovács, Marián Mikita, Peter Paľa, Helena Paňková, Richard Petro, Mária Radváková, Peter Sivák, Ľubomír Sluk, Ladislav Suchytra, Ľudmila Šandalová, Simona Siroková, Zuzana Vasičáková Očenášová, Ľuboslava Želizňáková, Kristína Tchirová

ZÁMER

  • Svidník je mesto, kde žijú ľudia rôznej etnicity, religiozity, sociálneho statusu, samozrejme aj veku či zdravotného stavu.  Možnosti týchto rozmanitých skupín presadiť v rámci mesta opatrenia, ktoré by zodpovedali ich potrebám, sú však do určitej miery limitované. Ak má byť Svidník mestom, v ktorom sa žije dobre naozaj všetkým obyvateľom, je nevyhnutné, aby samospráva reagovala na potreby všetkých skupín, aj tých, ktoré sú momentálne na okraji. Len tak môže zlepšiť ich situáciu, vtiahnuť ich do života mestského spoločenstva a vytvárať tak súdržnú miestnu komunitu. Práve toto je cieľom Stratégie inklúzie znevýhodnených skupín vo Svidníku, ktorá definuje výzvy, ktorým jednotlivé skupiny čelia a navrhuje opatrenia na ich riešenie.

VÝCHODISKÁ

  • Verejné politiky definujú kvalitu života a bezpochyby sa dotýkajú každého „bežného občana“ a „občianky“. Ak však ide o „bežných občanov“, ktorí nepatria do marginalizovaných a zraniteľných skupín, je možné predpokladať, že ich perspektíva a situácia je vo verejných politikách zohľadnená lepšie. Ľudia vytláčaní na okraj spoločnosti alebo znevýhodnení z dôvodu etnicity, zdravotného stavu, veku, sexuálnej orientácie alebo iného postavenia majú štandardne nízku reprezentáciu v živote mesta a v procesoch, ktoré o kvalite života v ich meste rozhodujú. Je dôležité, aby sa koncept férových politík, ktoré vytvárajú príležitosti žiť dôstojný život pre každého, zakorenil v slovenskej samospráve.

VÝSLEDNÁ POLITIKA: Svidník pre všetkých – stratégia inklúzie zraniteľných skupín

METODIKA PARTICIPÁCIE: Metodika zapájania menšinových a znevýhodnených skupín do tvorby verejných politík na lokálnej úrovni

  • Pilotný projekt č. 6 (Mesto pre všetkých – intergračná stratégia) Metodika zapájania menšinových a znevýhodnených skupín do tvorby verejných politík na lokálnej úrovni (PDF, 910 kB)
  • Pilotný projekt č. 6 (Mesto pre všetkých – integračná stratégia): Príloha k Metodike zapájania menšinových a znevýhodnených skupín do tvorby verejných politík na lokálnej úrovni
    (PDF, 560 kB)
    • Autorky: Elena Gallová Kriglerová, Jana Kadlečíková, Alena Holka Chudžíková
    • Stručná charakteristika dokumentu: Verejná politika sa netvorí len na národnej úrovni, ale aj na regionálnej a lokálnej. Práve na úrovni miest a obcí prijímajú samosprávy množstvo opatrení a politík, ktoré majú priamy dopad na ich obyvateľov. Ak chcú byť samosprávy efektívne a chcú opatrenia realizovať pre všetkých obyvateľov, mali by sa témou participácieaktívne zaoberať. Metodika predstavuje model spolupráce samosprávy, aktívnych občanov, občianskych iniciatív, či MNO pri tvorbe a prijímaní politík na lokálnej úrovni a objasňuje prečo je pre samosprávu výhodné zohľadniť hlas verejnosti - je návodom zapájania menšinových a znevýhodnených skupín do tvorby verejných politík. Metodika poukazuje na množstvo pozitívnych dopadov participatívnej tvorby verejných politík – napr. efektívnejšie, adresnejšie, detailnejšie naplánované verejné politiky. Na druhej strane tento prístup buduje otvorené vzťahy a obyvatelia nielenže majú pocit, že sa môžu k niečomu vyjadriť, ale že je ich názor aj vypočutý a zohľadnený. Súčasne participácia a vťahovanie obyvateľov obce/mesta do tvorby politík posilňuje ich pocit prináleženia k obci/mestu a miestnej komunite a prispieva k budovaniu súdržných komunít. Súčasťou materiálu je aj príloha s názvom Metódy participácie, ktorá vizuálne prehľadným spôsobom, formou zrozumiteľných otázok a odpovedí, ponúka prehľad metód, ktoré je možné v procese zapájania verejnosti do tvorby verejných politík na lokálnej úrovni využiť.
    • Štruktúra dokumentu:
      • Čo je participáciaKto by mal byť zapojený alebo kto sú to tie znevýhodnené skupiny?
      • Ako zapájať menšiny a znevýhodnené skupiny do tvorby verejných politík?
      • Čo tým dosiahneme?
      • Hodnotenie – ako vieme zistiť, že zapojenie znevýhodnených skupín do tvorby verejnej politiky bolo úspešné?
      • Príloha: metódy participácie

SPRIEVODNÉ VÝSTUPY

ROZHOVOR S REALIZÁTORMI PROJEKTU

STAV IMPLEMENTÁCIE

Materiál Stratégia inklúzie menšinových a znevýhodnených skupín vo Svidníku je uverejnený na webovom portáli mesta Svidník: https://www.svidnik.sk/participativny-rozpocet.htmlhttps://www.svidnik.sk/strategia-inkluzie-skupin-obyvatelstva-oznam/mid/353506/.html#m_353506

  • Doposiaľ nebola oficiálne prijatá mestským zastupiteľstvom alebo internou smernicou, pracovná náplň zamestnankyne mesta, ktorá má implementáciu stratégie v náplni práce - Mgr. Kristína Tchirová / Referát marketingu a komunikácie.
  • Súčasne sa realizovali aktivity, ktorých cieľom bolo aktivizovať zástupcov zraniteľných skupín vo Svidníku. Išlo napríklad o špeciálne školenie pre verejnosť a zástupcov zraniteľných skupín zamerané na využívanie existujúcich nástrojov financovania aktivít v meste pod názvom  Participatívny rozpočet a zmenená dotačná výzva. Tieto nástroje rozšírili možnosti zapojenia a aktívneho pôsobenia konkrétnych cieľových skupín v meste (mladí ľudia, seniori, zdravotne postihnutí, Rusíni, Rómovia, ľudia v krízových životných situáciách, a iní.) aj v zmysle navrhnutých bodov v Stratégii inklúzie znevýhodnených skupín.
  • V roku 2019 bolo v rámci participatívnych rozpočtov podporených sedem projektov. Vyhlásenie druhého ročníka participatívneho rozpočtu v roku 2020 priamo odkazuje na Stratégiu inklúzie menšinových a znevýhodnených skupín v meste Svidník.
  • Boli realizované aj konkrétne opatrenia smerom k vybraným cieľovým skupinám, ktoré prispievajú k budovaniu súdržných komunít: Seniorský program, vytváranie programov ako napr. Sociálny pracovník roka 2020 (marec 2020), ocenenie počas Dňa žien, podpora v rozpočte mesta cez dotácie a participatívny rozpočet, príspevok mesta pre umiestnenie v zariadení sociálnych služieb, organizovanie besied (december 2019, február 2020, marec 2020, apríl 2020).
  • Podľa vyjadrení Kristíny Tchirovej, z referátu marketingu a komunikácie mesta Svidník, boli aktivity smerujúce k inklúzii zraniteľných skupín, kde sa vyžadovala fyzická prítomnosť občanov,  z dôvodu  šírenia CoVid 19 od 8. marca 2020 do odvolania pozastavené. Mesto napriek tomu na vzniknutú situáciu reaguje spoluprácou s gréckokatolíckou cirkvou, kedy aktívne telefonicky počas tohto psychicky náročnejšieho obdobia kontaktujú a podporujú ľudí „za záclonou“.

ĎALŠIE RELEVANTNÉ ČLÁNKY, ALEBO VÝSTUPY

  • SOCIÁLNA SÚDRŽNOSŤ JE SPIACA KRÁSAVICA (newsletter, október 2019)
  • Hlas menšín – 12 prípadových štúdií zo zapájania zraniteľných skupín do tvorby verejných politík (PDF, 3 MB)
    • Zapájanie ľudí so zdravotným postihnutím do tvorby politiky sociálnych služieb na národnej úrovni. (str. 37 – 59 uvedenej publikácie)
      • Čo je potrebné na zapojenie ľudí so zdravotným postihnutím?  Publikácia definuje dve línie možných opatrení, ktorá musia byť systémovo nastavené na národnej úrovni, aby mohli úspešne pokračovať do regionálnych a lokálnych riešení: Prvá uvádza potrebu zapojenia ľudí s rôznymi druhmi a stupňami zdravotných postihnutí, druhá sa zameriava na zlepšenie zručností a schopností jednotlivcov a organizácií presadzovať svoje práva a podieľať sa na tvorbe verejnej politiky. Efektívnym prostriedkom sa javí posilnenie sebaobhajovania postaveného na princípe, že najlepším expertom na svoj život je samotný klient.
    • Participácia ľudí so zdravotným postihnutím na tvorbe koncepcie rozvoja sociálnych služieb na regionálnej úrovni. Trnavský samosprávny kraj.  (str. 63 uvedenej publikácie)
      • Kapitola do kontextu zapájania ľudí so zdravotným postihnutím prináša pojem societálnej participácie, ktorá hovorí, že inštitúcie sú spravodlivé vtedy, ak umožňujú všetkým participovať na ich fungovaní ako rovnocenným bytostiam. Súčasne pomenúva bariéry, ktoré napriek prijatým koncepciám, stratégiám a dokumentom o zapájaní všetkých občanov do tvorby verejných politík, bránia ľuďom so zdravotným postihnutím plne sa zapojiť do spoločnosti.
    • Príprava koncepcie sociálnych služieb v rámci Trnavského samosprávneho kraja na roky 2015 – 2020 a participácia ľudí so zdravotným postihnutím (str. 66 – 80 uvedenej publikácie)
      • Aká je reálna situáciazapájania ľudí so zdravotným postihnutím v kraji? Aké sú hlavné kritériá a princípy na úspešné zapojenie týchto ľudí? Na čo všetko treba myslieť? Kapitola popisuje aktivity kraja, ktoré prispievajú k zlepšovaniu situácie ľudí so zdravotným postihnutím a ako sa podarilo debarierizovať prístup ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí tak nemajú problém prísť na úrad. Súčasne však poukazuje na limity a bariéry prípravy koncepcie so zapojením ľudí so zdravotným postihnutím a vnímanie ich kompetentnosti participovať na tvorbe verejných politík. 
    • Participácia ľudí so zdravotným postihnutím na tvorbe komunitného plánu sociálnych služieb v Banskej Bystrici (str. 81 – 122 uvedenej publikácie)
      • Čo je sociálnym kapitálom občianskej spoločnosti? Aký význam má participácia ľudí so zdravotným postihnutím? Ako sa tvoril komunitný  plán rozvoja sociálnych služieb? Aká bola účasť aktérov, aké metódy boli zvolené? Kapitola popisuje spôsob zapájania ľudí so zdravotným postihnutím na lokálnej úrovni a poskytuje spätnú väzbu mestu, ktoré má záujem zapájať ľudí so zdravotným postihnutím. Poukazuje na nejasnosť vnímania participácie u jednotlivých subjektov, kedy často dochádza k zamieňaniu procesov a obsahov, naráža na problém ochranárskeho prístupu k ľuďom so zdravotným postihnutím, na ich škatuľkovanie, ako niekoho, koho treba chrániť, bez ich vťahovania do riešenia ich problémov.
    • Participácia detí a mladých na národnej úrovni  – príprava Národného akčného plánu pre deti (str. 131 – 157 uvedenej publikácie)
      • Aké sú problémy detí, ktoré by mali riešiť verejné politiky? Aké sú špecifiká zapájania mladých ľudí? Aké sú optimálne formy participácie mladých ľudí? Ako deti naozaj rozumejú svojim právam? Štúdia vychádza z teoretického modelu participácie detí a mladých ľudí, ktorý stojí na štyroch pilieroch priestor (nielen fyzický, ale aj symbolický a sociálny, kde sú povzbudzovaní k tomu, aby vyslovili svoj názor), hlas (musí to byť skutočne ich autentický hlas, nie posilnený hlas dospelých prostredníctvom detí), publikum (hlas detí musí byť vypočutý) a vplyv (dať hlas deťom vyžaduje v skutočnosti aj naozaj veci meniť). Pri analýze konkrétnej prípravy národného akčného plánu pre deti štúdia zisťovala, ako tému participácie vôbec jednotliví aktéri vnímajú a poukazuje na veľmi slabú mieru kultúry participácie a občianskej angažovanosti, ktorá u mladých ľudí súvisí aj so vzdelávacím systémom, ktorý nevedie mladých ľudí k participácii. Kapitola súčasne odhaľuje aj jeden z kľúčových problémov v tejto oblasti, ktorým je považovanie detí a mladých ľudí za nezrelých, nerozumných hráčov.
    • Zvolen – zvolené miesto pre život. Participácia detí a mladých na lokálnej úrovni – prípadová štúdia participácie v meste Zvolen (str. 158  – 188 uvedenej publikácie)
      • Mesto Zvolen bolo v roku 2015 ocenené Nadáciou pre deti Slovenska ako Komunita priateľská k deťom. Preto analýza participácie mladých práve v tomto meste prináša cenné poznatky o tom, čo fungovalo a nefungovalo a čo by bolo potrebné v budúcnosti zmeniť. Mesto Zvolen má dobrú tradíciu v práci s mládežou a zmapovalo, aké sú potreby detí. Jednou z oblastí bola potreba bezpečných priestorov na trávenie voľného času, druhou školstvo, kde deti cítia, že škola dnešných dní nereflektuje ich potreby a problémy. Ich problémy nie sú dostatočne vnímané, chýba pocit prináležitosti, preto je potrebné, aby s podnetmi prichádzala práve samospráva. U detí a mládeže viac ako u dospelých, je dôležitý precízne vedený proces participácie. Takisto, je viac ako u iných skupín dôležité, aby participácia neostala nedokončená. Špeciálne pre túto kategóriu je dôležité aj vidieť reálnu perspektívu pripravovaných zmien. Kľúčovým aspektom pri zapájaní ostáva dôvera v kompetentnosť detí a mladých ľudí.
    • Participáciou k zmocňovaniu. Prípadová štúdia komunitného centra menšín vo Veľkom Krtíši. (str. 200 – 220 uvedenej publikácie)
      • Prípadová štúdia ukazuje model, potenciál a aj limity aktivizmu zdola. Jej ústrednými postavami sú dvaja Rómovia, ktorí vedú Komunitné cen­trum menšín vo Veľkom Krtíši, ktoré je príkladom procesu zmocňovania sa. Jeho výsledkom je posilnenie schopnosti rodín zlepšiť si svoje bývanie, ako aj istota udržať si bývanie. Zároveň však tiež ukazuje na limity takéhoto aktivizmu, ktorý nepostačuje na prekonanie predsudkov a s nimi spojených symbolických hraníc, ktoré určujú, kam Rómo­via v meste Veľký Krtíš „patria“.
    • Príprava na implementáciu Akčného plánu najmenej rozvinutého okresu Kežmarok – participácia Rómov na regionálnom rozvoji. (str. 220 – 240 uvedenej publikácie)
      • Ako boli zapojení Rómovia? Ako Akčný plán zohľadňuje postavenie rómskej komunity ako cieľovej skupiny, ktorej problémy má dokument riešiť? Dokument sleduje možnosti zapojenia Rómov do tvorby akčného plánu.
    • Občianska participácia zdola v oblasti ochrany životného prostredia. Príprava energetických koncepcií CEPA v oblasti Poľana. (str. 241 – 258 uvedenej publikácie)
      • Chcete sa dozvedieť, ako či a ako môžu Rómovia participovať v miestnej komunite na enviromentálnych projektoch? Možnosti zapojenia Rómov do riešenie lokálnych enviromentálnych problémov. Štúdia nielen vyvracia domnienky o tom, že k energeticky najnáročnejším užívateľom a znečisťovateľom patria Rómovia, ale súčasne potvrdila, že je potrebné a možné ich prizývať k participácii ako všetkých ostatných občanov.
    • Participácia seniorov na tvorbe komunitného plánu sociálnych služieb v Mestskej časti Bratislava – Nové Mesto (str. 296 – 334 uvedenej publikácie)
      • Seniori ako sociálna skupina čelia mnohým výzvam, kvôli kto­rým sú často odsúvaní na okraj spoločnosti, čo komplikuje ich možnosti par­ticipácie. Napriek tomu sú najvýznamnejšími užívateľmi služieb, ktoré poskytuje samospráva, predovšetkým sociálnych a zdravotných služieb. Mestská časť má fungujúci a dobre nastavený participatívny rozpočet ako jeden z nástrojov efektívnej participácie a má dokonca zriadenú Kanceláriu pre participáciu, čo je v štruktúre slovenských samospráv ojedinelé. Tradične dobre tu fungujú aj denné centrá – Kluby dôchodcov, prostredníctvom  ktorých samospráva so seniormi účinne komunikuje. Ako však zapájať početnú skupinu  osamelých seniorov, ktorí sa nezúčastňujú, aj keď dostávajú informácie ako ostatní – prostredníctvom lokálnych médií či priamo do schránky? Je potrebné posilniť aktivity samosprávy pri zapájaní tejto skupiny, ktoré musia byť flexibilné a kreatívne, ako aj  približovať fungovanie samosprávy  a verejných politík občanom.

KONTAKTY

 

Posledná aktualizácia 17. 04 .2020

 

                                                                                                                                              späť na ďalšie projekty