Informácia z brífingu ministra vnútra k novele zákona o hlásení pobytu

Podpredseda vlády SR a minister vnútra Robert Kaliňák v piatok 17. mája 2013 počas brífingu informoval verejnosť v súvislosti s mnohými neúplnými a nepravdivými interpretáciami schválenej novely zákona o hlásení pobytu občana.

Ohlasovanie dĺžky pobytu či vycestovania z krajiny na dobu dlhšiu ako 90 dní vychádza zo všeobecne uznávanej a aplikovanej vízovej politiky. Ide o štandardný mechanizmus štátu podľa legislatívy Európskej únie, ktorú upravuje záväzná Smernica Európskeho parlamentu a rady . Rezort vnútra novelizoval pôvodný zákon aj z hľadiska príprav na zavedenie registra fyzických osôb v rámci projektu OPIS ako jedného zo základných referenčných registrov pre informatizáciu verejnej správy a centrálnej ohlasovne ako informačného systému pre poskytovanie týchto údajov elektronicky.

MV SR proaktívne miesta pobytu občanov kontrolovať nebude s výnimkou orgánov činných v trestnom konaní pri postupe podľa Trestného poriadku. Údaje o trvalom pobyte a pobyte občana sú základom pre aplikáciu množstva zákonov (napr. daňové účely, sociálne zabezpečenie, zdravotné poistenie, výkon volebného práva a pod.), s ktorými sa viažu práva a povinnosti občanov. Preto presná administratíva odbúrava byrokraciu a dáva záruky občanom pri uplatňovaní ich práv. Ako uviedol minister vnútra Robert Kaliňák: „Pri pobyte občana v zahraničí platí všeobecne prijatá dohoda - do 90 dní je možné voľné cestovanie, v rozmedzí 91-185 dní sa občania hlásia na prechodný pobyt a po uplynutí 186 dňovej doby sa zakladá inštitút trvalého pobytu. Je v záujme každého štátu registrovať vyše 3 mesačný pobyt občanov v zahraničí pre ochranu práv občana (ide o prípady, keď napr. občan po návrate z cudziny zistí, že je voči nemu vedené exekučné konanie a mnohokrát v niekoľkonásobne vyššej sume než bola pôvodne udelená pokuta, či vymáhanie výživného v zahraničí) a aj prípadné konzulárne povinnosti štátu v prípade nešťastí."

„Podstatou novely zákona je, že občan si bude môcť od 1. 1. 2014 splniť svoje základné ohlasovacie povinnosti voči štátu, ktoré sú primárne v záujme ochrany jeho osoby a majetku, elektronickou formou a zároveň sa zadaný údaj premietne do potrebných databáz kde dôjde k zautomatizovanej zmene údajov, takže bude odbremenený od návštevy ďalších nevyhnutých úradov", informoval o dvoch základných výhodách zákona minister.

Novela zákona explicitne pomenúva povinnosť občanom, ktorí sa pripravujú na vycestovanie do zahraničia na dlhšie ako 90 dní, oznámiť túto skutočnosť ohlasovni pobytu v mieste trvalého bydliska. Povinnosť oznámiť dlhodobé vycestovanie upravuje už aj v súčasnosti platný zákon z roku 1998 (Zákon č. 253/1998 o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR). Rezort vnútra chce zároveň zdôrazniť, že v žiadnom prípade nejde o represívny nástroj štátu voči občanom. Naopak, novela zákona má fungovať v prospech občana. Ministerstvo vnútra týmto zákonom nezavádza nič nové, iba uľahčuje občanom komunikáciu so štátom v rámci elektronizácie služieb, znižuje byrokraciu vytváraním referenčného registra občanov, ktorý v neposlednej miere pomôže výkonu otvorenej, efektívnej a spoľahlivej štátnej správy tak, že nebudú obiehať po úradoch občania ale dokumenty.

Bližšie o novele zákona