História archívu

Snahy o konsolidáciu archívov na území terajšieho okresu Rimavská Sobota sú badateľné už v 19. storočí - hlavne v Rimavskej Sobote a v Tisovci. Chýbal však právny základ a finančné prostriedky. Starostlivosť o archívne dokumenty sa spravidla obmedzovala na ich fyzickú ochranu pred zničením a bežnú evidenciu. Ku kontinuite rozvoja archívnictva neprispelo ani posúvanie časti územia nášho súčasného okresu z jedného štátneho útvaru ku druhému (do 1918 Rakúsko-Uhorsko, od 1918 do 1938 ČSR, od 1938 do 1944 Maďarské kráľovstvo, od 1944 ČSR) následkom čoho sa množstvo dokumentov, hlavne viažucich sa k staršej histórii Gemera do vzniku ČSR, nachádza dnes v archívoch MR. Až v roku 1954 vznikajú v okresoch Rimavská Sobota, Hnúšťa a Šafárikovo okresné archívy ktoré pracovali v skutočne namáhavých podmienkach - za spomienku stojí aj tzv. „mestský archív“ ktorý po určité obdobie, síce v rozpore s vtedajšou právnou úpravou, ale existoval pri MNV v Rimavskej Sobote. V roku 1960, po územnej reorganizácii štátnej správy, vzniká zlúčením spomínaných okresných archívov a „mestského archívu“ Okresný archív v Rimavskej Sobote, premenovaný v roku 1975 na Štátny okresný archív v Rimavskej Sobote.

V zmysle ustanovení zákona NR SR č. 395/2002 Z.z. zo 17. mája 2002 o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov /zákon č.503/2007 Z.z Úplné znenie zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov/ došlo s účinnosťou od 1. januára 2003 k zmene sústavy archívov v Slovenskej republike. Štátne oblastné archívy sa transformovali na archívy s územnou regionálnou pôsobnosťou a jednotlivé okresné archívy sa stali ich pobočkami.