Rómske komunity

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 5. jún 2020, piatok
 

Pilotný projekt č. 1 - Stratégia dlhodobej starostlivosti

Prognózy poukazujú na nastupujúce starnutie obyvateľstva (skupiny obyvateľov nad 65, resp. nad 80 rokov), čo bude následne vytvárať tlak ako na finančnú udržateľnosť systému dlhodobej starostlivosti, tak aj na kvalitu poskytovaných služieb. Predpokladá sa, že v roku 2060 sa podiel obyvateľstva vo veku 80+ rokov zvýši na 12 % zo súčasných 3 %.“ (Prognostické výstupy Slovenskej akadémie vied).

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE

  • Realizátor: Asociácia na ochranu práv pacienta
  • Partner pilotného projektu:  Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
  • Úroveň verejnej správy: národná
  • Téma: zdravotná starostlivosť - stratégia dlhodobej starostlivosti o odkázané osoby
  • Cieľ projektu:  aktualizácia  Stratégie dlhodobej starostlivosti odkázaných a Akčný plán implementácie Stratégie
  • Odborní garanti: Mária Lévyová/Asociácia na ochranu práv pacienta
  • Ďalší zapojení experti: Katarína Kafková, Radmila Strejčková, Helena Valčeková, Zuzana Fabianová, Milada Dobrotková, Eva Halušková, Denisa Strapončeková, Magdaléna Salančíková, Boris Bánovský, Michaela Laktišová, Tatiana Hrindová, Zuzana Chmelová, Zuzana Katreniaková, Peter Marčan, Karin Matejcová, Tomáš Szalay

ZÁMER

V roku 2004 bol pripravený prvý návrh zákona o dlhodobej starostlivosti. Dodnes nie je na Slovensku dostupná právna úprava, ktorá by ustanovila podmienky poskytovania dlhodobej starostlivosti občanom, ktorá by definovala nárok na poskytnutie služieb dlhodobej starostlivosti a ustanovila podmienky viaczdrojového financovania dlhodobej starostlivosti. Zainteresovaní, najmä osoby potrebujúce dlhodobú starostlivosť a ich zástupcovia, subjekty zabezpečujúce čiastkovú starostlivosť, verejní a neverejní poskytovatelia služieb, ako aj rezort Ministerstva zdravotníctva SR (ďalej len "MZ SR") a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (ďalej len "MPSVR SR") majú záujem na riešení tejto problematiky v prospech občanov. Ako prvý krok je nevyhnutná aktualizácia existujúcej „Stratégie dlhodobej starostlivosti“ z dielne MZ SR a následne celospoločenská diskusia k nastaveniu a implementácii Stratégie.

VÝCHODISKÁ

Problematika dlhodobej starostlivosti je často spomínanou témou na mediálnej aj na politickej úrovni, napriek tomu však zostáva komplexne neriešená. Po pätnástich rokoch od vytvorenia prvého legislatívneho zámeru – návrhu zákona o dlhodobej starostlivosti (2004 – 2006) zákon stále neexistuje a opakované snahy o jeho znovuvytvorenie a prijatie zlyhávajú. Dôvodov na vysvetlenie tohto stavu je niekoľko: od historického kontextu oddelenia sociálnej a zdravotnej starostlivosti pod dva rozličné sektory cez decentralizáciu a deetatizáciu oblasti poskytovania sociálnych služieb, keď sa kompetencia poskytovania týchto typov služieb preniesla na regionálne a miestne samosprávy, a s tým spojená fiškálna decentralizácia, až po nejasnú spoluprácu dvoch najkompetentnejších rezortov – MPSVaR SR a MZ SR v tejto oblasti.

VÝSLEDNÁ POLITIKA:  Stratégia dlhodobej sociálno – zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike

4 LEGISLATÍVNE NÁVRHY:

SPRIEVODNÉ VÝSTUPY

ROZHOVOR S REALIZÁTORMI PROJEKTU

STAV IMPLEMENTÁCIE

  • V období mesiacov august – september 2019, Ministerstvo zdravotníctva SR pripravilo Súbor legislatívnych zmien a návrhov na legislatívne zmeny za účelom zefektívnenia verejnej správy, ktoré sa podarilo v rámci projektu presadiť a novelizovať. Súbor obsahoval aj vykonávacie predpisy (vyhlášky, opatrenia), upravujúce zmeny v oblasti poskytovania zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti, ktoré neboli predmetom zoznamu zákonov z opisu projektu.
  • Finalizácia Stratégie dlhodobej starostlivosti odkázaných sa uskutočnila v októbri 2019. K zverejneniu aktualizovanej Stratégie dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti (ďalej len "SDSZS") v Slovenskej republike na webovej stránke MZ SR došlo v novembri 2019 (https://www.health.gov.sk/Clanok?strategia-dlhodobej-socialno-zdravotnej-starostlivosti-v-sr). 
  • Ambíciou Stratégie DSZS je iniciovať verejnú diskusiu, k dosiahnutiu celospoločenského konsenzu, vo veci nastavenia a implementácie opatrení, ktoré budú nosnými piliermi systémového zabezpečenia dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov.
  • Prácu na odpočítaných výstupoch skomplikovali okolnosti, ktoré celý proces sprevádzali. Riešenie tejto problematiky dostali upustenia, po zverejnení prioritnej úlohy vlády, o potrebe vypracovania a schválenia zákona o dlhodobej starostlivosti v roku 2018. Zároveň sa uskutočnila dohoda medzi kompetentnými ministerstvami o čiastkových legislatívnych riešeniach v oblasti následnej starostlivosti, ktoré do ukončenia projektu neboli schválené.
  • Návrh zákona o dlhodobej starostlivosti a dlhodobej podpore integrácie osôb s funkčným obmedzením (Zákon o dlhodobej starostlivosti a podpore) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, bol členom pracovnej skupiny predložený na pripomienkovanie v dvoch verziách, v marci a v júni 2019. Materiál MZ SR nebol z politických dôvodov prerokovaný vládou SR aj vzhľadom k termínu blížiacich sa parlamentných volieb (29. februára 2020) a stanovených legislatívnych postupov pri prerokovávaní a schvaľovaní zákonov, k príprave návrhu stratifikácie nemocničných lôžok a následnej zdravotnej starostlivosti
  • Oba rezorty sa dohodli na úpravách vlastných systémov, pretože ich považovali za realizovateľnejšie z časového hľadiska (príprava právnej úpravy, uvedenie zmien do praxe), a aj z vecného hľadiska (jednoduchšie a zrozumiteľnejšie zavedenie zmien do praxe)
  • Návrh zákona, ktorého predmetom bola stratifikácia nemocníc, neprešiel v parlamente. Vláda SR vzala späť z rokovania parlamentu návrh reformy nemocníc, tzv. stratifikácie a ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská na znak nesúhlasu podala demisiu.
  • Celý proces spochybňujú vyjadrenia politikov, že majú reálny záujem tieto problémy riešiť. Zľahčovanie problémov, ignorácia spolupráce, dokonca verejne deklarovaný nezáujem a neochota vzájomne spolupracovať, vyvolávajú obavy pred budúcnosťou, ktorá čelí nárastu odkázaných osôb na dlhodobú starostlivosť na Slovensku.

ĎALŠIE RELEVANTNÉ ČLÁNKY, ALEBO VÝSTUPY

  •  Hlas menšín - 12 prípadových štúdií zo zapájania zraniteľných skupín do tvorby verejných politík (PDF, 3 MB)
    • Zapájanie ľudí so zdravotným postihnutím do tvorby politiky sociálnych služieb na národnej úrovni. (str. 37 – 59 uvedenej publikácie)
      • Čo je potrebné na zapojenie ľudí so zdravotným postihnutím?  Publikácia definuje dve línie možných opatrení, ktoré musia byť systémovo nastavené na národnej úrovni, aby mohli úspešne pokračovať do regionálnych a lokálnych riešení: Prvá uvádza potrebu zapojenia ľudí s rôznymi druhmi a stupňami zdravotných postihnutí, druhá sa zameriava na zlepšenie zručností a schopností jednotlivcov a organizácií presadzovať svoje práva a podieľať sa na tvorbe verejnej politiky. Efektívnym prostriedkov sa javí posilnenie sebaobhajovania postaveného na princípe, že najlepším expertom na svoj život je samotný klient.
    • Participácia ľudí so zdravotným postihnutím na tvorbe koncepcie rozvoja sociálnych služieb na regionálnej úrovni. Trnavský samosprávny kraj.  (str. 63 uvedenej publikácie)
      • Kapitola do kontextu zapájania ľudí so zdravotným postihnutím prináša pojem societálnej participácie, ktorá hovorí, že inštitúcie sú spravodlivé vtedy, ak umožňujú všetkým participovať na ich fungovaní ako rovnocenným bytostiam. Súčasne pomenúva bariéry, ktoré napriek prijatým koncepciám, stratégiám a dokumentom o zapájaní všetkých občanov do tvorby verejných politík,  bránia ľuďom so zdravotným postihnutím plne sa zapojiť do spoločnosti.
    • Príprava koncepcie sociálnych služieb v rámci Trnavského samosprávneho kraja na roky 2015 – 2020 a participácia ľudí so zdravotným postihnutím (str. 66 – 80  uvedenej publikácie)
      • Aká je reálna situáciazapájania ľudí so zdravotným postihnutím v kraji? Aké sú hlavné kritériá a princípy na úspešné zapojenie týchto ľudí? Na čo všetko treba myslieť? Kapitola popisuje aktivity kraja, ktoré prispievajú k zlepšovaniu situácie ľudí so zdravotným postihnutím a ako sa podarilo debarierizovať prístup ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí tak nemajú problém prísť na úrad.  Súčasne však poukazuje na limity a bariéry prípravy koncepcie so zapojením ľudí so zdravotným postihnutím a vnímanie ich kompetentnosti participovať na tvorbe verejných politík.  
    • Participácia ľudí so zdravotným postihnutím na tvorbe komunitného plánu sociálnych služieb v Banskej Bystrici (str. 81 – 122 uvedenej publikácie)
      • Čo je sociálnym kapitálom občianskej spoločnosti? Aký význam má participácie ľudí so zdravotným postihnutím? Ako a tvoril komunitný plán rozvoja sociálnych služieb? Aká bola účasť aktérov, aké metódy boli zvolené? Kapitola popisuje spôsob zapájania ľudí so zdravotným postihnutím na lokálnej úrovni a poskytuje spätnú väzbu mestu, ktoré má záujem zapájať ľudí so zdravotným postihnutím. Poukazuje na nejasnosť vnímania participácie u jednotlivých subjektov, kedy často dochádza k zamieňaniu procesov a obsahov, naráža na problém ochranárskeho prístupu k ľuďom so zdravotným postihnutím, na ich škatuľkovanie, ako niekoho, koho treba chrániť, bez ich vťahovania do riešenia ich problémov.

KONTAKTY

 

posledná aktualizácia 29.04.2020

 

späť na ďalšie projekty