Základné faktory ovplyvňujúce páchanie korupcie

Zo sociologického hľadiska korupcia je prejavom deviantného správania, ktoré nerešpektuje štandardné normy, neakceptuje, čo sa od jednotlivcov vyžaduje, odchyľuje sa od formálnych povinností a pravidiel. Takéto správanie je zacielené  na získanie určitej výhody pre seba, svoju rodinu, príbuzných alebo známych na úkor verejnosti. Predmetom korupcie je najčastejšie finančný prospech, ale môže ísť aj o iný materiálny alebo nemateriálny prospech, akým je napríklad politický kapitál, či iné výhody alebo služby.

Korupcia ako negatívny spoločenský jav je profilovaná ako vzťah minimálne dvoch aktérov kooperujúcich pri výmene „tovaru“. Korupčné vzťahy môžu nadobúdať rozmanité prejavy, za základný vzťah však možno považovať vzťah medzi tým, kto má moc rozhodnúť alebo kontrolovať  a tým, kto dostáva korupčnú výhodu. Výskyt konkrétnych foriem korupcie úzko súvisí s prostredím, ktoré pre ňu vytvára podmienky a predpoklady. Korupcia vzniká najmä pri rozhodovacích procesoch, prideľovaní finančných zdrojov, verejnom obstarávaní, v oblastiach konkurzov, pri prideľovaní štátnych zákaziek, prevode štátneho majetku, prideľovaní dotácií.

Korupčné správanie je možné vnímať a posudzovať ako komplex sociálnych vzťahov a zlyhaní subjektov i inštitúcií. Dá sa konštatovať, že vzniká v prípade, ak právne normy, regulačné a kontrolné mechanizmy i neformálne spoločenské pravidlá korupčné správanie umožňujú, či prehliadajú. Práve situácie, kedy korupčné správanie nie je potrestané, ale je systematicky tolerované vytvára podmienky pre jeho ďalší rozvoj. V takýchto prípadoch dochádza k znižovaniu zábran vedúcich k získaniu výhody, na ktorú nie je právny nárok, k narušeniu sociálnej spravodlivosti, destabilizácii spoločenských vzťahov a najmä k úpadku morálnych hodnôt v rámci spoločnosti.

Korupčnú klímu formujú i samotní občania tým, že sú k prejavom korupcie ľahostajní. V súčasnej spoločnosti pretrváva smerovanie k individuálnej slobode, pričom materiálne hodnoty stoja v popredí a aspekty morálky a integrity sa dostávajú do úzadia. Prevláda neadekvátna spoločenská tolerancia voči korupčnému správaniu, nedostatok vôle oznámiť prípadné korupčné správanie a svedčiť proti podozrivým subjektom. Vo všeobecnosti je poddimenzovaná ochota participovať na správe vecí verejných.

Výsledky realizovaných výskumov poukazujú na skutočnosť, že subjekty privátnej i podnikateľskej sféry, ktoré sa podieľali na korupčnom konaní zvyčajne uvádzali, že úplatok nebol explicitne vyžadovaný, ale že predpokladali jeho nevyhnutnosť. V daných prípadoch dochádza ku korupcii na základe korupčných predikatívnych noriem, ktoré vznikli ako výsledok sociálnych vzťahov, korupčnej klímy a historických i kultúrnych súvislostí.

Korupcia ako globálny problém

Medzinárodný charakter korupcie odzrkadľuje vysoký stupeň nebezpečnosti tohto javu. Voči korupcii nie sú imúnne ani najvyspelejšie demokratické štáty, či už v európskom alebo v celosvetovom kontexte. Politika rozširovania Európskej únie prispela k ekonomickej a politickej previazanosti krajín a posilnil sa prvok globalizácie spoločnosti. Nové mocenské vplyvy, ich sila, presah a flexibilita umožnili etablovanie globálneho korupčného systému, viažuceho sa na nadnárodné korporácie a medzinárodné inštitúcie a s tým súvisiace formy korupcie. Tieto subjekty disponujú značným finančným kapitálom, ako aj nástrojmi na prenikanie do štruktúr verejnej moci, s cieľom ich ovplyvňovania a zasahovania do politických rozhodnutí.

Závažnosť dôsledkov, ktoré prináša korupcia s cezhraničnými rozmermi si uvedomujú aj mnohé medzinárodné organizácie a inštitúcie, ktoré stupňujú snahy o prijatie efektívnych nástrojov umožňujúcich koordinovaný postup pri eliminácii korupcie a jej negatívnych vplyvov na hospodárske a spoločenské vzťahy na národnej úrovni ako aj na úrovni medzinárodného spoločenstva.

• Korupcia sa v rôznych formách prejavuje v rámci celej spoločnosti, postihuje politickú reprezentáciu, verejnú správu,  ale aj kultúrny a športový život.
• Korupčné správanie je cielené na získanie určitej výhody pre seba, svoju rodinu, príbuzných alebo známych na úkor ostatnej spoločnosti.
• Korupciu zo sociologického hľadiska je možné charakterizovať ako sociálny vzťah minimálne dvoch aktérov kooperujúcich pri výmene tovaru.
• Predmetom korupcie je najčastejšie finančný prospech, ale môže ísť aj o iný materiálny alebo nemateriálny prospech, akým je napríklad politický kapitál, či iné výhody alebo služby.
• Úplatok nemusí byť explicitne žiadaný, jeho výskyt môže byť podmienený predikatívnym korupčným správaním v rámci korupčnej klímy v spoločnosti.