Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Polícia

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 1. február 2023, streda
 

II. ELIMINÁCIA POTENCIÁLU PRE KORUPCIU

3. Trestnoprávna ochrana spoločnosti pred korupciou

Korupcia vo všeobecnosti ohrozuje právny štát, demokraciu a ľudské práva, podlamuje dobrú vládu, slušnosť a sociálnu spravodlivosť, narúša hospodársku súťaž, ohrozuje stabilitu demokratických inštitúcií a najmä nesmierne deformuje spoločenskú morálku. Špeciálna právna norma, ktorá by osobitne upravovala postihovanie korupčného konania vo verejnej a súkromnej sfére v Slovenskej republike doposiaľ neexistuje. Korupčné konanie je sankcionované trestnoprávnymi predpismi, ale aj ďalšími zákonnými predpismi, akým je napríklad Obchodný zákonník, či zákon o verejnom obstarávaní.
 
Základným legislatívnym rámcom na postihovanie trestných činov korupcie v Slovenskej republike je zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Tento legislatívny rámec pojem „korupcia“  neupravuje.  Trestný zákon ho aplikuje iba ako názov tretieho dielu ôsmej hlavy osobitnej časti, v rámci ktorého sú definované skutkové podstaty trestných činov prijímania úplatku, podplácania,  nepriamej korupcie,  volebnej korupcie a  športovej korupcie.

Trestné činy prijímania úplatku
 
Vo vzťahu k trestným činom prijímania úplatku Trestný zákon  definuje tri skutkové podstaty, upravené v § 328 až § 330, ktorých obsahová štruktúra je v podstate zrkadlovou vo vzťahu ku skutkovým podstatám trestných činov podplácania podľa § 332 až § 334 Trestného zákona.
 
Z hľadiska naplnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty trestných činov prijímania úplatku podľa § 328 až § 330 Trestného zákona sa vo všeobecnej rovine vyžaduje prijatie, vyžiadanie alebo vymoženie prísľubu úplatku.
 
Páchateľom úmyselného  trestného činu prijímania úplatku môže byť výlučne
  1. osoba vykonávajúca určité zamestnanie, povolanie alebo osoba majúca určité postavenie alebo zastávajúca určitú funkciu, v súvislosti s ktorými poruší povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu, prípadne z funkčného zaradenia, ktoré majú základ
    vo všeobecne záväznom právnom predpise alebo v pracovnej zmluve (§ 328 Trestného zákona),

  2. osoba podieľajúca sa na obstarávaní veci všeobecného záujmu, t. j. na plnení úloh, na ktorých riadnej realizácii má záujem celá spoločnosť alebo určitá sociálna skupina, bez zreteľa na okolnosť, či úplatok plynie jej alebo jej konaním tretej osobe, za splnenia podmienky príčinného vzťahu medzi úplatkom a činnosťou, podradenou terminologickému spojeniu  „obstarávanie veci všeobecného záujmu“ (§ 329 Trestného zákona),

  3. zahraničný verejný činiteľ v súvislosti s výkonom úradných povinností alebo v súvislosti s výkonom jeho funkcie, v úmysle aby sa získala alebo zachovala neprimeraná výhoda, bez ohľadu na skutočnosť, či úplatok plynie jemu alebo jeho pričinením tretej osobe (§ 330 Trestného zákona).
Trestné činy prijímania úplatku vymedzené v § 328 až § 330 Trestného zákona je možné spáchať prijatím, žiadaním alebo vymožením prísľubu úplatku priamo od podplácajúcej osoby, ako aj niektorým z označených konaní uskutočnených prostredníctvom sprostredkovateľa, ktorý je participáciou na ňom trestne postihnuteľný.

Trestné činy podplácania

Trestné činy podplácania, vymedzené v § 332 až § 334 Trestného zákona, sú vo všeobecnej rovine definované sľúbením, ponúknutím, alebo poskytnutím úplatku. Rovnako ako v prípade jednotlivých foriem trestných činov prijímania úplatku, trestné činy podplácania je možné spáchať aj prostredníctvom trestne stíhateľnej osoby sprostredkovateľa.

 Z hľadiska naplnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu podplácania Trestný zákon vyžaduje

  1. poskytnutie, ponúknutie alebo sľub úplatku za to, že jeho adresát bude konať alebo sa zdrží konania tak, že poruší svoje povinnosti vyplývajúce zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo z tohto dôvodu páchateľ poskytne, ponúkne alebo sľúbi  úplatok inej osobe (§ 332 Trestného zákona),
  2. poskytnutie, ponuku alebo sľub úplatku inému v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu alebo z tohto dôvodu poskytnutie, ponúknutie alebo sľub úplatku páchateľom inej osobe (§ 333 Trestného zákona),
  3. aby páchateľ sledoval zámer, aby zahraničný verejný činiteľ, v súvislosti s výkonom svojich úradných povinností alebo v súvislosti s výkonom svojej funkcie, za úplatok, ktorý tomuto poskytol, ponúkol alebo sľúbil, alebo kvôli jeho pričineniu tretej osobe, umožnil získať alebo zachovať neprimeranú výhodu (§ 334 Trestného zákona).

Na všetky základné skutkové podstaty trestných činov prijímania úplatku a podplácania (t. j. odseky 1 konkrétneho paragrafového znenia) nadväzujú samostatné, kvalifikované skutkové podstaty, viažuce na seba aj okolnosti, podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby odňatia slobody, čo je legitímnym vyjadrením  miery závažnosti foriem korupcie.

Významnejšia miera závažnosti trestného činu môže spočívať v okolnosti, že páchateľ je verejným činiteľom, že bol čin spáchaný vo veľkom rozsahu (v sume dosahujúcej najmenej 133 000 eur podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona) alebo bol čin spáchaný závažnejším spôsobom konania (§ 138 Trestného zákona – páchanie trestného činu po dlhší čas, alebo organizovanou skupinou, alebo využitím tiesne, neskúsenosti...).

Trestné činy nepriamej korupcie

Na rozdiel od právnej úpravy trestných činov prijímania úplatku, ustanovenie § 336 ods. 1 Trestného zákona, vymedzujúce trestné činy nepriamej korupcie, postihuje intervenciu prostredníctvom úplatku, pôsobiacu výlučne na výkon právomoci ktorejkoľvek osoby, zadefinovanej v § 328 až § 330 Trestného zákona. 

Ustanovenie § 336 ods. 2 Trestného zákona postihuje páchateľa, ktorý prostredníctvom ďalšej osoby zabezpečuje intervenciu u subjektov uvedených v     § 332 Trestného zákona (osoba, vykonávajúca určité zamestnanie, povolanie alebo osoba majúca určité postavenie alebo zastávajúca určitú funkciu),        § 333 Trestného zákona (osoba podieľajúca sa na obstarávaní veci všeobecného záujmu) a § 334 Trestného zákona(zahraničný verejný činiteľ v súvislosti s výkonom úradných povinností alebo v súvislosti s výkonom jeho funkcie), disponujúcich potrebnými právomocami.

Oba trestné činy je možné spáchať priamo alebo cez sprostredkovateľa a rovnako ako pri trestných činoch prijímania úplatku a podplácania je možné vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť nielen za prijatie a poskytnutie  úplatku, ale aj za žiadanie, ponúknutie, sľúbenie  a vymoženie prísľubu úplatku.

Trestné činy volebnej korupcie

Trestný čin volebnej  korupcie podľa § 336a Trestného zákona, kategorizovaný ako prečin, má dve základné skutkové podstaty:

  1. páchateľ priamo alebo cez sprostredkovateľa poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok osobe, ktorá má právo voliť, zúčastniť sa na referende alebo na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky (aktívna korupcia - podplácanie),
  2. páchateľ priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok (pasívna korupcia - prijímanie úplatku).

Vo všetkých prípadoch úplatok smeruje k tomu, aby oprávnená osoba a) volila alebo hlasovala určitým spôsobom, b) nevolila alebo nehlasovala určitým spôsobom, c) nevolila alebo nehlasovala vôbec, alebo d) nezúčastnila sa volieb, referenda alebo ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky.

Trestné činy športovej korupcie

Skutková podstata trestného činu športovej korupcie podľa § 336b Trestného zákona predpokladá ovplyvnenie priebehu súťaže alebo výsledok súťaže. Za objekt tohto trestného činu sa považuje záujem na úplatkami neovplyvnenom priebehu a výsledku súťaží.

Športová korupcia podľa § medzera 336b Trestného zákona obsahuje dve základné skutkové podstaty, konkretizujúce:

1. podplácanie (ak páchateľ priamo alebo cez sprostredkovateľa sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok inému),

2. prijímanie úplatku (ak páchateľ priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo dá si sľúbiť úplatok)

s úmyslom, „aby konal alebo sa zdržal konania tak, že ovplyvní priebeh súťaže alebo výsledok súťaže“. 

Ide o pomerne novú skutkovú podstatu trestného činu športovej korupcie podľa § 336b, ktorá bola do prostredia trestného práva implementovaná zákonom číslo 440/2015 Z. z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Do 1. januára 2016 bolo konanie páchateľa napĺňajúce skutkovú podstatu trestného činu športovej korupcie postihované podľa všeobecných ustanovení trestného činu prijímania úplatku podľa § 329 Trestného zákona a trestného činu podplácania podľa § 333 Trestného zákona.

Pri trestných činoch týkajúcich sa ovplyvňovania športových súťaží sú ustanovené podstatne vyššie sankcie za spáchanie takýchto činov, či už ide o priamu športovú korupciu alebo cez sprostredkovateľa. Zároveň dochádza k zjednoteniu výšky sankcií pri podplácaní a prijímaní úplatku v súvislosti s ovplyvňovaním výsledku športovej súťaže. Zákonodarca zohľadňoval závažnosť a rozsah trestnej činnosti, páchanej osobami priamo zainteresovanými na športovom dianí (športoví funkcionári), ako aj aspekty organizovanej trestnej činnosti, ktoré sa v praxi často vyskytujú.

 Zapamätajte si

  • Z hľadiska naplnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty trestných činov prijímania úplatku sa vyžaduje prijatie, vyžiadanie alebo vymoženie prísľubu úplatku.
  • Trestné činy podplácania sú definované sľúbením, ponúknutím, alebo poskytnutím úplatku.
  • Trestné činy nepriamej korupcie postihujú intervenciu, pôsobiacu na výkon právomoci subjektov trestných činov prijímania úplatku, ako aj páchateľa ktorý prostredníctvom ďalšej osoby zabezpečuje intervenciu u subjektov trestných činov podplácania. 
  • Prečin volebnej korupcie v sebe zahŕňa dve skutkové podstaty trestne relevantných konaní, a to  aktívnu korupciu - páchateľ poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok a pasívnu korupciu - páchateľ prijme, žiada alebo si dá sľúbiť úplatok v súvislosti s voľbami.
  • Športová korupcia v sebe obsahuje podplácanie a prijímanie úplatku, vedené s úmyslom ovplyvnenia priebehu súťaže alebo výsledku súťaže.

Počet návštevníkov: 219144