Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Polícia

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 29. marec 2024, piatok
 

História a činnosť ochranky

Do roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Rakúsko – Uhorskej monarchie a nemalo zriadený zvláštny bezpečnostný režim tykajúci sa najvyšších štátnych predstaviteľov, ktorý by z inštitucionálneho a organizačného hľadiska bolo možné  označiť za stály režim ich ochrany. Slovensko totiž  nemalo dôležité objekty, ktoré bolo treba chrániť a nemalo ani ústavných činiteľov.

V rokoch  1918 – 1939 bolo Slovensko súčasťou prvej samostatnej Československej republiky vyhlásenej  28. októbra 1918 v Prahe. V prvých rokoch bol v Českej časti republiky v platnosti rakúsky právny poriadok a v slovenskej časti uhorský právny poriadok. Osobná ochrana prakticky vôbec neexistovala a keď bola, bola skôr sporadická a náhodná. Zabezpečovali ju rôzne zložky štátnej polície, najmä pražské policajné riaditeľstvo.

 Andrej Hlinka a Milan Hodža  ako predstavitelia štátu nemali žiadnu ochranu. Od roku 1918 ochranu 1. prezidenta ČSR zabezpečovala hradná stráž. Táto jednotka ochraňovala aj zámok v  Topoľčiankach počas návštevy prezidenta Tomáša Garrique Masaryka.

 Po vzniku Slovenského štátu v roku  1939 bol ochranou prezidenta poverený oddiel prezidentskej stráže v spolupráci so službou štátnej bezpečnosti. Osobnú ochranu mali na starosti detektívi. Prezident Jozef Tiso však nemal osobnú ochranu a ani ju nechcel. Premiestňoval sa v prezidentskom automobile bez akéhokoľvek sprievodu. Neoficiálne osobnú ochranu prezidenta vykonával jeho osobný tajomník a neskôr jeden detektív. Osobný tajomník sprevádzal prezidenta neustále celých 6 rokov počas trvania Slovenského štátu. Detektív  prezidenta sprevádzal iba pri cestách a oficiálnych návštevách. Neskôr vznikol útvar, ktorý mal názov – oddiel prezidentskej stráže. Na Jozefa Tisa  nebol zaznamenaný ani jeden pokus o atentát.

 Dňa 11. júla 1947 bol prijatý zákon č.  149/1947 Zb. o Národnej bezpečnosti. V tejto právnej norme je po prvý raz v činnosti polície deklarovaná úloha na zabezpečenie ochrany ústavných činiteľov. V júli 1948 bolo z  útvaru ZNB vyčlenených 200 príslušníkov na zabezpečenie fyzickej ochrany prezidenta, predsedu vlády, ochranu ich bydlísk, ochranu objektov ÚV KSČ a vlády.

Po roku 1948 sa už poskytovala ochrana nielen štátnym , ale aj straníckym predstaviteľom. Pre tieto účely bol zriadený špecializovaný útvar ZNB s označením  Zvláštny útvar ZNB Praha. Na Slovensku bol v tom čase zriadený oddiel Jánošík (neskôr premenovaný na ochranný oddiel v Bratislave), riadený územným orgánom ZNB, ktorý mal na starosti ochranu straníckych funkcionárov. Vnútornú ochranu vládnych a straníckych budov zabezpečoval oddiel Lipa.

 V roku 1952 vznikol rozkazom ministra národnej bezpečnosti Odbor ochrany ústavných činiteľov, neskôr Hlavná správa ochrany - ako súčasť ministerstva národnej bezpečnosti. Vznikom Hlavnej správy ochrany bol v Bratislave zriadený zvláštny oddiel ochrany straníckych a vládnych činiteľov na Slovensku.

Koncom roka 1953 po znovuzjednotení ministerstva národnej bezpečnosti a ministerstva vnútra vzniká VIII. Správa MV – ochrana ústavných činiteľov. Na Slovensku bol ochranný oddiel premenovaný na 8. odbor krajskej správy ZNB Bratislava.

V roku 1964 po rôznych reorganizačných zmenách vznikla V. Správa MV (ZNB) - Správa ochrany straníckych a štátnych činiteľov, priamo podriadená ministrovi vnútra ČSSR. To umožnilo  lepšie operatívnejšie riešenia pri nastávajúcich úlohách ochrany. Na Slovensku sa ochranou zaoberal 5. Odbor krajskej správy ZNB Bratislava, ktorý mal približne 100 príslušníkov.

 Začiatkom roka 1969 rozkazom ministra vnútra SSR zriadili samostatnú Správu ochrany straníckych a ústavných činiteľov MV SSR so sídlom v Bratislave,  priamo podriadenú ministrovi.

V máji 1970 sa všetci traja ministri vnútra spoločným rozkazom dohodli, že odborné riadenie správy ochrany straníckych a ústavných činiteľov v Bratislave bude vykonávať V. správa FMV, teda riadenie z federálneho útvaru.

Od januára 1972 bol rozkazom ministra vnútra ČSSR vydaný Organizačný poriadok V. správy FMV  a v rámci jeho štruktúry bola uvedená aj správa ochrany straníckych a ústavných činiteľov SSR. Náčelník tejto správy bol zároveň zástupcom náčelníka V. správy FMV (ZNB).  

 V súvislosti s rozčlenením federálneho ministerstva vnútra v máji 1974 bolo ponechané správe ochrany straníckych a štátnych predstaviteľov SSR označenie ako V. správa FMV (ZNB), 7. Odbor, ochrana v Bratislave. Týmto začlenením pod jednotnú správu FMV došlo k centralizácii riadenia ochrannej služby z jedného centra v Prahe. Náčelník bratislavského odboru bol zároveň zástupcom náčelníka V. správy FMV (ZNB).

Trvale chránenými osobami až do roku 1989 boli prezident, generálny tajomník ÚV KSČ, predseda vlády, ministri zahraničných vecí a vnútra, ako aj členovia predsedníctva ÚV KSČ. Na konci roku 1989 mala V. správa FMV (ZNB) približne 1000 príslušníkov. Táto organizačná štruktúra pretrvala až do roku 1990.

 Z histórie obdobia pred rokom 1989 k činnosti služby ochrany na Slovensku  je potrebné uviesť, že na ministra spravodlivosti SSR bol v Bratislave dňa 16.1.1973 spáchaný atentát výbuchom neznámej trhaviny v jeho kancelárii, pri ktorom zahynul ministrov sekretár a páchateľ atentátu. Ťažko bol zranený vodič ministra, minister utrpel ľahké zranenie. Páchateľom bol duševne chorý človek, jeho motívom bol nevyriešený spor so zamestnávateľom. 

Novodobá história ochranky 

Od 1. apríla 1991 začala svoju činnosť na Slovensku ako zložka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky Správa ochrany ústavných činiteľov MV SR, ktorá položila základy dnešného úradu pre ochranu ústavných činiteľov a  zahraničných delegácií.

V januári 1993 prebral úrad všetky kompetencie, ktoré mu vyplývali z vytvorenia samostatnej Slovenskej republiky ako suverénneho štátu. V roku 1998 bola do pôsobnosti úradu začlenená aj ochrana diplomatických misií a ochrana ústavného súdu SR.

Od roku 2004 zabezpečuje úrad pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií MV SR aj ochranu sudcov Špecializovaného trestného súdu a prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry. V období  od 1. januára 2005 do 31. marca 2011 bol v jeho štruktúre zaradený aj Letecký útvar MV SR.

Dnes  úrad pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií MV SR zabezpečuje v rámci celoslovenskej pôsobnosti ochranu 12 objektov významných štátnych inštitúcií a ústavných činiteľov, 97 objektov diplomatických misií a rezidencií akreditovaných v Slovenskej republike,  a ochranu a prepravu  48 určených osôb. Ročne sa príslušníci úradu zúčastňujú na približne tisícke bezpečnostných akcií a bezpečnostných opatrení.

 Prehľad najvýznamnejších podujatí pod ochranou úradu:

  • 1995 - Druhá návšteva Sv. otca Jána Pavla II. na Slovensku
  • 1997 - Stredoeurópska iniciatíva prezidentov v Levoči
  • 2000 - Konferencia rabínov CER v Bratislave
  • 2001 - Konferencia predsedov vlád v Bratislave s názvom „Európske nové demokracie“.
  • 2001 - Stretnutie predsedov parlamentov 12 krajín a EÚ
  • 2002 - Konferencia CEFTA
  • 2003 - Tretia návšteva Svätého otca na Slovensku
  • 2003 - Návšteva prezidenta štátu Izrael
  • 2004 - Bratislavská konferencia II. za účasti prezidentov a predsedov vlád
  • 2004 -  Parlamentné zhromaždenie NATO - 800 účastníkov
  • 2004 -  0slavy 60. výročia SNP v Banskej Bystrici
  • 2005 - Summit prezidentov USA a Ruskej federácie v Bratislave /summit Bush-Putin/
  • 2005 - Konferencia MEC
  • 2005 - Konferencia poriadaná americkou komorou právnikov
  • 2005 - Konferencia predsedov vlád SEI v Piešťanoch 
  •  2006 - Stretnutie ministrov vnútra  Salzburského fóra ´
  • 2007 - Konferencia predsedov parlamentov krajín EÚ a Ukrajiny v Bratislave
  • Viaceré návštevy generálnych tajomníkov  NATO a  OSN a predstaviteľov EÚ
  • Návštevy členov kráľovských rodín z Japonska, Švédska, Španielska, Luxemburska, Monaka, Holandska