História archívu

Začiatky okresného archívnictva na Slovensku možno položiť do prvej polovice 50. rokov 20. storočia v súvislosti s potrebou evidencie, ochrany a využitia archívneho dedičstva. V podmienkach socialistického Československa sa na tvorbe organizačnej štruktúry archívov odrazila komunistická ideológia podľa sovietskeho vzoru. Okresné a mestské archívy boli pred aj po prijatí prvej archívnej legislatívy (vládneho nariadenia č. 29/1954 Zb.) zariadeniami národných výborov. Na území dnešného Bratislavského kraja ako prvý vznikol Okresný archív Bratislava-okolie so sídlom v Bratislave v roku 1953. Neskôr pribudli okresné archívy v Malackách a Pezinku (oba v roku 1954) a ako posledný v Senci (1956). Prvými okresnými archivármi boli Štefan Chlebo v Bratislave, Ľudovít Emery v Malackách, Alexander Horváth v Pezinku a Alexander Kršák v Senci.

Mestské archívnictvo má oveľa dlhšiu tradíciu spojenú s existenciou mestských kancelárií zemepanských mestečiek a slobodných kráľovských miest. Mestské archívy v Modre a Svätom Jure však z normatívneho hľadiska boli zriadené až v roku 1952 z vôle vedenia oboch miestnych národných výborov. Prvými mestskými archivármi v novodobej ére sa tak stali Štefan Bavolyár v Modre a Juraj Pavelek vo Svätom Jure. Mestský archív v Pezinku oficiálne nevznikol, preto sa písomnosti z činnosti Magistrátu mesta Pezinok v roku 1954 stali súčasťou Okresného archívu v Pezinku. Táto štruktúra pretrvala do roku 1960, keď nastala rozsiahla zmena územnosprávneho členenia a na území dnešného kraja vznikol veľký okres Bratislava-vidiek. Okresný archív Bratislava-vidiek so sídlom v Pezinku (od roku 1979 v Modre) sa v rokoch 1960 ‒ 1961 sformoval zlúčením všetkých spomenutých okresných a mestských archívov. Keďže archív nedisponoval vlastnou budovou, vo väčšine prípadov ostali predchodcovia veľkého okresného archívu v pôvodných budovách a fungovali ako pobočky.

Pred nadobudnutím platnosti vládneho nariadenia č. 29/1954 Zb. bol nadriadeným orgánom okresných a mestských archívov Krajský archív v Bratislave na čele s Ľudovítom Fuzákom (1950 ‒ 1953) a po ňom Františkom Tomešekom (1953 ‒ 1954). Po prevzatí krajského archívu štátom mu ostal formálny dozor nad okresnými a mestskými archívmi v kraji po odbornej stránke. Výkonným riadiacim orgánom pre okresné a mestské archívnictvo v rokoch 1954 ‒ 1966 bolo archívne oddelenie Krajskej správy ministerstva vnútra v Bratislave. Po jeho zrušení v roku 1966 jeho právomoci opäť prevzal Štátny archív v Bratislave až do reorganizácie siete archívov v roku 1969, keď riadenie okresných archívov prešlo do kompetencie Slovenskej archívnej správy v Bratislave. Zákon SNR o archívnictve č. 149/1975 Zb. premenoval okresné archívy na štátne okresné, ale naďalej ostali spravované okresnými národnými výbormi. Zmena územnosprávneho členenia v roku 1996 znamenala rozpad veľkého okresu Bratislava-vidiek na 3 menšie (Malacky, Pezinok a Senec). Štátny okresný archív Bratislava-vidiek so sídlom v Modre sa zmenil na Štátny okresný archív v Pezinku so sídlom v Modre. Do konca roka 2002 patril pod Okresný úrad v Pezinku ako nástupcu Okresného úradu Bratislava-vidiek v Bratislave (1990 ‒ 1996). Za čiastočný koniec okresného archívnictva možno považovať 1. január 2003, keď vstúpil do platnosti zákon č. 395/2002 Z. z. a archívoch a registratúrach. Okresný archív v Modre sa stal pobočkou Štátneho archívu v Bratislave a spolu s ostatnými okresnými archívmi prešiel pod ministerstvo vnútra. Proces začlenenia okresných archívov do siete štátnych archívov sa zavŕšil 1. 11. 2015, keď sa po novelizácii spomenutého archívneho zákona z roku 2002 pobočky štátnych archívov stali ich pracoviskami. Štátnemu archívu v Bratislave zostala pôsobnosť iba na území Bratislavského kraja a jeho jediným pracoviskom je archív v Modre. Bývalé pobočky Štátneho archívu v Bratislave sa začlenili pod iné štátne archívy (Skalica, Šaľa) alebo sa stali archívmi s regionálnou územnou pôsobnosťou (Trnava, Trenčín).

Okresný archív v Pezinku, od roku 1979 v Modre, v rokoch 1961 ‒ 1999 viedol uznávaný historik a archivár Ján Milan Dubovský, v roku 2000 ho nahradil Juraj Turcsány. K dlhoročným zamestnancom archívu patrili v prvej generácii Jozef Kudla v malackej pobočke a Jozef Szabó vo svätojurskej, ktorí nastúpili koncom 50. rokov 20. storočia. V 60. rokoch prišli pracovať do sídla archívu v Pezinku Hermína Kaufmannová a Helena Amzlerová, do bratislavskej pobočky Klára Jobbágyová. V 70. rokoch kolektív doplnili mladí kolegovia, vyštudovaní archivári Mária Baďurová a Juraj Turcsány. V 80. rokoch pribudla Anna Czaková, v 90. rokoch Andrea Benková a v prvom decéniu nového tisícročia Jana Príbulová, Zuzana Krajčovičová, a Mária Feješová. Títo patrili a patria k stabilným zamestnancom, okrem nich pracovalo v archíve od roku 1960 mnoho ďalších, ktorým archívnictvo na okresnej úrovni neposkytlo dostatok priestoru na sebarealizáciu, potrebné mzdové ohodnotenie či vhodný kolektív. V súčasnosti pracuje v archíve 6 zamestnancov, pričom v rokoch 1990 – 2007 tu bolo systemizovaných 8 pracovných miest ako historické maximum. Archív prišiel o dve pracovné miesta v rokoch 2007 a 2010 v súvislosti so šetrením v štátnej správe.