Polícia

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 1. október 2020, štvrtok
 

II. ELIMINÁCIA POTENCIÁLU PRE KORUPCIU

1. Korupcia ako spoločenský problém

Historické súvislosti korupcie

Korupcia je jednou z najzávažnejších a najnebezpečnejších spoločenských hrozieb, ktorá priamo ovplyvňuje stabilitu, bezpečnosť, demokratický, politický, hospodársky a sociálny systém krajiny. Dôsledky korupcie vedú k úpadku morálnych hodnôt, k strate dôvery vo verejné inštitúcie, k ohrozeniu funkčnosti trhovej ekonomiky a demokratických inštitúcií, k prehlbovaniu spoločenských nerovností a narúšaniu zásady rovnakých príležitostí.

Korupcia sa vyskytuje v rozličných historických a kultúrnych kontextoch, vo všetkých typoch štátneho usporiadania, vrátane konsolidovaných ekonomík a vyspelých demokracií. Je možné konštatovať, že od nepamäti existovali v ľudskej spoločnosti tendencie kaziť dobré mravy za cenu vlastného prospechu konaním, ktoré dnes označujeme ako korupčné. Korupcia nerešpektuje hranice, nerozlišuje žiadnu národnosť, jej škodlivý vplyv na spoločnosť je celosvetovým problémom, ktorý je potrebné riešiť na národnej úrovni, ako aj na úrovni medzinárodného spoločenstva.

Vymedzenie pojmu korupcia

Pojem korupcia Trestný zákon neupravuje, aplikuje ho iba ako názov tretieho dielu ôsmej hlavy osobitnej časti nazvanej „Trestné činy proti poriadku vo veciach verejných“, v rámci ktorého sú definované skutkové podstaty trestných činov korupcie. Pôvod pojmu korupcia vychádza z latinského slovného základu rumpere, čo v preklade značí rozlomiť, pretrhnúť. Latinská forma slova corruptus znamená následok nečestného konania, alebo správania, čoho výrazom sú pojmy zvrátený, mravne skazený, zlomený. Znamená to teda zlomiť niekoho, vo význame prinútiť ho k zmene postoja určitej zásady alebo jeho dovtedajšieho názoru.

Z dôvodu rôznorodosti foriem korupčného správania a jeho prispôsobivosti novým spoločenským podmienkam neexistuje jednotná definícia, s akceptáciou v národnom aj medzinárodnom prostredí, zahrňujúca všetky formy a spôsoby konania, ktoré by bolo možné jej subsumovať. Korupcia súvisí s porušením právnych predpisov, interných smerníc, etických noriem, zásad integrity, ale aj neformálnych spoločenských pravidiel správania.

Vo všeobecnosti za korupciu možno označiť také správanie, výsledkom ktorého je jednak uspokojenie strany korupčného vzťahu dané poskytnutím neoprávnenej výhody alebo prospechu a jednak neprijateľné poškodzovanie verejných záujmov. Motívom takéhoto správania je morálne neospravedlniteľné dosahovanie, prijímanie, alebo nekorektným spôsobom nabádané získanie hmotných, duševných alebo nehmotných výhod alebo prospechu, ale tiež získanie reputácie, prestíže alebo iných osobných výhod.

Rôznorodé interpretácie korupcie je možné obsahovo zjednotiť do základných princípov, vymedzujúcich jej podstatu ako formu deviantného správania vybočujúceho z noriem regulujúcich činnosť a správanie nositeľov verejnej moci za úplatu či inú výhodu, pre obojstranný prospech a obohatenie toho, kto výhodu poskytuje alebo sľúbi. Korupcia má povahu konkrétnej dohody výhodnej pre obe zúčastnené strany, poškodeným sú však tretie strany na úkor neoprávnene zvýhodnených či uprednostnených subjektov korupčnej dohody.

Nie všetky prejavy korupcie majú trestnoprávnu podobu, iba určitá časť toho, čo je považované za nemorálne alebo spoločensky škodlivé je obsiahnutá v trestnoprávnych normách. Zároveň sú v týchto normách zachytené špecifiká rolí jednotlivých aktérov korupčného správania a ich vzájomná komplementarita, nakoľko vždy je definovaný subjekt, ktorý úplatok ponúka, poskytuje alebo sľubuje a subjekt, ktorý úplatok žiada, prijíma alebo si ho nechá sľúbiť. Okrem základných subjektov, korumpovaného a korumpujúceho, môžu byť na korupcii zúčastnené aj iné trestne zodpovedné subjekty, sprostredkovatelia.
 
Korupcia môže mať podobu výhodnej zmluvy, uzavretej s príbuzným verejného činiteľa (rodinkárstvo/nepotizmus). Za korupciu je považované aj nadväzovanie známostí a vytváranie vzájomne závislých vzťahov (klientelizmus). Významnou formu klientelizmu je korupčné správanie v podobe uprednostňovania svojich favoritov (favoritizmus/nadržiavanie). Tieto formy korupčného správania však nemajú trestnoprávnu podobu, nie je možné ich postihovať prostriedkami trestného práva.

S korupciou úzko súvisí aj problematika konfliktu záujmov, čo môže byť jej prvotným indikátorom, pričom ide o také konanie verejného činiteľa, ktoré ohrozuje dôveru v jeho nestrannosť, alebo pri ktorom verejný činiteľ zneužíva svoje postavenie na získanie neoprávneného prospechu pre seba alebo pre inú osobu.

Interpretácia korupcie v medzinárodnom prostredí

Korupcia je spoločensky negatívny fenomén, pre ktorý je príznačný odklon od hodnotovo orientovaného a normami upraveného spôsobu presadzovania záujmov a potrieb spoločnosti. V medzinárodnom prostredí sú využívané rôzne interpretácie pojmu korupcia, odrážajúce uprednostňovanie súkromného záujmu pred verejným záujmom.
 
Najrozšírenejšia je jedna z tradičných definícií, ktorá vymedzuje korupciu ako „zneužitie verejnej moci na nezákonné, súkromné ciele“. Preambula Trestnoprávneho dohovoru Rady Európy o korupcii, v súvislosti s korupciou uvádza, „korupcia ohrozuje právny štát, demokraciu a ľudské práva, podkopáva dobrú vládu, slušnosť a sociálnu spravodlivosť, narúša hospodársku súťaž, bráni hospodárskemu rozvoju a ohrozuje stabilitu demokratických inštitúcií a morálne základy spoločnosti.“  
 
Občianskoprávny dohovor Rady Európy o korupcii v článku 2 interpretuje korupciu ako „priame alebo nepriame žiadanie, ponúkanie, poskytovanie alebo prijímanie úplatku alebo inej nenáležitej výhody, alebo ich prísľubu, ktoré deformuje riadne vykonávanie povinnosti alebo správanie požadované od príjemcu úplatku, nenáležitej výhody alebo ich prísľubu“. Ako kritérium korupčného správania je zdôraznené porušovanie riadneho vykonávania povinnosti za účelom vlastného  obohatenia.
 
Z jednotlivých charakteristík korupcie vyplýva, že korupčné javy nie sú izolované, súvisia s vývojom a modernizáciu spoločnosti a treba ich posudzovať v kontexte historických, kultúrnych a sociálnych reálií nadnárodných spoločenstiev, konkrétnych štátov, etnických či národných komunít, ako aj vo vzťahu k tradícii, verejnej mienke, trestnosti a podobne. Pri vymedzení pojmu korupcia je preto potrebné vychádzať z jej špecifického prejavu, ktorý je určovaný podmienkami realizácie korupcie v rôznorodých sférach spoločenských činností.
 
Formy prejavu a sféry pôsobenia korupcie

Základným predpokladom úspešnej eliminácie problému korupcie je poznať formy prejavu a sféry pôsobenia korupčného konania. Vo vzťahu ku korupcii sa vyskytuje veľa rôznych názorov na jej členenie vychádzajúcich zo spoločenských, skupinových alebo individuálnych determinantov. Možno skonštatovať, že korupcia nadobúda množstvo podôb, foriem prejavu a sprievodných znakov v podobe protispoločenských konaní, často v spojení aj s radom ďalších ilegálnych činností.
 
Korupcia môže byť štruktúrovaná na báze kritérií intenzity, závažnosti, sfér pôsobenia, štádia jej prejavu, no najčastejšie je hodnotená a klasifikovaná podľa rozsahu a závažnosti korupčného správania na veľkú korupciu a malú korupciu. Veľká korupcia je spájaná s korupciu mocenských politických štruktúr, ako aj vrcholných predstaviteľov verejného a spoločenského života. Vo väčšine prípadov ide o závažnú korupciu, korupčné správanie býva dobre utajované a výška úplatkov dosahuje značný rozsah. Malá korupcia je chápaná ako korupcia súvisiaca s výkonom štátnej správy a samosprávy. Úplatky, realizované v súvislosti s vymáhaním cla, pokút, daní, poplatkov, posudkov a podobne, sú v porovnaní s veľkou korupciu nepomerne menšieho rozsahu.
 
Vo všeobecnosti za osobitne závažnú z prejavov korupcie je považovaná politická korupcia, ktorá asimiláciou so zásadnými politickými a ekonomickými štruktúrami štátu narúša dôveryhodnosť vlád a politickej reprezentácie, ohrozuje demokratické inštitúcie, základy trhovej ekonomiky a vplýva na bezpečnosť štátu tak z hľadiska vnútornej, ako aj vonkajšej bezpečnosti. Za závažné a nebezpečné formy korupčného správania sú považované aj tie, kedy členovia zločineckých a organizovaných skupín prostredníctvom nelegálnych finančných a iných prostriedkov prenikajú do legálnych štruktúr spoločnosti a štátu za účelom uplatňovania svojho vplyvu na rozhodovanie vo veciach všeobecného záujmu.
 
Rôzne pohľady na korupciu identifikujú rôzne formy jej prejavu i sféry výskytu, ktoré sa odrážajú v rôznej klasifikácii a štruktúrovaní korupcie. V súvislosti s korupciou, jej klasifikáciou a typológiou, je možné konštatovať, že poznávanie foriem prejavu korupčného správania, ich príčin, podstaty a dôsledkov je nevyhnutným predpokladom eliminácie tohto nežiaduceho spoločenského javu, charakteristického deštrukciou základných hodnôt a noriem spoločnosti. 

Zapamätajte si
  • Korupcia súvisí s porušením právnych predpisov, interných smerníc, etických noriem, integrity, ale aj neformálnych pravidiel spoločenského správania.
  • Z dôvodu rôznorodosti foriem korupčného správania a jeho prispôsobivosti novým spoločenským podmienkam neexistuje jednotná definícia zahrňujúca všetky aspekty tohto nežiaduceho spoločenského javu.
  • Za korupčné správanie je možné označiť aj spoločenské javy, akými sú rodinkárstvo (nepotizmus), klientelizmus a favoritizmus (nadržiavanie).
  • Nie všetky prejavy korupcie majú trestnoprávnu podobu a sú postihnuteľné podľa Trestného zákona.
  • Zjednodušená definícia korupcie, využívaná aj v medzinárodnom prostredí, označuje korupciu ako zneužitie verejnej moci na nezákonné, súkromné ciele.


Počet návštevníkov: 63787