Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Polícia

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 1. február 2023, streda
 

II. ELIMINÁCIA POTENCIÁLU PRE KORUPCIU

4. Trestnoprávne aspekty korupcie

Korupcia a súvisiace pojmy

Základným legislatívnym rámcom na postihovanie trestných činov korupcie v Slovenskej republike je zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006. Tento vymedzuje definíciu trestného činu, podmienky trestnej zodpovednosti, skutkové podstaty trestných činov a sankcie za trestné činy.
 
Trestné činy korupcie vymedzuje Trestný zákon kategóriami prečinu (§ 10), zločinu  (§ 11 ods. 1, ods. 2) a obzvlášť závažného zločinu (§ 11 ods. 3). O zločin pôjde vždy, keď sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, zatiaľ čo pri prečine musí byť okrem formálnych znakov trestného činu horná hranica trestnej sadzby neprevyšujúca päť rokov), naplnený aj materiálny znak, a to nepatrná závažnosť (§ 10 ods. 2). V súlade s Trestným zákonom je postihnuteľný dokonaný trestný čin, ale aj pokus trestného činu (§ 14). Trestná je aj príprava na zločin (§ 13).
 
Trestný zákon upravuje legálnu definíciu úplatku v § 131 ods. 3, podľa ktorej sa úplatkom sa rozumie vec alebo iné plnenie majetkovej alebo nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok. Zákon pri úplatku nestanovuje hodnotovú hranicu, úplatok môže predstavovať hodnotovo významnú, ale aj všeobecne vnímajúc zanedbateľnú čiastku. Úplatok však musí byť prijatý, žiadaný alebo sľúbený alebo poskytnutý v súvislosti s niektorým trestným činom korupcie. Nie je rozhodujúce, či úplatkom bolo sledované poskytnutie výhody, na ktorú nie je právny nárok. Už len samotný fakt, že niekto žiada, resp. prijme neoprávnenú výhodu za výkon svojich povinností, je porušením povinnosti.
 
Trestný zákon upravuje okrem iných aj korupčné konanie v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu. Vecou všeobecného záujmu sa podľa    § 131 ods. 1 Trestného zákona rozumie záujem presahujúci rámec individuálnych práv a záujmov jednotlivca, ktorý je dôležitý z hľadiska záujmov spoločnosti. U vecí všeobecného záujmu ide o každú činnosť, súvisiacu s plnením spoločensky významných úloh, nejde výlučne o rozhodovaciu právomoc štátnych orgánov alebo samosprávnych orgánov, ale aj o uspokojovanie záujmov fyzických osôb a právnických osôb v oblasti materiálnych, zdravotníckych, sociálnych a iných potrieb.
 
Medzi úplatkom a obstarávaním veci všeobecného záujmu musí byť súvislosť, preto prijatý, sľúbený alebo žiadaný úplatok musí mať vzťah k činnosti, ktorá spadá pod obstarávanie vecí všeobecného záujmu a nezáleží na tom, či je úplatok odovzdaný páchateľovi alebo jeho pričinením tretej osobe.

Trestné činy súvisiace s korupciou

Trestný zákon vo svojej osobitnej časti nazvanej „Trestné činy proti poriadku vo veciach verejných“, v rámci ktorého sú definované skutkové podstaty korupčných trestných činov obsahuje aj ďalšie skutkové podstaty definujúce korupčné správanie. Ide o niektoré trestné činy proti majetku a trestné činy hospodárske, spočívajúce spravidla v protiprávnom získaní verejných prostriedkov na súkromný účel.
 
K trestným činom uvedeným v Trestnom zákone, ktoré s korupciou veľmi úzko súvisia možno zaradiť najmä trestné činy zneužívania právomoci verejného činiteľa § 326, podvodu § 221, legalizácie príjmu z trestnej činnosti § 233, porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku § 237, poškodzovania veriteľa § 239, zvýhodňovania veriteľa § 240, machinácií v súvislosti s konkurzným a vyrovnacím konaním § 241, porušovania predpisov o nakladaní s kontrolovaným tovarom a technológiami § 255 až 257, zneužívania informácií v obchodnom styku § 265, machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe § 266 až 268.

Neoznámenie trestného činu a neprekazenie trestného činu

Zákonná povinnosť oznamovať korupciu je uložená v ustanovení § 340 ods. 1 Trestného zákona, kde je zároveň upravená aj trestná zodpovednosť za neoznámenie trestného činu korupcie. Podmienkou je, aby sa občan hodnoverným spôsobom dozvedel o tom, že bol spáchaný niektorý z trestných činov korupcie a toto bezodkladne oznámil orgánom činným v trestnom konaní. Ustanovenie § 341 ods. 1 Trestného zákona ukladá povinnosť oznámiť orgánom činným v trestnom konaní aj prípravu niektorého z trestných činov korupcie.
 
Trestné činy neoznámenia trestného činu podľa § 340 Trestného zákona a neprekazenia trestného činu podľa § 341 Trestného zákona sú omisívnymi trestnými činmi, čo znamená, že páchateľ vedome a úmyselne opomenie povinnosť, ktorú mu ukladá priamo Trestný zákon, teda nekoná, hoci podľa zákona povinnosť konať má. Oba trestné činy sú prečinmi.
 
Zánik trestnosti trestného činu korupcie
 
Špecifickosť trestných činov korupcie je v Trestnom zákone zvýraznená existenciou osobitného ustanovenia zániku trestnosti činu. Pri splnení zákonných podmienok uvedených v § 86 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, je možné u trestného činu podplácania podľa § 332 alebo § 333 a nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 2, použiť inštitút účinnej ľútosti.
 
Trestnosť podplácania podľa § 332 alebo § 333 a nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 2 zaniká, ak páchateľ úplatok poskytol alebo sľúbil len preto, že bol o to požiadaný a urobil o tom dobrovoľne bez odkladu oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru; vojak môže toto oznámenie urobiť aj svojmu nadriadenému alebo služobnému orgánu a osoba vo výkone trestu odňatia slobody alebo vo výkone väzby aj príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráže.
 
Beztrestnosť upravená v Trestnom zákone ako zvláštne ustanovenie o účinnej ľútosti je motiváciou pre občanov, ktorí boli požiadaní o úplatok a z toho dôvodu ho poskytli alebo sľúbili, k okamžitému oznámeniu trestnej činnosti príslušným orgánom. Naopak, vylúčenie účinnej ľútosti pri trestných činoch prijímania úplatku podľa  § 328, § 329, § 330 a § 336 ods. 1 zabezpečuje, aby sa páchatelia po prijatí úplatku a ich prichytení priamo pri čine nemohli odvolávať na skutočnosť, že prijatie úplatku chceli bezodkladne oznámiť. 
 
Ustanovenie § 334 Trestného zákona vzťahujúce sa na podplácanie zahraničného verejného činiteľa je vylúčené z aplikovateľnosti podmienok beztrestnosti, v nadväznosti záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z Dohovoru OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách.
 
Zastavenie trestného stíhania korupcie alebo zníženie trestu
 
Trestný poriadok upravuje inštitút zastavenia trestného stíhania podľa § 215 ods. 3 Trestného poriadku, ktorý môže byť uplatnený voči obvinenému v prípravnom konaní, ak sa významnou mierou podieľal na objasnení trestného činu korupcie. Možný postup je aplikovateľný voči spolupracujúcej osobe, ktorá sa síce podieľala na páchaní korupčnej trestnej činnosti, ale sa dobrovoľne rozhodla pre spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní.
 
Podstatou tejto úpravy je formálna dohoda medzi páchateľom trestného činu korupcie a štátom, podľa ktorej za poskytnutie dôkazne relevantných informácií, ktorými dôjde k usvedčeniu iných spolupáchateľov, je spolupracujúcemu páchateľovi poskytnutá dočasná beztrestnosť, na ktorú by inak nemal právny nárok. V takomto prípade verejný záujem štátu na objasnení trestných činov korupcie prevyšuje záujem trestného stíhania konkrétneho obvineného.

Motiváciou pre páchateľa trestného činu korupcie spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní je taktiež možnosť mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm. e) Trestného zákona, ak sa tento významnou mierou podieľa na objasnení trestného činu korupcie.

Inštitucionálne zabezpečenie boja s trestnou činnosťou korupcie

Gestorom pre odhaľovanie a  vyšetrovanie trestných činov prijímania úplatku, podplácania, nepriamej korupcie, volebnej korupcie a  športovej korupcie podľa tretieho dielu ôsmej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, ako aj súvisiacich trestných činov je národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru.

Výnimkou sú prípady uvedených trestných činov korupcie spáchané príslušníkmi Policajného zboru, ktoré spadajú vo vecnej príslušnosti Úradu inšpekčnej služby. Dozor nad vyšetrovaním trestných činov korupcie vykonáva Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. V súlade s ustanovením § 14 Trestného poriadku trestné činy korupcie patria do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu.

Zapamätajte si

  • Úplatkom je v súlade s Trestným zákonom vec alebo iné plnenie majetkovej alebo nemajetkovej povahy, na ktoré nie je právny nárok. 
  • Vecou všeobecného záujmu sa podľa Trestného zákona rozumie záujem presahujúci rámec individuálnych práv a záujmov jednotlivca, ktorý je dôležitý z hľadiska záujmov spoločnosti.
  • Trestný zákon upravuje povinnosť oznamovať trestné činy korupcie, ako aj trestnú zodpovednosť za neoznámenie takéhoto trestného činu.
  • Podľa Trestného zákona trestnosť vymedzených trestných činov podplácania a nepriamej korupcie zaniká, ak páchateľ úplatok poskytol alebo sľúbil len preto, že bol o to požiadan a urobil o tom dobrovoľne bez odkladu oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru.
  • Trestnoprávne kódexy umožňujú zastavenie trestného stíhania voči obvinenému v prípravnom konaní, respektíve mimoriadne zníženie trestu páchateľovi, ak sa tento významnou mierou podieľal na objasnení trestného činu korupcie.

Počet návštevníkov: 219137