Trestnoprávne vymedzenie trestných činov zahraničných verejných činiteľov predstavuje praktickú implementáciu Dohovoru OECD, ktorého strategickým cieľom je vytvorenie vnútroštátnych podmienok garantujúcich, že podplácanie zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách je trestným činom.

Korupcia zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách z hľadiska právneho vymedzenia predstavuje širší jav, ako je deklarovaný v názve Dohovoru OECD o boji s podplácaním zahraničných verejných činiteľov  v medzinárodných obchodných transakciách, ktorý sa viaže len na podplácanie zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách. Korupciu zahraničných verejných činiteľov je potrebné vnímať vo všetkých jej formách, a to, vo forme prijímania úplatku, podplácania i nepriamej korupcie.

V súvislosti s implementáciou protikorupčných opatrení stanovených Dohovorom OECD boli do právneho poriadku Slovenskej republiky postupne začlenené všetky odporúčané legislatívne nástroje boja proti trestným činom korupcie zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách. Slovenská republika tak ukázala, že je schopná dodržiavať svetové najnáročnejšie protikorupčné normy a je pripravená byť rovnocenným partnerom ekonomicky najvyspelejších krajín sveta.

Kto je podľa Trestného zákona zahraničným verejným činiteľom?

Zahraničným verejným činiteľom sa podľa § 128 ods. 2 Trestného zákona rozumie osoba:

1. zastávajúca funkciu v zákonodarnom orgáne, výkonnom orgáne, súdnom orgáne alebo rozhodcovskom orgáne, alebo v inom orgáne verejnej správy cudzieho štátu, vrátane hlavy štátu,
2. zastávajúca funkciu, zamestnaná alebo pracujúca v medzinárodnej organizácii alebo nadnárodnej organizácii vytvorenej štátmi alebo inými subjektmi medzinárodného práva verejného v jej orgáne alebo inštitúcii, alebo splnomocnená konať v ich mene,
3. zastávajúca funkciu, zamestnaná alebo pracujúca v medzinárodnom súdnom orgáne, alebo splnomocnená konať v jeho mene, alebo
4. zastávajúca funkciu v právnickej osobe, v ktorej má rozhodujúci vplyv cudzí štát, ak je s výkonom takej funkcie spojená právomoc pri obstarávaní verejných záležitostí a trestný čin bol spojený v súvislosti s touto právomocou alebo prostredníctvom využitia jej postavenia.

Všeobecnými znakmi charakterizujúcimi zahraničného verejného činiteľa  v súlade s § 128 ods. 2 sú:

• zastávanie konkrétne vymedzenej funkcie,
• vykonávanie zverenej právomoci vyplývajúcej z konkrétnej funkcie,
• spáchanie trestného činu v súvislosti s touto právomocou.

Ako sú sankcionované trestné činy korupcie zahraničného verejného činiteľa?

Slovenské trestné právo v súvislosti s trestnými činmi korupcie zahraničného verejného činiteľa rozlišuje pasívnu korupciu – trestné činy prijímania úplatku, aktívnu korupciu – trestné činy podplácania a nepriamu korupciu.

a) Trestné činy prijímania úplatku zahraničného verejného činiteľa

Pri danom trestnom čine musí byť preukázaná súvislosť medzi konaním páchateľa a jeho pohnútkou, ktorá je vyjadrená slovami „v úmysle, aby sa získala alebo zachovala neprimeraná výhoda“ pri realizácii medzinárodného obchodu. Z hľadiska subjektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie, ak Trestný zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti. Úmyselné zavinenie sa musí vzťahovať na získanie alebo zachovanie neprimeranej výhody, čo znamená nenáležité zvýhodnenie materiálnej alebo nemateriálnej povahy, ktoré páchateľ zamýšľa získať alebo zachovať pri realizácii medzinárodného obchodu. 

Na naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu je nevyhnutné preukázať súvislosť medzi úplatkom a výkonom úradných povinností alebo výkonom funkcie zahraničného verejného činiteľa, ktorý zastáva funkciu v niektorom v zákone vymenovaných orgánoch, medzinárodných organizáciách alebo právnickej osobe. Z uvedeného dôvodu prijatý, vyžiadaný, alebo sľúbený úplatok musí súvisieť s činnosťou verejného činiteľa, ktorý vykonáva úradné povinnosti.

b) Trestné činy podplácania zahraničného verejného činiteľa

Podľa § 334 ods. 1 Trestného zákona kto priamo alebo cez sprostredkovateľa zahraničnému verejnému činiteľovi alebo inej osobe poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok v súvislosti s výkonom úradných povinností alebo v súvislosti s výkonom jeho funkcie zahraničného verejného činiteľa v úmysle, aby sa získala alebo zachovala neprimeraná výhoda, potrestá sa odňatím slobody na 2 až 5 rokov (pre čin spáchaný vo veľkom rozsahu Trestný zákon stanovuje trestnú sadzbu 5 až 12 rokov).

Skutková podstata trestného činu podplácania zahraničného verejného činiteľa je zrkadlovým obrazom trestného činu prijímania úplatku zahraničného verejného činiteľa (§ 330 TZ). Z hľadiska subjektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie so špecifickou pohnútkou v úmysle, aby sa získala alebo zachovala neprimeraná výhoda, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti. 

Páchateľ musí sledovať zámer, aby zahraničný verejný činiteľ v súvislosti s výkonom svojich úradných povinností za úplatok alebo za inú nenáležitú výhodu, ktorú poskytol, alebo sľúbil zahraničnému verejnému činiteľovi alebo kvôli jeho pričineniu tretej osobe, umožnil získať alebo zachovať neprimeranú výhodu pri realizácii medzinárodného obchodu.

Kvalifikovanejšia forma spáchania trestného činu prijímania úplatku zahraničného vereného činiteľa a trestného činu podplácania zahraničného verejného činiteľa môže spočívať v okolnosti, že bol čin spáchaný vo veľkom rozsahu (suma dosahujúca najmenej 133 000 eur).

c) Trestné činy nepriamej korupcie

Podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona – kto priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu príjme, žiada alebo dá si sľúbiť úplatok za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 328, § 329 alebo § 330, alebo za to, že tak už urobil, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky (ustanovenie zahŕňa aj osobu páchateľa  trestného činu prijímania úplatku podľa § 330, ktorou je zahraničný verejný činiteľ).

Páchateľ uplatní vplyv svojej osoby alebo postavenia na osobu uvedenú v ustanovení § 328, § 329 alebo § 330 bez toho, aby jej poskytol výhodu plynúcu z úplatku.

Podľa § 336 ods. 2 Trestného zákona - kto priamo alebo cez sprostredkovateľa inému sľúbi, ponúkne alebo poskytne úplatok za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 332, § 333 alebo § 334, alebo za to, že tak už urobil, alebo z toho dôvodu poskytne, ponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky (ustanovenie zahŕňa aj osobu páchateľa trestného činu podplácania podľa § 334, ktorou je zahraničný verejný činiteľ).

Prijímateľ úplatku uplatní vplyv svojej osoby alebo postavenia na osobu uvedenú v ustanovení § 332, § 333, alebo § 334 bez toho, aby jej poskytol výhodu plynúcu z úplatku.

Oba trestné činy nepriamej korupcie je možné spáchať priamo alebo cez sprostredkovateľa a rovnako ako pri trestných činoch prijímania úplatku a trestných činoch podplácania je možné vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť nielen za prijatie a poskytnutie  úplatku, ale aj za žiadanie, ponúknutie, sľúbenie a vymoženie prísľubu úplatku.

Podľa § 3 zákona č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov trestný čin prijímania úplatku zahraničného verejného činiteľa, trestný čin podplácania zahraničného verejného činiteľa, ako aj trestné činy nepriamej korupcie patria medzi trestné činy, pri ktorých je možné vyvodiť trestnú zodpovednosť právnických osôb.

Je neoznámenie trestného činu korupcie alebo neprekazenie trestného činu korupcie trestné?

Povinnosť oznamovať korupciu, vrátane korupcie zahraničných verejných činiteľov vyplýva z ustanovenia § 340 ods. 1 Trestného zákona. Podmienkou je, aby sa občan hodnoverným spôsobom dozvedel o tom, že bol spáchaný niektorý z trestných činov korupcie a toto bezodkladne oznámil orgánu činnému v trestnom konaní alebo Policajnému zboru. Ustanovenie § 341 ods. 1 Trestného zákona ukladá povinnosť prekaziť osobne alebo prostredníctvom inej spôsobilej osoby alebo príslušného orgánu páchanie, ako aj prípravu niektorého z trestných činov korupcie.

Za nesplnenie povinností uvedených v ustanovení § 340 a § 341 Trestného zákona je možné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody až na tri roky. Trestné činy neoznámenia trestného činu podľa § 340 Trestného zákona a neprekazenia trestného činu podľa § 341 Trestného zákona sú omisívnymi trestnými činmi, čo znamená, že páchateľ vedome  a úmyselne opomenie povinnosť, ktorú mu ukladá Trestný zákon, teda nekoná, hoci podľa zákona má povinnosť konať.

Kto je vecne príslušný pre odhaľovanie a vyšetrovanie trestných činov korupcie?

Pre odhaľovanie a vyšetrovanie všetkých trestných činov korupcie, vrátane korupcie zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách, je príslušná národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru, s výnimkou trestných činov korupcie spáchaných príslušníkmi ozbrojených bezpečnostných zborov a s účinnosťou od 1. januára 2020 aj trestných činov colníkov, ktoré sú vo vecnej príslušnosti Úradu inšpekčnej služby.

Oblasť pôsobnosti a kontaktné údaje národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru sú zverejnené na webovom sídle Ministerstva vnútra Slovenskej republiky  

http://www.minv.sk/?NAKA

Zapamätajte si

• Zahraničný verejný činiteľ zastáva zákonodarnú, súdnu alebo správnu funkciu v cudzej krajine, vrátane hlavy štátu, alebo v medzinárodnej organizácií , prípadne v právnickej osobe s prevažujúcim vplyvom cudzieho štátu.
• V súvislosti s implementáciou Dohovoru OECD boli do právneho poriadku Slovenskej republiky začlenené trestné činy prijímania úplatku zahraničného verejného činiteľa, trestné činy podplácania zahraničného verejného činiteľa a trestné činy nepriamej korupcie zahraničného verejného činiteľa.
• Za trestný čin prijímania úplatku zahraničného verejného činiteľa vo veľkom rozsahu hrozí maximálny trest odňatia slobody za korupciu vôbec, v trvaní od 10 do 15 rokov.
• Pri trestných činoch korupcie je možné vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť nielen za prijatie a poskytnutie  úplatku, ale aj za žiadanie, ponúknutie, sľúbenie a vymoženie prísľubu úplatku.
• Neoznámenie trestného činu korupcie, vrátane korupcie zahraničného verejného činiteľa, alebo neprekazenie takéhoto trestného činu je trestné.