Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Polícia

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 1. február 2023, streda
 

II. ELIMINÁCIA POTENCIÁLU PRE KORUPCIU

5. Korupcia ako druh kriminality

Základné determinanty korupčného správania

Korupcia sa v posledných desaťročiach stala jedným z najzávažnejších a najnebezpečnejších spoločenských javov  a jej percepcia dosahuje globálny rozmer. Korupčné správanie spočíva v prijímaní úplatku, podplácaní alebo ktoromkoľvek inom správaní vo vzťahu k subjektom, ktorým sú zverené právomoci vo verejnom alebo súkromnom sektore, disponujúcimi povinnosťami bezprostredne sa viažucimi k ich postaveniu a smerujúcimi k získaniu výhod, na ktoré sa nevzťahuje právny nárok.
 
Na trestných činoch korupcie sa zúčastňujú minimálne dva subjekty, ktoré vytvárajú prvky vzájomného záväzku ale aj prospechu. Zisťovanie, odhaľovanie, dokumentovanie, ako aj vyšetrovanie korupčných trestných činov má svoje špecifiká, odlišné od iných druhov trestnej činnosti. Odlišnosť je najmä v spôsobe páchania týchto trestných činov, v utajovaní, ako aj v ich jednotlivých prejavoch. Na rozdiel od ostatných trestných činov, pri ktorých poškodený má záujem na odhalení trestného činu, trestné činy korupcie sú páchané so súhlasom a profitom oboch zúčastnených strán.
 
Tento špecifický vzťah, v ktorom sa žiadna zo zúčastnených strán nepovažuje za poškodeného, respektíve obeť trestného činu, bráni orgánom činným v trestnom konaní dozvedieť sa o tom, že došlo k spáchaniu trestného činu. Korupčný trestný čin má podobu konkrétnej dohody, ktorá je výhodná pre obe zúčastnené strany. Žiadna z nich nie je z trestnoprávneho hľadiska korupciou dotknutá a z toho dôvodu žiaden zo zúčastnených subjektov nemá záujem na odhalení korupčného konania. Infiltrácia medzi strany korupčného vzťahu je veľmi náročná a zvyčajne je odhalená len v prípadoch, ak jednej zo strán prestane daný vzťah vyhovovať a oznámi túto trestnú činnosť.
 
Z hľadiska komplexného prístupu pri korupcii nie je obeť personifikovaná, ale poškodená je celá spoločnosť. Napriek tomu, že téma korupcie rezonuje spoločnosťou, jej konkrétne prejavy sú ťažko preukázateľné. Väčšina korupčných transakcií prebieha v tajnosti a informácie, ktoré by slúžili k jej odhaleniu sú veľmi obmedzené. Skrytý a zároveň konsenzuálny charakter trestných činov korupcie vo všeobecnosti sťažuje proces odhaľovania a vyšetrovania prípadov tejto trestnej činnosti.
 
Špecifiká trestných činov korupcie
 
Korupcia ako druh kriminality zahŕňa celý rad foriem a prejavov, ktoré sa okrem veľkej miery latencie, vyznačujú aj vysokou variabilitou. Prirodzeným následkom vývoja a modernizácie spoločnosti sa objavujú aj nové spôsoby a formy páchania, ako aj utajovania korupcie. Ich podstatou je, že určitý subjekt (korumpovaný) získava neoprávnenú výhodu najmä zneužitím svojho spoločenského postavenia v prospech konkrétneho subjektu (korumpujúceho) na úkor iných poškodených subjektov. Tento negatívny trestne relevantný jav prehlbuje sociálne rozdiely, narúša zásadu rovnosti, základné princípy demokracie  a prispieva k strate dôvery občanov v právny štát.
 
Korupčný vzťah je významne determinovaný aj aktuálnou trestnoprávnou úpravou postihu korupcie. V zmysle nej je na základe skutkových podstát korupčných trestných činov možné rovnako postihovať nielen subjekt, ktorý sľúbi, poskytne či ponúkne úplatok, ale aj subjekt, ktorý tento úplatok prijme, žiada alebo si ho dá sľúbiť. Každý zo zúčastnených subjektov je teda potenciálne obvineným z trestného činu. Okrem základných subjektov, korumpovaného a korumpujúceho, môžu byť na tejto trestnej činnosti zúčastnené aj iné osoby, sprostredkovatelia, a to v prípade nepriamej korupcie. Pri vymedzení trestnej zodpovednosti sprostredkovateľa je dôležité poznanie, či sprostredkovateľ vedel o podstate korupčného konania medzi subjektmi korupčného vzťahu, alebo bol ovplyvnený krycou legendou tak, že o tejto podstate vedieť nemohol.

Z analýzy realizovaných prípadov trestných činov korupcie vyplýva, že najnebezpečnejšími formami korupčnej kriminality sú tie, ktoré majú za následok organizované prenikanie do štruktúr riadiacich a rozhodovacích orgánov, kde uplatňujú svoj vplyv na zásadné rozhodovacie procesy vo sfére štátnej politiky. Tieto formy korupcie sa odlišujú nielen výškou a hodnotou poskytovaných úplatkov, protislužieb, hmotných a iných plnení, pôvodom použitých prostriedkov, ale aj tým, že  úplatkárstvo je len sprievodným javom alebo nástrojom na vykonanie inej trestnej činnosti.  Korupcia v tomto prípade nie je cieľom, ale prostriedkom páchania inej trestnej činnosti. Konzekvencie týchto činov sú ďalekosiahle,  podplácajúcemu poskytujú možnosť  kompromitovať vplyvné osobnosti, zaväzovať ich k plneniu aj do budúcna a rozširovať sféry svojho vplyvu.

Osobitosti páchania korupčnej kriminality

Spôsoby páchania korupčných trestných činov a s nimi priamo súvisiace spôsoby ich utajovania sú špecifické, diferentné od iných druhov trestnej činnosti. Korupčné trestné činy sú páchané erudovanými osobami, ktoré disponujú rozhodovacou, regulačnou alebo kontrolnou právomocou v konkrétnej oblasti spoločenských činností. Spôsoby páchania sa realizujú vo forme korupčnej dohody, každý zo zúčastnených subjektov má záujem na dôslednom a dlhodobom utajovaní takejto dohody. Poskytované plnenia v súlade s dohodami sú v zámere ich utajenia kryté najrôznejšími legendami formálneho charakteru.

Špecifické spôsoby páchania korupčnej kriminality a súvisiace spôsoby jej utajovania sú výrazom vysokej miery latencie korupčnej trestnej činnosti. Práve latentnosť korupcie neumožňuje vykonávať odhaľovanie týchto trestných činov priamo v čase prípravy či páchania a neumožňuje zameranie na konkrétne podmienky a okolnosti nevyhnutné na jej identifikáciu a odhalenie. Všetky tieto skutočnosti výrazným spôsobom determinujú a komplikujú proces odhaľovania korupčnej kriminality, charakteristický potrebou využitia ofenzívnejších metód a špecifických prostriedkov a opatrení, odlišných od tých prostriedkov a opatrení, ktoré sú využívané na účely odhaľovania a dokazovania iných druhov kriminality.

S uvedeným javom úzko súvisí aj určenie miery rozšírenia či vývojových štádií prejavov korupcie v spoločnosti. Náhodné a neorganizované korupčné dohody medzi navzájom neznámymi subjektmi môžu v istom štádiu vývoja prerásť z okrajového spoločenského javu na ekonomický a politický problém. Mikrosociálne faktory korupcie sa vývojom stávajú organizované, teda menia a rozširujú svoj vzťahový rámec. Korupcia prerastá do makrosociálnej roviny a stáva sa zložitou sústavou vzťahov rôzneho charakteru v národných i medzinárodných súvislostiach. Snaha o uchopenie  týchto vzťahov a eliminácia ich extenzívne rozšírených prejavov vyžaduje dôsledné využívanie legitímnych inštitútov trestného práva zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ktorých hlavným cieľom je garancia odhaľovania a vyšetrovania trestných činov korupcie.

Eliminácia trestných činov korupcie je determinovaná aj subjektívnymi faktormi, a to právnym  vedomím jednotlivcov ako členov konkrétnej spoločnosti, ich morálnymi princípmi, integritou, záujmom o veci verejné a ochotou podieľať sa oznamovaní korupčnej trestnej činnosti. Osobitne v procese odhaľovania a vyšetrovania trestných činov korupcie zohrávajú významnú úlohu oznamovatelia korupcie. Osobitný zreteľ na postavenie oznamovateľov korupcie odráža ich nezastupiteľnú úlohu v poskytovaní podstatných informácií ku korupčným trestným činom, ktoré by inak zostali utajené a páchatelia nepotrestaní. Podmienky ochrany oznamovateľov korupcie  a  inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike v súvislosti s ochranou v pracovnoprávnych vzťahoch upravuje zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zapamätajte si

  • Na rozdiel od ostatných trestných činov, pri ktorých poškodený má záujem na odhalení trestného činu, trestné činy korupcie sú páchané so súhlasom a profitom oboch zúčastnených strán.
  • Skrytý a zároveň konsenzuálny charakter korupčných trestných činov sťažuje proces odhaľovania a vyšetrovania tejto trestnej činnosti.
  • Na základe skutkových podstát trestných činov korupcie je  možné postihovať nielen subjekt, ktorý sľúbi, poskytne či ponúkne úplatok, ale aj subjekt, ktorý tento úplatok prijme, žiada alebo si ho dá sľúbiť. Každý zo zúčastnených subjektov je teda potenciálne obvineným z trestného činu.
  • Okrem základných subjektov, korumpovaného a korumpujúceho, môžu byť na tejto trestnej činnosti zúčastnené aj iné osoby, sprostredkovatelia.
  • V procese odhaľovania a vyšetrovania trestných činov korupcie zohrávajú významnú úlohu jej oznamovatelia zo všetkých sfér verejného života i z radov občanov.

Počet návštevníkov: 219143