Prečo bola zavedená trestná zodpovednosť právnických osôb ?

Potreba zavedenia sankcií pre právnické osoby, ak bol v súvislosti s ich činnosťou spáchaný trestný čin, vyplýva z mnohých medzinárodných dohovorov, smerníc a iných právne záväzných aktov. Jedným z týchto dokumentov je aj Dohovor OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách (ďalej len „Dohovor“), podpísaný 17. decembra 1997 v Paríži. Pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 23. novembra 1999, bol publikovaný oznámením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod číslom 318/1999 Z. z.

Podľa článku 2 Dohovoru každá zmluvná strana je povinná prijať v súlade so svojimi právnymi princípmi také opatrenia, ktoré sú potrebné na stanovenie právnej zodpovednosti právnických osôb za podplácanie zahraničného verejného činiteľa. Napriek tomu, že Dohovor, ako aj rad ďalších medzinárodných právnych dokumentov, ku ktorým pristúpila Slovenská republika ukladali povinnosť zavedenia trestnej zodpovednosti právnických osôb, účinnú implementáciu tohto odporúčania do právneho systému Slovenskej republiky priniesol až zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, účinný od 1. júla 2016.

Zavedením zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb bol prelomený historicky podmienený koncept výlučne individuálnej zodpovednosti fyzickej osoby za zavinenie, ustanovený v Trestnom zákone. Odhaľovanie trestných činov a uplatňovanie zásady individuálnej trestnej zodpovednosti voči konkrétnej fyzickej osobe v zložitých riadiacich štruktúrach právnických subjektov nebolo dostatočne účinné. Za účelom zvýšenia efektívnosti účinkov trestného práva je celosvetovo presadzovaný trend zavedenia kolektívnej zodpovednosti ako priamej zodpovednosti právnických osôb za spáchané trestné činy.

Aké právnické osoby podliehajú trestnej zodpovednosti?

Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb nedefinuje pojem „právnická osoba“, tento je vymedzený v Občianskom zákonníku a čiastkovo aj v Obchodnom zákonníku. Podľa Občianskeho zákonníka trestnú zodpovednosť je možné vyvodiť voči právnickým osobám, ktoré majú spôsobilosť mať zákonné práva a podliehajú zákonným povinnostiam.

Právnickými osobami sú podľa Občianskeho zákonníka združenia fyzických alebo právnických osôb (obchodné spoločnosti a družstvá, spoločné podniky, politické strany a hnutia, cirkevné a náboženské spoločnosti, občianske združenia a iné združenia, záujmové združenia právnických osôb), účelové združenia majetku (nadácie, štátne a neštátne fondy), jednotky územnej samosprávy (obce a vyššie územné celky) a iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon (napríklad štátne podniky, štátne peňažné ústavy, verejnoprávny rozhlas, verejnoprávna televízia). Právnickou osobou je aj štát, pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov.

Trestnej zodpovednosti nepodliehajú všetky právnické osoby, vylúčenie trestnej zodpovednosti právnických osôb sa týka napríklad štátu a jeho orgánov, iných štátov a ich orgánov, medzinárodných organizácií, obcí, vyšších územných celkov, ako aj právnických osôb, ktoré sú v čase spáchania trestného činu zriadené zákonom. Na právnické osoby, v ktorých majú dané subjekty majetkovú účasť sa taktiež vzťahuje trestná zodpovednosť. Ide najmä o podniky s majetkovou účasťou štátu a samosprávy.

Vyvodenie trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe

Podľa zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb za trestný čin spáchaný právnickou osobou je považovaný trestný čin, ktorý je spáchaný v jej prospech, v jej mene, v rámci jej činnosti alebo jej prostredníctvom, ak konal:

• štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu (napríklad konateľ  spoločnosti s ručením obmedzeným alebo člen predstavenstva akciovej spoločnosti),
• ten, kto vykonáva kontrolnú činnosť alebo dohľad v rámci právnickej osoby (napríklad člen dozornej rady), alebo
• iná osoba, ktorá je oprávnená zastupovať právnickú osobu (napríklad prokurista) alebo za ňu rozhodovať (napríklad výkonný riaditeľ).

Zákon ďalej špecifikuje, že trestný čin je spáchaný právnickou osobou aj vtedy, ak vyššie uvedená osoba nedostatočným dohľadom alebo kontrolou, ktoré boli jej povinnosťou, hoci z nedbanlivosti umožnila spáchať trestný čin osobou, konajúcou v rámci zverených oprávnení (napríklad zamestnanec).

Zákon implicitne požaduje od právnickej osoby  vykonávať dohľad a kontrolu na zamedzenie trestnej činnosti osôb, konajúcich v rámci zverených oprávnení. Za  týmto účelom je potrebné, aby právnické osoby zaviedli a v aplikačnej praxi dôsledne uplatňovali tzv. compliance programy t. j. programy prevencie, integrity a dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov upravujúcich  kontrolné procesy a dohľad nad činnosťou zamestnancov.

Základné zásady pre vyvodenie trestnej zodpovednosti právnických osôb

• Pre vyvodenie trestnej zodpovednosti voči právnickej osobe sa nevyžaduje vyvodenie trestnej zodpovednosti voči fyzickej osobe a trestná zodpovednosť právnickej osoby nie je podmienená ani zistením, ktorá konkrétna fyzická osoba konala za právnickú osobu spôsobom upraveným zákonom.
• Za ten istý trestný čin môže byť súbežne vedené trestné konanie proti právnickej osobe aj proti fyzickej osobe, pričom každý subjekt zodpovedá samostatne za svoje konanie.
• Trestná zodpovednosť fyzických osôb je založená na zásade zodpovednosti za zavinené konanie, avšak skúmanie zavinenia u trestných činov právnických osôb je vylúčené z povahy veci, nakoľko právnická osoba ako právny konštrukt nedisponuje vôľovou zložkou, ktorá je zá­kladom na rozlíšenie zavinenia.
• Zavinenie vo vzťahu k trestnej zodpovednosti právnických osôb je posudzované v zmysle pričítateľnosti protiprávneho konania fyzickej osoby priamo právnickej osobe. Právnické osoby sa tak môžu dopúšťať úmyselnej trestnej činnosti, ako aj nedbanlivostnej trestnej činnosti.
• Trestná zodpovednosť právnickej osoby nevzniká konaním zamestnanca výlučne vo svoj prospech. Právnickej osobe nemožno teda pričítať konanie takejto osoby ak táto síce konala v mene právnickej osoby alebo jej prostredníctvom, ale konala výlučne vo vlastnom záujme.
• Trestný čin sa právnickej osobe nepričíta aj vtedy, ak vzhľadom na predmet činnosti právnickej osoby, spôsob spáchania trestného činu, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný, je význam nesplnenia povinností v rámci dohľadu a kontroly zo strany orgánu právnickej osoby nepatrný. Ide o formu materiálneho korektívu vo vzťahu k posudzovaniu vyvodenia trestnosti právnickej osoby za skutky spáchané výlučne jej zamestnancami.
• Trestná zodpovednosť právnickej osoby nezaniká vyhlásením konkurzu, vstupom do likvidácie, jej zrušením alebo zavedením nútenej správy. Trestná zodpovednosť právnickej osoby, ktorá bola zrušená, prechádza na všetkých jej právnych nástupcov, vrátane nevykonaných trestov. Trestná zodpovednosť právnickej osoby neprechádza na fyzickú osobu.

Za aké trestné činy hrozí trestnoprávny postih právnickým osobám?

Zákonom o trestnej zodpovednosti právnických osôb je regulované vyvodzovanie trestnej zodpovednosti voči právnickým osobám za taxatívny výpočet trestných činov, ktoré sú výrazom  osobitnej časti Trestného zákona. Ide najmä o hospodárske trestné činy, trestné činy proti životu a zdraviu, trestné činy proti slobode a ľudskej dôstojnosti, trestné činy obchodovania s ľuďmi, drogami, legalizácia príjmu z trestnej činnosti, poškodzovanie finančných záujmov EÚ, falšovanie peňazí, všeobecné ohrozenie, nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami, trestné činy extrémizmu, trestné činy terorizmu, trestné činy týkajúce sa detskej pornografie, poškodzovania životného prostredia.

Zákon medzi trestné činy, za ktoré je možné postihovať právnickú osobu radí aj trestné činy prijímania úplatku podľa § 328 až § 330 Trestného zákona, trestné činy podplácania podľa § 332 až § 334 Trestného zákona a trestné činy nepriamej korupcie podľa § 336 Trestného zákona. Trestné činy volebnej korupcie podľa § 336a Trestného zákona a trestné činy športovej korupcie podľa § 336b Trestného zákona, ako osobitné skutkové podstaty korupčných trestných činov, nie sú subsumované do katalógu protiprávnych deliktov pričítateľných právnickej osobe.

Pri všetkých trestných činoch, ktoré nie sú vymenované v zákone o trestnej zodpovednosti právnických osôb platí, že pri nich je možné aj naďalej stíhať len fyzické osoby a to aj vtedy, pokiaľ pôjde o spáchanie trestnej činnosti v prospech, v mene, v rámci činnosti alebo prostredníctvom právnickej osoby.

Aké sankcie hrozia právnickým osobám za vymedzené trestné činy?

Zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb bol vytvorený ako samostatná právna úprava, so subsidiaritou Trestného zákona a Trestného poriadku. Uvedené znamená, že na trestnú zodpovednosť právnickej osoby a tresty ukladané právnickej osobe sa vzťahuje Trestný zákon a na trestné konanie proti právnickej osobe sa vzťahuje Trestný poriadok, pokiaľ to povaha veci nevylučuje alebo zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb neustanovuje inak.

Za spáchanie trestných činov hrozia právnickým osobám trestnoprávne sankcie, a to zrušenie právnickej osoby, prepadnutie majetku, prepadnutie veci, peňažný trest, zákaz činnosti, zákaz prijímania dotácie alebo subvencie, zákaz prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie, zákaz účasti vo verejnom obstarávaní, zverejnenie odsudzujúceho rozsudku. Peňažný trest môže byť uložený vo výške od 1 500 eur do 1 600 000 eur. Trest zákazu činnosti, trest zákazu prijímať dotácie alebo subvencie, trest zákazu prijímať pomoc a podporu poskytovanú z fondov Európskej únie a trest zákazu účasti vo verejnom obstarávaní môže byť súdom stanovený v rozmedzí jeden až desať rokov. Trest zverejnenia odsudzujúceho rozsudku nemožno uložiť iba ako samostatný trest.

Zákon rieši aj otázky zániku trestnej zodpovednosti v dôsledku inštitútu účinnej ľútosti, pričom explicitne vylučuje jeho uplatnenie, ak právnická osoba spáchala niektorý z trestných činov prijímania úplatku, podplácania, nepriamej korupcie alebo trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie. Právna úprava tak kladie dôraz na zabránenie vzniku škodlivého následku a jeho nápravu, ak už nastal pred samotným vyvodením trestnej zodpovednosti. 

Aké zásady zákon predvída pri ukladaní trestov?

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliada na povahu a závažnosť trestného činu, na pomery právnickej osoby vrátane jej doterajšej činnosti a na jej majetkové pomery,  ako aj na to, či právnická osoba vykonáva činnosť vo verejnom záujme, ktorá má strategický význam pre národné hospodárstvo, obranu alebo bezpečnosť.

Pri stanovení sankcií súd taktiež prihliada na zamestnancov právnickej osoby, právom chránené záujmy poškodených a veriteľov právnickej osoby, pôsobenie právnickej osoby po spáchaní trestného činu, najmä na jej účinnú snahu odstrániť škodlivé následky trestného činu alebo dobrovoľne nahradiť spôsobenú škodu, dôsledok trestu pre ďalšiu činnosť právnickej osoby, ako aj na výhody z trestného činu spáchaného v spolupáchateľstve.

Aký význam má zavedenie inštitútu trestnej zodpovednosti právnických osôb?

Inštitút trestnej zodpovednosti právnických osôb v podmienkach Slovenskej republiky na jednej strane sprísňuje represívne opatrenia za protiprávne konanie právnických osôb, na druhej strane pôsobí preventívne do radov právnických osôb a zabezpečuje tak ochranu tých, ktorí právny poriadok Slovenskej republiky dodržiavajú.

Zavedením trestnej zodpovednosti právnických osôb do právneho poriadku Slovenská republika splnila svoj záväzok voči OECD i ďalším medzinárodným organizáciám, ktoré vydali rad medzinárodných dokumentov, záväzných pre Slovenskú republiku. Slovenská republika tak ukázala, že je schopná byť rovnocenným partnerom ekonomicky najvyspelejších krajín sveta a aktívne sa podieľať na budovaní bezpečného politického a ekonomického priestoru pre rozvoj svetovej ekonomiky.

Zapamätajte si

• V súlade so zákonom o trestnej zodpovednosti právnických osôb sú okrem fyzických osôb za vymedzený okruh trestných činov trestne zodpovedné aj právnické osoby.
• Trestná zodpovednosť právnických osôb je založená na zásade pričítateľnosti protiprávneho konania fyzickej osoby priamo právnickej osobe.
• Z trestnej zodpovednosti právnických osôb je vylúčený štát a jeho orgány, iné štáty a ich orgány , medzinárodné organizácie, obce, vyššie územné celky a právnické osoby, ktoré sú v čase spáchania trestného činu zriadené zákonom.
• Trestná zodpovednosť právnických osôb sa vzťahuje len na zákonom vymedzené trestné činy, vrátane  trestných činov prijímania úplatku, podplácania a nepriamej korupcie.
• Trestná zodpovednosť právnickej osoby, ktorá bola zrušená prechádza na všetkých jej právnych nástupcov, vrátane uložených trestov.
• Na vylúčenie trestnej zodpovednosti právnickej osoby pri osobnom zlyhaní zamestnanca zákon vyžaduje zaviesť preventívne programy, normy integrity a zabezpečiť dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov upravujúcich riadenie, kontrolu a dohľad nad činnosťou zamestnancov.