Protesty v Bratislave 17. novembra nemali nič spoločné s pokojným prejavom

Protesty v Bratislave  v utorok 17. novembra 2020 /Deň boja za slobodu a demokraciu/ nemali podľa ministra vnútra Romana Mikulca nič spoločné s pokojným prejavom názoru. Tisícky ľudí vyšli do ulíc protestovať proti vláde a opatreniam prijatým pre pandémiu nového koronavírusu, a to napriek platnému núdzovému stavu a zákazu zhromažďovania sa.

Minister potvrdil, že počas protestov došlo k zraneniam u viacerých policajtov. "Boli tam ľudia, ktorí naozaj chceli vyprovokovať násilie a bitky, používali rôznu pyrotechniku, výbušniny a aj z tejto pyrotechniky boli zranení niektorí policajti," uviedol Roman Mikulec po rokovaní vlády v stredu 18. novembra 2020.

Páchateľov identifikovali. Niektorí boli zadržaní, ostatných majú riešiť v ďalších konaniach. Hrozí im aj trestné stíhanie za útok na verejného činiteľa. Roman Mikulec pripomenul, trestná sadzba je v tomto prípade do 24 rokov. "My budeme v tomto veľmi dôkladní a prísni," dodal.

Z pohľadu trestného práva je  núdzový stav krízovou situáciou, ktorá podmieňuje pri niektorých trestných činoch spáchaných počas jej trvania možnosť uloženia prísnejších trestov.

Polícia prácu s davom nepodcenila

Policajný zbor zároveň reagoval na informácie na sociálnych sieťach, podľa ktorých mali byť na protestoch tzv. policajní provokatéri, ktorých úlohou malo byť vyprovokovanie davu.
"Policajný zbor na verejných zhromaždeniach vykonáva dohľad nad ich priebehom a zasahuje len v nevyhnutných prípadoch - reaguje na vzniknutú situáciu, nikdy neprovokuje," priblížila polícia.

Na proteste v utorok 17. novembra 2020  boli prítomní príslušníci antikonfliktného tímu - policajti v civile s reflexnými vestami, na ktorých bol uvedený názov tímu."Zmyslom ich práce je komunikovať s účastníkmi zhromaždení, krotiť vášne a predchádzať konfliktom," spresnila polícia.
Teória o policajných provokatéroch nemá logiku. Polícia by v takom prípade nenasadzovala svojich príslušníkov do prvej línie ako členov antikonfliktného tímu a tiež by nevystavovala riziku uniformovaných policajtov.

 „Polícia nikdy nepodceňuje prácu s davom. Je tu veľmi dôležitá dopredu pripravená stratégia, vychádzame najmä z vlastných skúseností, ale berieme si príklad aj z okolitých krajín. Včerajšiu situáciu stále vyhodnocujeme. Som veľmi rád, že nedošlo k stratám na životoch a k enormnému ničeniu majetku. Situácia sa pár dní pred zhromaždením javila horšia ako nakoniec bola," uviedol dočasný prezident PZ Peter Kovařík.

Incidenty len v hlavnom meste

Neohlásené zhromaždenia sa včera konali takmer vo všetkých krajoch, okrem Nitrianskeho. Až na niekoľko incidentov v Bratislavskom kraji prebehli inde pokojne, bez zranení a narušenia verejného poriadku.

V Bratislavskom kraji sa konali zhromaždenia na piatich miestach hlavného mesta. Policajti museli koordinovať aj dopravnú premávku.
Na zhromaždeniach sa zúčastnili aj prívrženci krajnej pravice, ako aj rizikoví športoví fanúšikovia z ultras skupín, preto bola atmosféra vyhrotená už od začiatku. Niektorí občania sa nechali strhnúť davom a verejný poriadok narušili na Námestí slobody a na Hodžovom námestí, preto bola polícia nútená použiť donucovacie prostriedky. Polícia svojim konaním v zmysle zákona zabránila vážnejšiemu narušeniu verejného poriadku a poškodzovaniu majetku.

V Bratislave bolo predvedených 14 osôb podozrivých zo spáchania trestných činov. Aj vzhľadom na účasť niekoľko tisíc osôb polícia ďalej pracuje na odhalení tých, ktorí nedodržali pandemické opatrenia a konali protiprávne. 

Naopak, v  Prešovskom kraji, kde sa  stretnutia konali na ôsmich miestach / v Levoči, Prešove, Poprade, v Stropkove, Humennom, Podolínci, Starej Ľubovni a vo Vranove nad Topľou/ polícia nemusela zasahovať. Občania vyjadrili svoj názor pokojne:  zapálením sviečok a spievaním hymny. Dokonca medzi sebou udržiavali dostatočné odstupy, boli disciplinovaní, mali rúška a nakoniec sa v pokoji rozišli.

Zdroj: MV SR/TASR
Foto: MV SR, Vladimír Benko