Archívne klenoty slovenskej histórie sprístupnené širokej verejnosti

Výstavou  pod názvom Archívne klenoty si chcú slovenskí archivári pripomenúť dvadsiate výročie vzniku Slovenskej republiky, ako aj budúcoročné šesťdesiate výročie organizovaného archívnictva na Slovensku. Odbor archívov a registratúr MV SR v spolupráci so Slovenským národným múzeom pripravil expozíciu toho najvzácnejšieho z archívnych dokumentov uchovávajúcich pamäť, identitu a kultúru národa. Záštitu nad výstavou prevzal minister vnútra Robert Kaliňák a pre širokú verejnosť je prístupná  v termíne od 22. novembra od 2. februára 2014 v priestoroch Bratislavského hradu. 

 
Ako zaznelo na vernisáži,  organizovanie podobných výstav nie je u nás ani v zahraničí bežnou udalosťou. Je spojené s množstvom organizačných ale aj bezpečnostných opatrení kvôli krehkosti archívnych dokumentov a tým pádom vysoké nároky na ich citlivé uloženie, transport ako aj fyzikálne podmienkych ich exponovania vo výstavných priestoroch.  Posledná podobná výstava venovaná národným kultúrnym pamiatkam v slovenských archívoch sa uskutočnila tiež na Bratislavskom hrade na jeseň  1989 (takmer v predvečer nežnej revolúcie)  a stretla sa s mimoriadnym ohlasom. Viaceré archívne klenoty prezentované na výstave, medzi nimi predovšetkým vzácne symboly slovenskej štátnosti, vznikli v rokoch 1990-1993 na vtedajšom civilnosprávnom úseku rezortu vnútra (dnešná sekcia verejnej správy). Štátne symboly Slovenskej republiky ako aj štandardu prezidenta republiky vytvorili heraldici a archivári ministerstva  vnútra, ktorí zároveň adjustovali a spečatili najvýznamnejší dokument štátu - Ústavu Slovenskej republiky. 

Medzi vystavenými dokumentmi sa vynímajú aj tie najkrajšie iluminované listiny zdobené zlatom a potvrdené skvostnými pečaťami, akými sú erbové listiny pre Bratislavu (1436), Košice (1423) alebo elegantná Zlatá bula bratislavská (1464).  Záujemcovia o históriu môžu na výstave vzhliadnuť aj slávny Graciánov kódex z 12. storočia alebo pápežskú listinu, ktorou bola zriadená samostatná slovenská cirkevná provincia. Niektoré dokumenty nezaujmú len svojou vizuálnou stránkou ale sú aj pozoruhodné svojim obsahom. Napríklad slávne Zoborské listiny z roku 1111 a 1113 nielenže potvrdzujú opátstvu na Zobore príjmy z mýta, ale uvádzajú aj viaceré slovenské mená cirkevných a svetských hodnostárova dokonca mladšia z nich obsahuje najstaršiu písomnú zmienku k viac ako sedemdesiatim obciam na Slovensku. Podobne dlžobný úpis Stibora zo Stiboríc a Beckova je nielen zaujímavý sumou, na ktorú bol vystavený (600 zlatých), ale aj tým, že je napísaný v slovakizovanej češtine z roku 1422. Z dokumentov dôležitých z národného hľadiska možno spomenúť slávne privilégium Ľudovíta I. z Anjou „Pro Slavis“ z roku 1381, rukopis textu štátnej hymny z roku 1844 ako aj matričný záznam o narodení Milana Rastislava Štefánika z roku 1880.

Expozíciu uzatvára Ústava Slovenskej republiky z roku 1992, originály štátnych symbolov z rokov 1990 a 1992 a kolekcia sľubov prezidentov Slovenskej republiky. Pri tejto príležitosti vydáva vydavateľstvo VEDA v spolupráci s MV SR aj sprievodnú publikácia autorskej dvojice L. Pavlíková – L. Vrtel: Klenoty slovenských archívov. Ide o plnofarebnú, reprezentačnú slovensko-anglickú publikáciu, prezentujúcu najcennejšie dokumenty ochraňované predovšetkým v štátnych archívoch Slovenskej republiky.