Konflikty záujmov sú realitou

Konflikt záujmov môže vzniknúť kedykoľvek, a niekedy sa mu nedá vyhnúť. Konflikt záujmov nie je sám o sebe nezákonný. Nedá sa zabrániť tomu, aby sa verejní činitelia v nejakom období počas práce nestretli so situáciou, kedy čelia konfliktu záujmov, pretože majú rodiny, priateľov, mimo podnikateľské alebo pracovné aktivity, investície, majetkové záujmy a iné typy väzieb. Každá z týchto väzieb môže mať za následok konflikt záujmov, ktorý musí byť preto náležite zvládnutý.

Väčšina organizácií verejného sektora sa rozhodla vytvoriť pravidlá pre riadenie konfliktu záujmov, ktoré pomáhajú ich zamestnancom zvládnuť konflikty záujmov. Cieľom efektívnych pravidiel pre riadenie konfliktu záujmov je zabezpečiť nestrannosť a plnenie verejnej funkcie, a z nej vyplývajúcich povinností a pracovných úloh, ktoré nie sú ovplyvnené zreteľom na vlastný prospech.

Definícia konfliktu záujmov

Usmernenie OECD pre riadenie konfliktu záujmov vo verejnej službe (2003) rozlišuje tri typy konfliktu záujmov:

• Skutočný konflikt záujmov zahŕňa konflikt medzi verejnou službou a súkromnými záujmami verejného činiteľa, kedy má daný verejný činiteľ súkromné záujmy, ktoré by mohli nenáležite ovplyvniť plnenie jeho pracovných povinností a úloh.
• Zdanlivý konflikt záujmov existuje vtedy, keď sa zdá, že súkromné záujmy verejného činiteľa by mohli nenáležite ovplyvniť plnenie jeho povinností, no v skutočnosti tomu tak nie je.
• Potenciálny konflikt záujmov vzniká vtedy, keď má verejný činiteľ také súkromné záujmy, ktoré by mohli vyústiť do konfliktu záujmov, ak by verejný činiteľ v budúcnosti vykonával relevantné (tzn. konfliktné) pracovné úlohy.

Stručne povedané, verejní činitelia sú v konflikte záujmov vtedy, keď ich schopnosť byť objektívnymi je narušená ich vlastnými záujmami alebo záujmami ich rodinných príslušníkov alebo obchodných partnerov.

Napríklad, môžete byť zodpovedný za určitú úlohu a zároveň máte vzťah s osobou, s ktorou spolupracujete, ako napríklad s majiteľom spoločnosti, v ktorej máte akcie, alebo s osobou, s ktorou máte súkromný vzťah. Ak sa konflikt záujmov nevyrieši, mohlo by to mať negatívny vplyv na vaše pracovné povinnosti, zodpovednosť a na nestrannosť. Vedome, alebo podvedome, môžete byť ovplyvnený tak, že prijmete rozhodnutie, ktoré uprednostňuje súkromné záujmy pred verejným záujmom. Okrem toho verejnosť môže nadobudnúť dojem, že jej záujmy boli ignorované a uprednostnené boli súkromné záujmy.

Ak sa ocitnete v jednej z týchto situácií, majte na pamäti to, že zákon vám nezakazuje mať konflikt záujmov. Zákon zakazuje to, aby osoba vo verejnej službe konala, ak je v takomto konflikte záujmov. Práve týmto konaním sa môže porušiť zákon a zradiť dôvera verejnosti.

Súkromné záujmy

Príklady súkromných záujmov, ktoré by mohli ovplyvniť povinnosti verejných činiteľov:

• finančné alebo peňažné záujmy
• osobné zväzky a väzby
• rodinné záujmy
• aktivity súkromného charakteru (napríklad vlastníctvo súkromnej spoločnosti, účasť v predstavenstve, atď.)
• predchádzajúce relevantné zamestnanie

Oblasti, ktoré predstavujú zvýšené riziko konfliktu záujmov

Príklady situácií konfliktov záujmov

Riešenie situácie konfliktu záujmov

Ak verejní činitelia čelia skutočnému konfliktu záujmov, musia o tom informovať. Aby konflikt záujmov neviedol ku korupcii, verejní činitelia by mali informovať o všetkých súkromných záujmoch, ktoré by mohli mať vplyv na ich prácu. V niektorých prípadoch však na vyriešenie konfliktu záujmov nestačí o ňom informovať, ale sú potrebné ďalšie opatrenia, ako napríklad:

• odstránenie alebo zrušenie konfliktného záujmu
• zrušenie účasti na relevantnom rozhodovacom procese
• obmedzenie prístupu ku konkrétnym informáciám
• presun na nekonfliktnú pozíciu
• vloženie konfliktu záujmu do „slepej dôvery“
• odstúpenie

Ak verejný činiteľ odstúpi, znamená to, že sa stiahne z každého aspektu danej záležitosti. Odstúpenie by malo zahŕňať nevykonávanie žiadnej z týchto činností:

• hlasovanie
• rozhodovanie
• diskutovanie
• rokovanie
• odporúčanie
• prehodnocovanie
• kontrolovanie
• prešetrenie
• akákoľvek iná činnosť, ktorá by mohla ovplyvniť rozhodnutie

• Ku konfliktu záujmov dochádza vtedy, keď je narušená schopnosť verejného činiteľa byť objektívny, z osobných, rodinných alebo obchodných záujmov alebo presvedčenia.
• Konflikt záujmov je bežný a nie je automaticky nezákonný, nezákonné je konanie v situácii konfliktu záujmov.
• Konflikt záujmov možno vyriešiť odstránením konfliktných záujmov alebo odstúpením z celého rozhodovacieho procesu, týkajúceho sa danej konkrétnej situácie.