Medzinárodný charakter korupcie odzrkadľuje vysoký stupeň nebezpečnosti tohto javu, ktorý prekračuje hranice jednotlivých štátov. Voči korupcii nie sú imúnne ani najvyspelejšie demokratické štáty v európskom i celosvetovom kontexte. Podvody a korupcia dosahujú obrovské rozmery a poškodzujú záujmy jednotlivcov, inštitúcií, štátov i spoločenstva ako celku.

Z prieskumov úrovne korupcie vyplýva, že korupcia škodí celej spoločnosti tým, že bráni ekonomickému a sociálnemu rozvoju, podlamuje vládu zákona, znižuje objem investícií, negatívne ovplyvňuje úroveň verejných financií a oslabuje demokratické princípy a inštitucionálne základy spoločnosti. Problém korupcie je oprávnene vnímaný za celospoločensky nebezpečný  a z hľadiska jeho výskytu za permanentný, preto preventívne iniciatívy a boj proti korupcii  je možné považovať za najväčšie výzvy súčasnosti.

 

Základnou vlastnosťou každého korupčného správania je cielené smerovanie k získaniu nenáležitej výhody, na ktorú nie je právny nárok. Hnacím motívom takéhoto správania je ľudská túžba po peniazoch a osobnom prospechu vlastná pre každé ľudské spoločenstvo, avšak miera a rozsah korupcie sa v jednotlivých geografických regiónoch a krajinách mení. Jej diferencia je ovplyvnená najmä historickými koreňmi, korupčnou klímou, politickými, ekonomickými i spoločenskými faktormi. V niektorých krajinách je výskyt korupcie na úrovni náhodného javu, v ďalších sa rozrastá do organizovaného zločinu prenikajúceho do mocenských, hospodárskych a politických štruktúr i celého vládneho systému. 

 

Korupcia je fenomén, ktorý sa nedá presne vymedziť ani zmerať. Pri zisťovaní rozsahu a identifikácii korupcie sa najčastejšie vychádza z jej trestnoprávnej kvalifikácie, vzhľadom na jednoznačnosť vymedzenia jej predmetu. Každá krajina má však svoj vlastný trestný kódex podmienený vnútroštátnymi, právnymi, ekonomickými, historickými a kultúrnymi vplyvmi, ktorých dôsledkom je, že rozsah a materiálna zložka trestných činov korupcie sú vymedzené odlišne. Trestnoprávna kvalifikácia korupcie pri medzinárodnej komparácii tak implikuje ťažkosti a obmedzuje validitu merania  jej úrovne, hodnotenia i vzájomnej komparácie.

 

Závažnosť dôsledkov, ktoré prináša korupcia si uvedomujú aj mnohé medzinárodné organizácie a inštitúcie, ktoré stupňujú snahy o prijatie efektívnych nástrojov umožňujúcich koordinovaný postup pri eliminácii korupcie a jej negatívnych vplyvov na hospodárske a spoločenské vzťahy na národnej úrovni ako aj na úrovni medzinárodného spoločenstva.

 

V tomto procese majú významnú úlohu medzinárodné dokumenty a odporúčania prijaté  Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Organizáciou Spojených národov, Radou Európy a Európskou komisiou. Cieľom nadnárodných organizácií je tvorbou medzinárodných politík, prijímaním medzinárodných dohovorov a usmerňovaním protikorupčných reforiem zabezpečovať vytváranie jednotného protikorupčného rámca na zabránenie šírenia tohto negatívneho spoločenského javu.

Medzinárodné organizácie a inštitúcie napomáhajú tiež procesu merania a komparácie korupcie tým, že vytvárajú a v  praxi aplikujú mechanizmy hodnotenia implementácie protikorupčných dohovorov. V súvislosti s  dodržiavaním záväzkov, vyplývajúcich  z medzinárodných dohovorov je hodnotené najmä inštitucionálne  a legislatívne zabezpečenie boja s trestnou činnosťou korupcie, ako aj dosiahnutý pokrok členských krajín v efektívnom využívaní nástrojov boja s trestnou činnosťou korupcie. Výsledkom týchto iniciatív je vytváranie podmienok medzinárodného hodnotenia úrovne korupcie a komparatívnych analýz s potenciálom využitia ich záverov pri formovaní protikorupčného prostredia krajín v  interakcii s národnými potrebami a odporúčaniami medzinárodných organizácií.

 

Slovenská republika je zmluvnou stranou všetkých významných medzinárodných dohovorov vzťahujúcich sa na boj s trestnou činnosťou korupcie. V súvislosti s implementáciou prijatých dohovorov a uplatňovaním medzinárodných odporúčaní boli v podmienkach Slovenskej republiky za posledné desaťročia uskutočnené významné legislatívne a inštitucionálne zmeny, zamerané na prevenciu a postihovanie trestnej činnosti korupcie.

Index vnímania korupcie

Doplňujúcim nepriamym zdrojom informácií o trestných činoch vo všeobecnosti sú prieskumy verejnej mienky, týkajúce sa pocitov bezpečnosti a ohrozenia z kriminality, resp. prieskumy na zisťovanie dôvery v políciu a inštitúcie trestnej justície. V rámci snahy merania úrovne korupcie a jej vnímania spoločnosťou existuje celý rad prieskumov zaoberajúcich sa týmto fenoménom. Jedným z najznámejších a najviac citovaných v súvislosti s celosvetovým porovnávaním úrovne korupcie je index vnímania korupcie Corruption Perception Index (CPI). Index vnímania korupcie zaviedla medzinárodná mimovládna organizácia Transparency International na meranie, hodnotenie a medzinárodné porovnávanie úrovne korupcie už v roku 1995.

Index vnímania korupcie je zostavovaný každoročne na základe výsledkov medzinárodného prieskumu odbornej verejnosti, pozostávajúcej z podnikateľov, analytikov a odborníkov verejnej správy. V súlade s prieskumami organizácie Transparency International respondenti z jednotlivých krajín hodnotia najmä schopnosť vládnucich inštitúcií postihovať korupciu, účinnosť protikorupčných opatrení, rozsah korupcie v rôznych oblastiach verejnej správy,  transparentnosť inštitúcií, zneužívanie verejných prostriedkov ako aj porušovanie integrity a zneužívanie verejných funkcií.

Index vnímania korupcie sa stanovuje na stupnici od 0 do 100 podľa subjektívnych názorov odbornej verejnosti, čo následne implikuje možnosť porovnávania a vyhodnocovania stavu vnímania korupcie medzi krajinami. K číslu 0 sa priraďuje status veľmi skorumpovanej krajiny a hodnota vyjadrená číslicou 100 označuje nulovú korupciu v krajine. Dosahované hodnoty vnímania miery korupcie pod 50 indikujú vážne korupčné problémy krajiny.

V krajinách, ktoré nastúpili cestu demokracie len nedávno vznikol priestor pre veľkú korupciu, ale vyskytuje sa tu aj spoločnosťou tolerovaná korupcia, ktorú je možné označiť v intenciách „malej korupcie“, rozšírenej v rôznych sférach spoločnosti, akými sú zdravotníctvo, školstvo, súdnictvo a pod. Hodnoty výsledkov z medzinárodných prieskumov miery percepcie korupcie sú nižšie v týchto krajinách v porovnaní s krajinami s rozvinutou demokraciou.

Hodnotenie miery korupcie Eurobarametrom

Európske inštitúcie si od roku 1974 vo všetkých členských štátoch Európskej únie objednávajú pravidelné prieskumy verejnej mienky, tzv. Eurobarometer. Metodika zbierania a zdroje dát Eurobarometra sú odlišné od Indexu vnímania korupcie, čo spôsobuje aj odlišné výsledky prieskumov. Metodika hodnotenia Eurobarometra vychádza z údajov reprezentatívnej vzorky približne 1 000 respondentov zo širokej verejnosti, preto je viac pravdepodobné, že výsledky Eurobarometra zohľadňujú predovšetkým malú korupciu, akou sú napríklad úplatky občanov.

Index vnímania korupcie, ktorý je tvorený na základe prieskumov odbornej verejnosti, naopak odráža viac veľkú korupciu, ktorá môže vniknúť napríklad pri verejnom obstarávaní. Index vnímania korupcie a Eurobarometer si napriek odlišnému uhlu pohľadu na korupciu i súvisiacim výsledkom navzájom neodporujú. Práve naopak, tým že zohľadňujú iné formy korupcie a dáta pochádzajú z rozdielnych  zdrojov a od rôznych respondentov, vytvárajú celkový obraz o aktuálnom stave i tendenciách vývoja korupcie v jednotlivých krajinách.

Na základe údajov z medzinárodného prieskumu Eurobarometra, z výsledkov indexu vnímania korupcie, ako aj z ďalších medzinárodných meraní úrovne korupcie je možné konštatovať, že na Slovensku je potrebné venovať nemalé úsilie eliminácii korupcie a budovaniu kultúry integrity. Korupciu nemožno odstrániť celkom, preto cieľom protikorupčného úsilia nie je dosiahnutie absolútnej nápravy, ale zásadného eliminovania tejto trestnej činnosti a zvyšovania dôvery občanov k vládnemu aparátu, štátnym orgánom i celej verejnej správe.

Zodpovednosť za efektívne opatrenia na úseku eliminácie  korupcie  však nie je v garancii jednej ustanovizne, za úspešnosť boja na danom úseku musí niesť zodpovednosť každý jednotlivec svojím postojom rezolútneho odmietnutia a oznámenia akýchkoľvek náznakov korupčných praktík orgánom činným v trestnom konaní. 

Zapamätajte si

• Korupcia je fenomén, ktorý sa nedá presne vymedziť ani zmerať. Pri zisťovaní rozsahu a identifikácii korupcie sa najčastejšie vychádza z jej trestnoprávnej kvalifikácie.
• Medzinárodné organizácie akými sú Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, Organizácia Spojených národov, Rada Európy a Európska komisia napomáhajú procesu medzinárodného hodnotenia tým, že vytvárajú a v praxi aplikujú mechanizmy hodnotenia úrovne implementácie a efektívnej aplikácie protikorupčných nástrojov.
• Najznámejší a najviac citovaný v súvislosti s medzinárodným porovnávaním úrovne korupcie je index vnímania korupcie Corruption Perception Index (CPI).
• Eurobarometer vychádza z údajov reprezentatívnej vzorky širokej verejnosti, čo zohľadňuje predovšetkým malú korupciu, zatiaľ čo index vnímania korupcie odráža úroveň veľkej korupcie.
• Významné miesto pri medzinárodnom hodnotení úrovne korupcie a vypracovaní komparatívnych analýz, s potenciálom využitia ich záverov pri formovaní národných politík, zastávajú medzinárodné organizácie a inštitúcie.