PREVENCIA KORUPCIE ZAHRANIČNÝCH VEREJNÝCH ČINITEĽOV V MEDZINÁRODNÝCH OBCHODNÝCH TRANSAKCIÁCH

Korupcia je spoločnosťou vnímaná ako jedna z najzávažnejších hrozieb pre stabilitu demokratického a právneho štátu, rozvoja ekonomiky a spoločenského pokroku. Svetová bankaidentifikuje korupciu ako „najväčšiu prekážku ekonomického a sociálneho rozvoja, ktorá podkopáva vládu zákona, deformuje ekonomické prostredie, negatívne ovplyvňuje úroveň verejných financií a bráni rozvoju medzinárodného obchodu“.

Závažnosť dôsledkov, ktoré prináša korupcia, nevynímajúc korupciu zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách, si uvedomujú aj mnohé medzinárodné organizácie a inštitúcie, ktoré stupňujú snahy o prijatie efektívnych nástrojov umožňujúcich koordinovaný postup pri eliminácii tejto trestnej činnosti a jej negatívnych vplyvov na spoločenstvo.

Významné postavenie v procese presadzovania a monitorovania účinnosti protikorupčných opatrení, najmä z hľadiska korupcie zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách, zohráva Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (DOCX, 15 kB)  (ďalej len „OECD“).

1.     Dohovor OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách

Významný nástroj eliminácie korupcie v medzinárodnom podnikateľskom prostredí predstavuje Dohovor OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (ďalej len „Dohovor“), vypracovaný na pôde OECD. Dohovor bol za prítomnosti Slovenskej republiky bol podpísaný v Paríži 17. decembra 1997.Pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 23. novembra 1999, publikovaný bol oznámením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 318/1999 Z. z.

K 1. júnu 2020  (DOCX, 15 kB)Dohovor ratifikovalo 46 štátov, z toho 38 členských štátov OECD a 8 nečlenských štátov (Argentína, Brazília, Bulharsko, Chorvátsko, Peru, Rumunsko, Rusko a Južná Afrika) (DOCX, 15 kB). Dohovor je prvým právne záväzným medzinárodným nástrojom, ktorý a zameriava na boj proti korupcii s cieľom chrániť spravodlivú konkurencieschopnosť v medzinárodných obchodných vzťahoch. Ratifikáciou Dohovoru sa zmluvné strany zaviazali odhaľovať a stíhať trestné činy korupcie zahraničných verejných činiteľov v rámci medzinárodných obchodných transakciách.

Dohovor sa priamo nezaoberá postihom vnútroštátnej korupcie zmluvných strán, vzťahuje sa na prípady, kedy subjekt zmluvnej strany, fyzická alebo právnická osoba, podpláca v rámci podnikateľských transakcií verejného činiteľa iného štátu alebo medzinárodnej organizácie. Hlavným účelom a zmyslom Dohovoru je poskytovať zmluvným stranám legislatívny rámec pre ustanovenie trestnosti podplácania zahraničných verejných činiteľov v systéme medzinárodných obchodných vzťahov.

Z hľadiska obsahového zamerania Dohovor vymedzuje trestný čin podplácania zahraničného verejného činiteľa, zaoberá sa efektívnosťou trestnoprávnych a občianskoprávnych sankcií, konfiškáciou príjmov z trestných činov korupcie, poskytovaním vzájomnej právnej pomoci, postihovaním súvisiacich trestných činov prania špinavých peňazí, trestnou zodpovednosťou právnických osôb, zákazom zakladania účtov neevidovaných v účtovných knihách a podobných praktík používaných na podplácanie zahraničného verejného činiteľa, alebo na zatajenie takéhoto podplácania, ako aj záväzkom zabezpečiť trestné stíhanie podplácania zahraničného verejného činiteľa bez ohľadu na národnoekonomické záujmy, potenciálny účinok na vzťahy k iným štátom, alebo na totožnosť dotknutých fyzických osôb alebo právnických osôb.

2.     Odporúčania Rady OECD

Nakoľko jednotlivé články Dohovoru nepostihujú všetky aspekty eliminácie  a potláčania trestných činov korupcie v medzinárodných obchodných transakciách, zahrňujúc najmä oblasť prevencie a  zvyšovania povedomia o tejto trestnej činnosti, v súlade s potrebami aplikačnej praxe obsahové vymedzenie Dohovoru bolo viackrát dopĺňané odporúčaniami Rady OECD (DOCX, 19 kB), zameranými na prevenciu a posilnenie boja s trestnými činmi korupcie v medzinárodných obchodných transakciách.

3.     Smernice OECD pre nadnárodné spoločnosti

Smernice OECD pre nadnárodné spoločnosti (DOCX, 26 kB) (ďalej len „smernice“) predstavujú medzinárodný kódex etických zásad, smerovaných vládam, aby odporučili ich dodržiavanie nadnárodným spoločnostiam v rámci svojej územnej pôsobnosti i smerom k zahraničiu. Výnimočnosť smerníc spočíva v tom, že sú jediným medzinárodným kódexom, ktorý sa vlády zaviazali podporovať v záujme presadzovania štandardov zodpovednosti, morálky, kultúry
a integrity nadnárodných spoločností v systéme medzinárodných obchodných vzťahov.

Smernice slúžia ako referenčný rámec poskytujúci zásady, normy a odporúčania 
na zodpovedné podnikanie, v súlade s platnými právnymi predpismi a medzinárodne uznávanými štandardmi. Sú navrhnuté tak, aby umožňovali určitú flexibilitu pri zavádzaní protikorupčných programov a zásad, najmä vzhľadom na veľkosť firmy, odlišnosti jednotlivých odvetví, štátov a kultúr.

Štáty,ktoré pristúpili k smerniciam, sa zaviazali podporovať ich implementáciu v súlade s Rozhodnutím Rady o Smerniciach OECD pre nadnárodné spoločnosti z 27. júna 2000. Smernice, napriek názvu viažucemu sa na nadnárodné spoločnosti, reflektujú potreby všetkých spoločností nadnárodných i domácich a podporujú aj malé a stredne veľké podniky, aby sa v maximálnej miere riadili ich zásadami. Smernice sú však právne nezáväzné, v prípade ich porušenia nie je možné spoločnosti sankcionovať alebo žiadať kompenzácie.

Smernice formou dobrovoľných princípov, odporúčaní a zásad dobrej praxe
pre zodpovedné podnikanie sa dotýkajú mnohých oblastí pôsobenia spoločností, akými sú transparentnosť, zamestnanecké vzťahy, boj proti korupcii, konkurenčný boj a iné. Štáty,ktoré pristúpili k smerniciam sa zaviazali zriadiť národné kontaktné miesta, ako fórum
pre diskusie, podporu účinnosti a presadzovanie koncepčného zámeru smerníc pri riešení sporov nadnárodných spoločností.

Slovenská republika zriadila Národné kontaktné miesto pre Smernice pre nadnárodné spoločnosti (ďalej len „Národné kontaktné miesto“) pri Ministerstve hospodárstva Slovenskej republiky, Rozhodnutia č.3/2016 ministra hospodárstva Slovenskej republiky v roku 2016 (PDF, 417 kB). Národné kontaktné miesto bolo zriadené na dobu určitú do 31. decembra 2023. Následne bolo opätovne zriadené Rozhodnutím č. 9/2023 ministerky hospodárstva Slovenskej republiky z 18.decembra 2023 (PDF, 77 kB). Legitimitu Národného kontaktného miesta upravuje Štatút Národného kontaktného miesta pre Smernice OECD pre nadnárodné spoločnosti (PDF, 243 kB). Priebeh rokovania určuje Rokovací poriadok Národného kontaktného miesta pre Smernice OECD pre nadnárodné spoločnosti (PDF, 1 MB).

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v nadväznosti na implikácie preventívneho pôsobenia a uplatňovania kapitoly VII. Smerníc, zameranej na „Boj proti podplácaniu, žiadaniu úplatkov a vydieraniu“,požiadalo o členstvo v Národnom kontaktnom mieste. Rozhodnutím ministra hospodárstva Slovenskej republiky č. 7/2017 z 10. apríla 2017 bol schválený Dodatok č. 1 k Štatútu Národného kontaktného miesta pre Smernice OECD (PDF, 579 kB) pre nadnárodné spoločnosti a Dodatok č. 1 k Rokovaciemu poriadku Národného kontaktného miesta pre Smernice OECD (PDF, 718 kB) pre nadnárodné spoločnosti. Týmto aktom sa Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky stalo platným členom Národného kontaktného miesta.

Informácie o zriadení a kompetenciách Národného kontaktného miesta sú zverejnené na webovom sídle Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

4.     Monitorovací mechanizmus OECD

Monitorovací proces úrovne implementácie Dohovoru (DOCX, 22 kB) i súvisiacich odporúčaní Rady na zabránenie podplácania v zahraničnoobchodných operáciách je vykonávaný Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách(ďalej len „pracovná skupina“), nazývanou tiež Working Group on Bribery (WGB). Slovenská republika sa stalačlenom pracovnej skupiny v roku 1997, t.j. ešte pred nadobudnutím právoplatného členstva v OECD a mohla sa tak podieľať na obsahovom vymedzení jednotlivých článkov Dohovoru.

Osobitosťou pracovnej skupiny pri monitorovaní implementácie Dohovoru je stanovenie prísnych štandardov pre priebeh celého procesu, ktorý sa uskutočňuje vo viacerých fázach, sledujúc tak postupné preberanie všetkých protikorupčných opatrení Dohovoru do právneho poriadku hodnoteného štátu. Cieľom takto navrhnutého mechanizmu monitorovania implementácie Dohovoru je zlepšiť schopnosť signatárskych krajín implementovať a v reálnej praxi uplatňovať nástroje prevencie a boja proti trestným činom korupcie v medzinárodných obchodných vzťahoch.

Článok 12 Dohovoru, označený ako „Monitorovanie a  následný mechanizmus“, v znení „Strany budú spolupracovať pri realizácii programu systematického následného mechanizmu na monitorovanie a podporovanie úplnej implementácie tohto dohovoru“ deklaruje, že monitorovaniu a hodnoteniu implementácie Dohovoru sa musia podrobiť všetky zmluvné štáty Dohovoru.

Každá zo zmluvných strán Dohovoru sa podieľa na hodnotiacom procese iných krajín, čím je zabezpečená objektívnosť procesu monitorovania a hodnotenia každého zmluvného štátu. Takýmto spôsobom sú identifikované nedostatky v implementácii Dohovoru a vytvárané odporúčania na prijatie potrebnej legislatívy, inštitucionálnych predpokladov, protikorupčných opatrení a zvyšovania povedomia o Dohovore. Plnenie stanovených odporúčaní je následne hodnotené v ďalšej fáze vzájomných hodnotení.

Cieľom takto navrhnutého mechanizmu monitorovania implementácie Dohovoru je zlepšiť schopnosť signatárskych krajín implementovať a v reálnej praxi uplatňovať nástroje prevencie a boja proti trestným činom korupcie v medzinárodných obchodných vzťahoch. Slovenská republika bola pracovnou skupinou hodnotená v troch doteraz uskutočnených fázach vzájomných hodnotení a postupne zabezpečuje implementáciu všetkých ustanovení Dohovoru i súvisiacich odporúčaní Rady do svojho právneho poriadku a aplikačnej praxe.

5.     Vnútroštátne právne normy postihovania zahraničnej korupcie

Cieľom Dohovoru je vytvoriť zákonné predpoklady pre uplatnenie trestného postihu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré pôsobia na zahraničného verejného činiteľa tak, aby konal, alebo sa zdržal konania v súvislosti s výkonom jeho verejnej funkcie za účelom získania, alebo udržania podnikateľskej aktivity, alebo inej výhody v rámci medzinárodného obchodu.

Dohovor zaväzuje zmluvné strany, aby prijali opatrenia na stanovenie, že každý kto úmyselne ponúkne, sľúbi alebo poskytne nenáležitú peňažnú alebo inú výhodu, či už priamo alebo cez sprostredkovateľov, zahraničnému verejnému činiteľovi, pre tohto činiteľa, alebo pre tretiu stranu, aby tento činiteľ konal alebo sa zdržal konania v súvislosti s výkonom úradných povinností, s cieľom získať alebo udržať obchodnú činnosť alebo inú neprimeranú výhodu pri realizácii medzinárodného obchodu, spáchal trestný čin. 

Dohovor taktiež ukladá zmluvným stranám, aby prijali legislatívne opatrenia potrebné na stanovenie, že spolupáchateľstvo vrátane podnecovania, napomáhania a navádzania alebo schvaľovania podplácania zahraničného verejného činiteľa je trestným činom. Trestnými činmi v zmysle Dohovoru je aj pokus o podplatenie zahraničného verejného činiteľa
a príprava na podplatenie zahraničného verejného činiteľa. Dohovor v jednotlivých článkoch stanovuje aj ďalšie legislatívne odporúčania záväzné pre zmluvné strany.  

V súvislosti s implementáciou protikorupčných opatrení stanovených Dohovorom a v súlade s odporúčaniami, vyplývajúcimi pre Slovenskú republiku z  jednotlivých fáz OECD hodnotení, boli do vnútroštátnych právnych noriem postupne inkorporované všetky odporúčané legislatívne nástroje boja proti trestným činom korupcie zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách.

Pre odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov korupcie, v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky, vrátane korupcie zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách sú príslušné jednotlivé krajské riaditeľstvá Policajného zboru
a pri uplatnení výberovej príslušnosti úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru, s výnimkou prípadov trestných činov korupcie spáchaných príslušníkmi ozbrojených bezpečnostných zborov a s účinnosťou od 1. januára 2020 aj vyšetrovanie
a skrátené vyšetrovanie trestných činov colníkov.

6.     Ochrana oznamovateľa korupcie a inej protispoločenskej činnosti

Potreba zaviesť právnu ochranu zamestnancov pri oznamovaní trestných činov korupcie do právneho poriadku Slovenskej republiky vyplynula z mnohých medzinárodných záväzkov a odporúčaní, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jedným z týchto záväzkov
je aj Dohovor, prijatý na pôde OECD. Z hodnotiacej správy implementácie Dohovoru
v rámci Fázy 3 OECD hodnotenia bolo Slovenskej republike odporúčané „naliehavo prijať legislatívu na ochranu oznamovateľov a podniknúť kroky na zvýšenie povedomia o podmienkach a postupe pri zabezpečení ochrany týchto osôb“.

Za účelom splnenia uvedeného odporúčania, ako aj z dôvodu zabezpečenia účinných právnych predpokladov na predchádzanie a odhaľovanie protispoločenskej činnosti formou prijímania ochranných opatrení pred prípadnými postihmi osôb za oznámenie korupcie a inej protispoločenskej činnosti v pracovno-právnych vzťahoch bol v podmienkach Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vypracovaný návrh zákona o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Napriek tomu, že medzinárodné dokumenty odporúčali primárne zabezpečiť ochranu oznamovateľov korupčného správania prijatý zákon číslo 307 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov zo 16. októbra 2014 rozšíril možnosti poskytovania ochrany aj na oznámenie inej protispoločenskej činnosti.

Schválenie predmetného zákona prinieslo do právneho poriadku Slovenskej republiky jednotnú právnu úpravu vo vzťahu k zákazu prenasledovania alebo iného postihu za podanie oznámenia protispoločenskej činnosti, v súvislosti s pracovnoprávnymi alebo inými pracovnými vzťahmi. Uvedený zákon však nebol dostatočne efektívny, preto bol nahradený novým zákonom č. 54 z 30. januára 2019 o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (PDF, 401 kB), účinným od 1. marca 2019.

Nový zákon presunul ústrednú úlohu, ktorú predtým zohrávali inšpektoráty práce, na nový špecializovaný nezávislý verejný orgán, Úrad na ochranu oznamovateľov, s cieľom posilniť a zlepšiť účinnosť ochrany oznamovateľov. Úrad bude okrem poskytovania ochrany oznamovateľom protispoločenskej činnosti, poskytovať odborné stanoviská a poradenstvo k aplikácii zákona a vyhodnocovať a predkladať výročné správy o činnosti pre Národnú radu Slovenskej republiky.

Na čele úradu bude prezident, ktorého volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky z kandidátov navrhnutých vládou. Vláda vyberie prezidenta úradu z kandidátov vybraných osobitnou komisiou pozostávajúcou z piatich členov, vymenovaných prezidentom Slovenskej republiky, vládou Slovenskej republiky, ombudsmanom, Radou pre štátnu službu a poradným orgánom vlády Slovenskej republiky pre mimovládne organizácie a rozvoj občianskej spoločnosti.

Uvedený zákon definuje závažnú protispoločenskú činnosť ako protiprávny čin, pre ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody, pričom horná hranica trestu je vyššia ako tri roky; alebo správny delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s hornou hranicou najmenej 30 000 EUR.

Hlavným cieľom zákona je vytvoriť legislatívne podmienky poskytovania ochrany osobám pred neoprávnenými sankciami v pracovnoprávnom vzťahu, pokiaľ ide o hlásenie trestného činu alebo inej protispoločenskej činnosti vrátane práv a povinnosti fyzických a právnických osôb pri hlásení protispoločenskej činnosti. Zákon tiež upravuje vnútorný systém prijímania a overovania podaní a umožňuje oznamovateľom, aby zostali v anonymite voči zamestnávateľovi pri ohlásení závažnej protispoločenskej činnosti.

Za účelom získania ochrany musí osoba, ktorá oznámi závažné skutočnosti predstavujúce trestný čin, podať žiadosť o ochranu prokurátorovi. V prípadoch, keď nahlásené okolnosti predstavujú správny delikt musí osoba podať oznámenie správnemu orgánu príslušnému na vedenie konania. Odmena môže byť udelená oznamovateľovi až do výšky 50- násobku minimálnej mzdy.