Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Polícia

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 17. október 2021, nedeľa
 

Bez násilia každý deň...

Bez násilia by mal byť každý deň v roku. Neustále sa však stretávame s jeho rôznymi podobami. Dochádza k nemu predovšetkým na miestach, kde na to majú páchatelia príležitosť. Útoky mávajú fyzický, psychický, aj sexuálny charakter. Ide o prípady lúpežných prepadnutí, znásilnení a rôznych foriem ublíženia na zdraví. S násilím sa stretávame aj za zatvorenými dverami v podobe takzvaného "domáceho násilia", kedy sú ľudia obeťami neľudského správania, sú zneužívaní alebo týraní. Takéto konanie je porušovaním základných ľudských práv.

Život, zdravie, sloboda, či iné práva sú hodnoty spoločnosti, ktoré chráni Trestný zákon. Ak dochádza k ich ohrozeniu alebo porušeniu, je potrebné zasiahnuť. V ideálnych prípadoch preventívne, no niekedy dochádza k násiliu bez varovania. Ak dochádza k domácemu násiliu, je potrebné problém neodkladať a riešiť ho. Pre obete je oznámenie polícii iste ťažké rozhodnutie, zvlášť ak je útočník blízka osoba. No ani príbuzenský vzťah nikoho neoprávňuje páchať trestnú činnosť. Policajný zbor chráni všetkých, preto by poškodení nemali váhať a s dôverou sa môžu kedykoľvek obrátiť na políciu. Násilie nemusí oznámiť len obeť, ale ktokoľvek, komu na iných záleží.

Okrem násilia v súkromí sa môžu jeho formy prejaviť kdekoľvek. V parkoch, na okraji lesa, na odľahlých miestach, aj v zastavanej časti obce, či vo vchode bytového domu. Treba mať neustále na pamäti, že násilník si svoju obeť môže vytipovať, alebo môže využiť akúkoľvek vhodnú príležitosť. Napríklad za asistencie alkoholu, či drog na rôznych večierkoch.

Subjekty poskytujúce pomoc obetiam

  • "ZASTAVME NÁSILIE"
  • bezplatná non-stop Linka pre ženy zažívajúce násilie: 0800 212 212 - poradkyne tejto linky disponujú aktuálnymi informáciami o pomáhajúcich organizáciách a sú pripravené poskytnúť obetiam domáceho násilia rady a odporúčania na riešenie situácie
  • register subjektov na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR

Odporúčania a rady polície v súvislosti s násilnou kriminalitou

Domáce násilie

Domáca izolácia v spoločnom priestore s násilníkom môže spôsobiť stupňovanie jeho agresívnych prejavov a zároveň môže predstavovať prekážky na vyhľadanie pomoci, prípadne kontaktovanie polície, nakoľko obeť je pod dohľadom násilníka.

Čo robiť v prípade, ak ste obeťou domáceho násilia?

  • pre obete je dôležité si uvedomiť, že domáce násilie neprestane samo a môže sa stupňovať,
  • neváhať a kontaktovať Policajný zbor na telefónnom čísle 158, ktoré je dostupné nepretržite, pričom na telefonické kontaktovanie môžete využiť situácie bez prítomnosti násilníka v domácnosti, pripadne situácie, kedy sa sami môžete vzdialiť z domácnosti bez priamej prítomnosti násilníka, napríklad vysypanie odpadkov, vyprázdnenie poštovej schránky, nákup potravín, liekov a podobne,
  • o domácom násilí nemlčte...ak máte možnosť, zdôverte sa inej osobe (nemusí to byť príbuzný, môže to byť akákoľvek iná osoba, ktorej dôverujete),

Ako môžeme pomôcť, keď sme svedkom násilia?

  • občania, ktorí majú poznatok o tom, že v ich okolí dochádza k domácemu násiliu, by bez váhania mali kontaktovať Policajný zbor na telefónnom čísle 158,
  • oznámenie domáceho násilia polícii môže násilníkovi zabrániť v pokračovaní páchania tejto činnosti, s dôrazom na ochranu a bezpečnosť obetí domáceho násilia, ktorými môžu byť aj deti, seniori, či akýmkoľvek spôsobom hendikepovaní občania a pod.
  • poskytnutie svedectva chráni ostatných pred prípadnou recidívou a samozrejme pomáha k zadržaniu alebo vypátraniu páchateľa,
  • ochota svedčiť a poskytnúť obraz o násilnom trestnom čine je jedným z predpokladov, aby mohol byť násilník postavený pred súd a za svoje konanie niesol zodpovednosť,
  • obeti násilia je potrebné poskytnúť podľa možností prvú pomoc, ak si to situácia vyžaduje a psychicky ju podporiť, situáciu nezľahčovať, netváriť sa, že sa nič nedeje, že o ničom nevieme a dať najavo možnosť podpory poskytnutím svedectva.

Policajný zbor venuje prípadom domáceho násilia zvýšenú pozornosť a k obetiam pristupuje citlivo a empaticky. Policia je povinná prijať a preveriť každé oznámenie domáceho násilia, v akomkoľvek čase. Príslušníci Policajného zboru sú na túto problematiku vyškolení, v praxi každý prípad domáceho násilia jednotlivo vyhodnocujú a realizujú úkony s ním spojené v súlade s platnou legislatívou.

Mládež

Ako sa nestať obeťou násilia?

  • vyhýbať sa rizikovým miestam, za ktoré možno považovať napríklad neosvetlené ulice, parky a ihriská po zotmení, či rôzne výklenky bytových domov alebo odľahlé a opustené miesta,
  • ak sa človek musí pohybovať v rámci rizikových miest, snažiť sa nebyť sám alebo mať na nutnú obranu po ruke aspoň slzný sprej,
  • zbytočne neprovokovať a nepútať na seba pozornosť možného útočníka pohľadom, zvýšeným hlasom a podobne,
  • nenosiť so sebou cenné veci, ani vysokú hotovosť, ak ich v ten deň nevyhnutne nepotrebujeme,
  • cenné veci zbytočne neukazovať a neupozorňovať na ich hodnotu.

Seniori

Ako predchádzať násiliu?

  • nechodiť po uliciach mesta, či obce v neskorých nočných hodinách,
  • zamykať dvere a cudzím osobám neotvárať, ani ich nepozývať do obydlia,
  • využiť všetky dostupné bezpečnostné prvky, ako napríklad retiazky na dverách, kľúče v zámke, elektronické zabezpečovacie zariadenia, vhodné sú bezpečnostné fólie na sklenenej výplni okna, či dverí alebo kovové mreže na vyvýšených prízemiach, kde je ľahký prístup možného páchateľa z ulice,
  • s neznámymi osobami, ktoré zazvonia pri dverách komunikovať len cez pootvorené dvere zabezpečené retiazkou, ak je to možné, pri komunikácii s cudzími ľuďmi nebyť sám.

Čo robiť v prípade priamej hrozby násilia?

  • snažiť sa dostať medzi ľudí, podľa možností do blízkosti vozovky, kde je väčší predpoklad, že si nás niekto všimne a pomôže nám,
  • volať o pomoc a podľa možností telefonicky privolať políciu a oznámiť udalosť,
  • na základe svojej fyzickej kondície ako i nebezpečnosti páchateľa a ďalších okolností v konkrétnej situácii zvážiť možnú obranu, aby nebola zjavne neprimeraná útoku a ten kto sa bráni nečelil obvineniu z trestného činu,
  • zapamätať si čo najviac informácií o páchateľovi, napr. oblečenie, výšku, odhad veku, vonkajšie znaky tváre, strih či farba vlasov, zarastenie, či mal rečovú vadu, nejaký prízvuk, prípadne poruchy motoriky (potácanie, krívanie), tetovania, jazvy... proste všetko, čo by mohlo policajtom pomôcť,
  • snažiť sa nepodľahnúť panike (sústredenie sa na „tu a teraz“, mnohokrát pomôže hlboký nádych a výdych),
  • páchateľovi sa nevyhrážať udaním na polícii, aby sme ho neprovokovali k závažnejšej forme protiprávneho konania.

Znásilnenie

Ako predchádzať znásilneniu?

  • vyhýbať sa opusteným miestam bez pohybu ľudí, tiež odľahlým parkom s neprehľadnými plochami a miestam, kde sa zdržiavajú podozrivé osoby (pod vplyvom drog, alkoholu, a podobne),
  • vo večerných hodinách sa vo všeobecnosti vyhýbať „rizikovým“ miestam a je tiež vhodné nemať v slúchadlách nahlas pustenú hudbu, ktorá znižuje našu ostražitosť,
  • do bytového domu nevstupovať osamote, ale požiadať niekoho o doprovod (aj v dome, kde máme bydlisko sa môže ukrývať násilník a čakať na príležitosť),
  • byť opatrný, príp. sa úplne vyhýbať spoločnosti, kde sa konzumuje alkohol, omamné látky a pod., nakoľko tieto látky môžu spôsobovať násilné správanie útočníka,
  • nedávať zmiešané sexuálne signály, teda zbytočne neprovokovať,
  • byť pripravená na nutnú obranu, mať poruke v pohotovosti napríklad slzný sprej a podobne,
  • podľa možnosti nezostávať sama a chodiť v sprievode priateľov alebo známych osôb,

Čo robiť, ak dôjde k znásilneniu?

  • je potrebné zabezpečiť miesto činu, nehýbať s vecami a nikoho do príchodu polície na miesto nepustiť,
  • veci ako oblečenie, či posteľnú bielizeň neprať, sú potrebné kvôli stopám,
  • ihneď znásilnenie oznámiť polícii (v praxi sa totiž stretávame s prípadmi, že obete nahlásia znásilnenie až po niekoľkých dňoch, čo sťažuje dôkaznú situáciu),
  • pri znásilnení je potrebné zvážiť svoje možnosti obrany (na základe svojej fyzickej kondície ako i nebezpečnosti páchateľa),
  • zapamätať si čo najviac informácií o páchateľovi,
  • snažiť sa nepodľahnúť panike,
  • nevyhrážať sa páchateľovi, že bude udaný na políciu,
  • zdôveriť sa svojim blízkym (rodina, priatelia), prípadne zavolať na telefonickú linku podpory,
  • psychológovia odporúčajú „prebrať nad svojim životom opäť kontrolu“, čo znamená robiť svoje vlastné rozhodnutia.

Ako môžeme pomôcť, keď sme svedkom znásilnenia?

  • vždy je potrebné zvážiť svoje možnosti brániť obeť znásilnenia, či sa obranou nevystavíme riziku, najmä ak má útočník zbraň,
  • je potrebné okamžite volať pomoc a privolať políciu, nespoliehať sa na to, že to urobí niekto iný (takzvaná „rozptýlená zodpovednosť“),
  • zapamätať si čo najviac informácií o páchateľovi,
  • využiť modernú technológiu na zachytenie páchateľa ako aj samotného incidentu s ohľadom na svoju vlastnú bezpečnosť (fotografovanie, videozáznam...)

Čo obete násilia často prežívajú?

Podľa psychológov je normálne, ak osoby, ktorých reakcie boli poznamenané intenzívnym strachom, bezmocnosťou alebo hrôzou, opätovne prežívajú traumatickú udalosť v spomienkach, snoch a vyhýbajú sa podnetom, ktoré traumu pripomínajú. Takýto stav môže trvať aj niekoľko mesiacov po závažnej traumatizujúcej udalosti. Ide však o normálnu a prirodzenú  reakciu na nenormálnu situáciu. Pre zmiernenie následkov traumy je vhodné obrátiť sa na odborníka (psychológ, psychiater). Takúto pomoc by mali vyhľadať osoby, ktoré zažili alebo boli svedkom udalostí, týkajúcich sa zabitia, vyhrážania sa alebo ublíženia na zdraví inej osobe, tiež ak boli vystavené výnimočnému psychickému alebo fyzickému stresu počas kratšieho alebo dlhšieho časového obdobia.