Knižnica

Príručná odborná archívna knižnica v súčasnosti eviduje a uchováva 9816 knižných zväzkov špecializovaných na históriu, pomocné vedy historické, dejiny správy a práva či regionálne dejiny. Prvé správy o knižnici v mestskom kremnickom archíve pochádzajú z roku 1734. Knihy boli získané kúpou z pozostalosti mešťana a richtára Gašpara Melichara Baltazára Magyara. Postupne bola knižnica v roku 1876 obohatená o knihy archivára Ignáca Ludvigha. V roku 1890 kremnický archivár Pavol Križko odčlenil v rámci mestského archívu študijnú knižnicu a vypracoval ku knižnému fondu prvý inventár. Knihám pričlenil inventárne čísla a usporiadal ich do 20 vecných skupín. Knižnica priebežne získavala knihy aj darom. Príkladom je mecenáš archívu knieža Arthur Odescalchi, ktorý dlhšie obdobie žil v Kremnici a v roku 1907 mu daroval svoju historickú knižnicu. Michal Matunák zas údajne za prvých päť rokov svojho pôsobenia v archíve zvýšil počet knižných jednotiek z 3 140 na 6 020.

Významnú časť neverejnej knižnice dnes tvoria najmä rôznorodé lexikóny, jazykové slovníky, encyklopédie, štatistické príručky, monografie, právne normy (zbierky zákonov a nariadení, rôzne vestníky a úradné noviny), odborné periodiká, edície vedeckých zborníkov, regionálne časopisy a tlačoviny v jazyku slovenskom, českom, nemeckom, maďarskom, ale aj latinskom.

 Účelom knižnice je poskytovať vlastným zamestnancom a bádateľom knižné jednotky, ktoré dopĺňajú, resp. rozvíjajú poznatky získané štúdiom archívnych dokumentov. Štúdium prebieha v bádateľni archívu bezplatnou prezenčnou formou v pondelok až štvrtok od 8.00 do 15.00 hod. pomocou skatalogizovaných zväzkov a systematického katalógu.

Knižničný fond sa priebežne dopĺňa darom od kultúrnych inštitúcií zo Slovenska, zahraničia, ale aj od vydavateľov, priamo od autorov či kúpou, čo oceňujú tak bádatelia, ako aj zamestnanci archívu. Najviac využívaná je literatúra k histórii Kremnice a okolia, regionálna tlač a odborné historické časopisy.