Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Polícia

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 7. december 2023, štvrtok
 

II. ELIMINÁCIA POTENCIÁLU PRE KORUPCIU

2. Faktory ovplyvňujúce páchanie korupcie

Základné faktory ovplyvňujúce páchanie korupcie

Korupcia patrí k zásadným hrozbám každej spoločnosti, keďže zasahuje do všetkých  jej oblastí a preniká  do verejného i súkromného sektora. Dotýka sa štátov ekonomicky a trhovo stabilných s dlhodobým vývojom demokracie, ale aj štátov tento status len budujúcich, bez zreteľa na existujúce štátne zriadenie. 

Prejavy konkrétnych foriem korupcie a možnosti jej výskytu ovplyvňujú najmä spoločenské zmeny, formálne pravidlá, spočívajúce v legislatívnom a inštitucionálnom zabezpečení boja s korupciu, kvalita verejnej správy, kontrolné mechanizmy, ale tiež  úroveň neformálnych pravidiel. Je možné konštatovať, že korupčné správanie v jeho konkrétnych prejavoch je výsledkom procesu vzájomnej interakcie na neho pôsobiacich spoločenských faktorov.

Korupcia sa v rôznych formách vyskytuje v rámci celej spoločnosti, postihuje politickú reprezentáciu, verejnú správu,  ale aj kultúrny a športový život. Korupčné formy správania a ich charakteristiky sú v daných sférach pôsobenia rozmanité. Zovšeobecnením faktorov ovplyvňujúcich páchanie korupcie je možné konštatovať, že  priestor pre korupčné správanie vzniká najmä tam, kde je monopol moci, voľnosť v rozhodovaní, nízka úroveň transparentnosti, neefektívna verejná správa, nedostatočná úroveň integrity a pretrvávajúce nedostatky v regulačných a kontrolných systémoch štátu.

Sociologické faktory ovplyvňujúce páchanie korupcie

Zo sociologického hľadiska korupcia je prejavom deviantného správania, ktoré nerešpektuje štandardné normy, neakceptuje, čo sa od jednotlivcov vyžaduje, odchyľuje sa od formálnych povinností a pravidiel. Takéto správanie je zacielené  na získanie určitej výhody pre seba, svoju rodinu, príbuzných alebo známych na úkor verejnosti. Predmetom korupcie je najčastejšie finančný prospech, ale môže ísť aj o iný materiálny alebo nemateriálny prospech, akým je napríklad politický kapitál, či iné výhody alebo služby.

Korupcia ako negatívny spoločenský jav je profilovaná ako vzťah minimálne dvoch aktérov kooperujúcich pri výmene „tovaru“. Korupčné vzťahy môžu nadobúdať rozmanité prejavy, za základný vzťah však možno považovať vzťah medzi tým, kto má moc rozhodnúť alebo kontrolovať  a tým, kto dostáva korupčnú výhodu. Výskyt konkrétnych foriem korupcie úzko súvisí s prostredím, ktoré pre ňu vytvára podmienky a predpoklady. Korupcia vzniká najmä pri rozhodovacích procesoch, prideľovaní finančných zdrojov, verejnom obstarávaní, v oblastiach konkurzov, pri prideľovaní štátnych zákaziek, prevode štátneho majetku, prideľovaní dotácií.

Korupčné správanie je možné vnímať a posudzovať ako komplex sociálnych vzťahov a zlyhaní subjektov i inštitúcií. Dá sa konštatovať, že vzniká v prípade, ak právne normy, regulačné a kontrolné mechanizmy i neformálne spoločenské pravidlá korupčné správanie umožňujú, či prehliadajú. Práve situácie, kedy korupčné správanie nie je potrestané, ale je systematicky tolerované vytvára podmienky pre jeho ďalší rozvoj. V takýchto prípadoch dochádza k znižovaniu zábran vedúcich k získaniu výhody, na ktorú nie je právny nárok, k narušeniu sociálnej spravodlivosti, destabilizácii spoločenských vzťahov a najmä k úpadku morálnych hodnôt v rámci spoločnosti.

Korupčnú klímu formujú i samotní občania tým, že sú k prejavom korupcie ľahostajní. V súčasnej spoločnosti pretrváva smerovanie k individuálnej slobode, pričom materiálne hodnoty stoja v popredí a aspekty morálky a integrity sa dostávajú do úzadia. Prevláda neadekvátna spoločenská tolerancia voči korupčnému správaniu, nedostatok vôle oznámiť prípadné korupčné správanie a svedčiť proti podozrivým subjektom. Vo všeobecnosti je poddimenzovaná ochota participovať na správe vecí verejných.

Psychologické aspekty korupčného správania

Snaha o korupčné formy správania v záujme ľahšieho dosahovania cieľov bez nutnosti dodržovania pravidiel bola a je prirodzenou súčasťou ľudskej povahy. Korupcia ako negatívny spoločenský fenomén sa riadi mierou výnosu k riziku, ktoré pri nej hrozí. Pokiaľ v demokratickom a právnom štáte orgány presadzovania práva trestajú korupciu, napriek tomu, že miera výnosu z korupcie je lákavým spôsobom vylepšenia ekonomického profilu, riziko spojené s odhalením a následne trestným stíhaním páchateľov prevyšuje očakávanú možnosť zisku. Miera výskytu korupcie v takýchto krajinách je nižšia v porovnaní s nedemokratickými režimami.
 
Medzi faktory ovplyvňujúce mieru korupcie patrí aj disproporcia, ktorá vzniká medzi potrebami občanov a možnosťami ich uspokojovať. Pokiaľ neuspokojené túžby jednotlivcov alebo skupín prevažujú nad hodnotovou, morálnou a právnou normou, vzniká riziko protiprávneho konania. Korupčné zlyhania sú v danom prípade výrazom disproporcie medzi ideálnou požiadavkou rovnosti medzi ľuďmi a ich reálnou spoločenskou, či ekonomickou nerovnosťou.

Korupcia ako predikatívny stereotyp

Na korupcii nie je patologické len samotné porušovanie zákonných a morálnych noriem, ale aj jej rozsiahle ekonomické a predovšetkým sociálne dôsledky. Korupcia poškodzuje celú spoločnosť, nakoľko jej prejavmi je narušovaný normálny a prirodzený stav vecí. Miera, do akej sú poškodené verejné záujmy, je kritériom pre identifikáciu a hodnotenie korupčnej klímy v spoločnosti.

Spoločenské väzby v rámci korupčnej klímy poskytujú priestor na toleranciu korupčného správania. Tieto väzby prinášajú aj partikulárne sociálne deformácie, ktoré majú reálne zdôvodnenie v historických koreňoch a kultúrnom prostredí spoločnosti. To podporuje aj fakt, že vnímanie prejavov korupcie má v mnohých prípadoch charakter predikatívneho korupčného konania, nie reálnej požiadavky.

Výsledky realizovaných výskumov poukazujú na skutočnosť, že subjekty privátnej i podnikateľskej sféry, ktoré sa podieľali na korupčnom konaní zvyčajne uvádzali, že úplatok nebol explicitne vyžadovaný, ale že predpokladali jeho nevyhnutnosť. V daných prípadoch dochádza ku korupcii na základe korupčných predikatívnych noriem, ktoré vznikli ako výsledok sociálnych vzťahov, korupčnej klímy a historických i kultúrnych súvislostí.

Korupcia ako globálny problém

Medzinárodný charakter korupcie odzrkadľuje vysoký stupeň nebezpečnosti tohto javu. Voči korupcii nie sú imúnne ani najvyspelejšie demokratické štáty, či už v európskom alebo v celosvetovom kontexte. Politika rozširovania Európskej únie prispela k ekonomickej a politickej previazanosti krajín a posilnil sa prvok globalizácie spoločnosti. Nové mocenské vplyvy, ich sila, presah a flexibilita umožnili etablovanie globálneho korupčného systému, viažuceho sa na nadnárodné korporácie a medzinárodné inštitúcie a s tým súvisiace formy korupcie. Tieto subjekty disponujú značným finančným kapitálom, ako aj nástrojmi na prenikanie do štruktúr verejnej moci, s cieľom ich ovplyvňovania a zasahovania do politických rozhodnutí.

Závažnosť dôsledkov, ktoré prináša korupcia s cezhraničnými rozmermi si uvedomujú aj mnohé medzinárodné organizácie a inštitúcie, ktoré stupňujú snahy o prijatie efektívnych nástrojov umožňujúcich koordinovaný postup pri eliminácii korupcie a jej negatívnych vplyvov na hospodárske a spoločenské vzťahy na národnej úrovni ako aj na úrovni medzinárodného spoločenstva.

V tomto procese zohrávajú významnú úlohu medzinárodné dohovory a odporúčania prijaté na pôde Organizácie Spojených národov, Rady Európy, Európskej komisie a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. Cieľom nadnárodných organizácií je tvorbou medzinárodných politík, prijímaním medzinárodných dokumentov a uskutočňovaním protikorupčných reforiem zabezpečovať vytváranie jednotného protikorupčného rámca na zabránenie šírenia tohto negatívneho spoločenského javu v medzinárodnom prostredí. 
 
Zapamätajte si
  • Korupcia sa v rôznych formách prejavuje v rámci celej spoločnosti, postihuje politickú reprezentáciu, verejnú správu,  ale aj kultúrny a športový život.
  • Korupčné správanie je cielené na získanie určitej výhody pre seba, svoju rodinu, príbuzných alebo známych na úkor ostatnej spoločnosti.
  • Korupciu zo sociologického hľadiska je možné charakterizovať ako sociálny vzťah minimálne dvoch aktérov kooperujúcich pri výmene tovaru.
  • Predmetom korupcie je najčastejšie finančný prospech, ale môže ísť aj o iný materiálny alebo nemateriálny prospech, akým je napríklad politický kapitál, či iné výhody alebo služby.
  • Úplatok nemusí byť explicitne žiadaný, jeho výskyt môže byť podmienený predikatívnym korupčným správaním v rámci korupčnej klímy v spoločnosti.

Počet návštevníkov: 276919