Priority národnej protikorupčnej politiky

Podplácanie zahraničných verejných činiteľov s cieľom získať výhody v medzinárodnom obchode vyvoláva vážne morálne, politické, sociálne, environmentálne a ekonomické hrozby, bráni udržateľnému hospodárskemu rozvoju a narúša hospodársku súťaž. Túto skutočnosť si uvedomuje aj vláda Slovenskej republiky, ktorá vo svojom Programovom vyhlásení na roky 2016-2020 sa zaviazala pokračovať v koordinačnom a koncepčnom riešení a plnení preventívnych opatrení za účelom znižovania úrovne korupcie, posilnenia vlády zákona a zvyšovania transparentnosti v celej spoločnosti. V danom kontexte deklaruje aj „posilnenie vnútroštátnej protikorupčnej politiky s prioritným zameraním na oblasť prevencie korupcie zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách“.

Medzinárodné iniciatívy proti korupcii

Závažnosť dôsledkov, ktoré v individuálnej, ako aj v spoločenskej rovine prináša korupcia, robia tému boja s touto trestnou činnosťou  významnou na národnej úrovni i v medzinárodných súvzťažnostiach. Medzinárodné organizácie a inštitúcie, akými sú najmä Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD),Organizácia spojených národov (OSN), Rada Európy a Európska komisia, stupňujú snahy o prijatie efektívnych nástrojov umožňujúcich koordinovaný postup pri eliminácii tejto trestnej činnosti a jej negatívnych dopadov na hospodárske a spoločenské vzťahy. V danom kontexte zohrávajú dôležitú úlohu medzinárodné dohovory, presadzujúce zásadné politiky a strategické odporúčania medzinárodných organizácií v boji proti trestným činom korupcie. 

Medzinárodná protikorupčná politika OECD

Významný nástroj eliminácie korupcie, osobitne v medzinárodnom podnikateľskom prostredí, predstavuje Dohovor OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (ďalej len „Dohovor OECD“). Dohovor OECD bol prijatý negociačnou konferenciou členských krajín OECD spolu s Argentínou, Brazíliou, Bulharskom, Chile a Slovenskou republikou 21. novembra 1997, podpísaný bol v Paríži 17. decembra 1997. Pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 23. novembra 1999, publikovaný bol oznámením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 318/1999 Z. z.

Dohovor OECD je prvým právne záväzným medzinárodným nástrojom, ktorý sa zameriava na boj proti korupcii s cieľom chrániť spravodlivú konkurencieschopnosť v medzinárodných obchodných vzťahoch. Ratifikáciou Dohovoru OECD sa zmluvné strany zaviazali odhaľovať a stíhať trestné činy korupcie zahraničných verejných činiteľov v rámci medzinárodných obchodných transakcií. Dohovor OECD je zameraný na boj proti fyzickým osobám a právnickým osobám, ktoré ponúkajú, sľubujú alebo dávajú úplatok v medzinárodnom obchode. Toto konkrétne zameranie umožnilo OECD stať sa svetovou autoritou v oblasti boja s korupciou v medzinárodnom obchode.

Ako je zabezpečené vykonávanie Dohovoru OECD?

Dohovor OECD zmluvným stranám ukladá vytvoriť na národnej úrovni zákonné predpoklady pre uplatnenie trestného postihu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré ponúkajú, sľubujú alebo dávajú úplatok zahraničnému verejnému činiteľovi, aby konal, alebo sa zdržal konania v súvislosti s výkonom jeho verejnej funkcie za účelom získania, alebo udržania neoprávnenej podnikateľskej aktivity, alebo inej výhody v rámci medzinárodného obchodu.

Trestnými činmi podľa Dohovoru OECD je aj pokus o podplatenie alebo príprava na podplatenie zahraničného verejného činiteľa. Dohovor OECD taktiež ukladá zmluvným stranám, aby prijali legislatívne opatrenia potrebné na stanovenie, že spolupáchateľstvo, vrátane podnecovania, napomáhania a navádzania alebo schvaľovania podplácania zahraničného verejného činiteľa, je trestným činom.

Aký je význam Dohovoru OECD?

Hlavným účelom a zmyslom Dohovoru OECD je poskytovať zmluvným stranám legislatívny rámec pre stanovenie trestnosti podplácania zahraničných verejných činiteľov v systéme medzinárodných obchodných vzťahov. Dohovor  OECD k 1. aprílu 2019 ratifikovalo 44 krajín, z toho 36 členských krajín OECD a 8 nečlenských krajín, ktorými sú Argentína, Brazília, Bulharsko, Kolumbia, Rusko, Južná Afrika, Kostarika a Litva.

Slovenská republika sa pristúpením k Dohovoru OECD zaviazala vo svojom právnom systéme zaviesť trestné činy podplácania zahraničných verejných činiteľov, spáchané fyzickými osobami alebo právnickými osobami a zabezpečiť účinné politiky na prevenciu, odhaľovanie, vyšetrovanie a sankcionovanie týchto trestných činov. Slovenská republika tak vyslala jasný signál, že korupcia zo strany slovenských spoločností a jednotlivcov, či už v domácom prostredí alebo v zahraničí, je neprijateľná.

Dohovor OECD a súvisiace dokumenty sú sprístupnené na webovom sídle OECD https://www.oecd.org/daf/anti-bribery/ConvCombatBribery_ENG.pdf

Zapamätajte si

• OECD je svetovou autoritou v oblasti boja s korupciou v medzinárodnom obchode.
• Prevenciu a boj s korupciu v medzinárodnom obchode upravuje Dohovor OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách. 
• Ratifikáciou Dohovoru OECD sa zmluvné strany zaviazali odhaľovať a stíhať trestné činy korupcie zahraničných verejných činiteľov v rámci medzinárodných obchodných transakcií. 
• Dohovor OECD zmluvným stranám ukladá vytvoriť na národnej úrovni zákonné predpoklady pre uplatnenie trestného postihu fyzických osôb a právnických osôb za trestné činy podplácania zahraničného verejného činiteľa v medzinárodných obchodných transakciách. 
• Trestnými činmi podľa Dohovoru OECD je aj pokus o podplatenie a príprava na podplatenie,  spolupáchateľstvo, vrátane podnecovania, napomáhania a navádzania alebo schvaľovania podplácania zahraničného verejného činiteľa.