Najvýznamnejšie dokumenty a zaujímavosti v archíve
V SBA sú sústredené archívne fondy banských, hutníckych i lesných úradov a závodov, účastinných spoločností, záujmových združení, baníckych škôl, komorských panstiev, fondy špecializovanej štátnej banskej správy rôznych stupňov, banských a hutníckych závodov, obchodných a výrobných spoločností, orgány štátnej banskej správy, generálne riaditeľstvo rudných baní a magnezitového priemyslu, podnikové riaditeľstvá štátnych podnikov rudných baní, železorudných baní, magnezitového priemyslu, geologického prieskumu, priemyslu kameňa a ich jednotlivých závodov. Rozmanitosť archívnych dokumentov sústredených v SBA dotvárajú osobné fondy významných osobností z odvetvia baníctva, ale aj hutníctva a geológie, fondové oddelenia i samostatné zbierky máp a plánov a zbierka pečatidiel a gumových pečiatok. V súčasnosti SBA spravuje 359 archívnych fondov a zbierok v celkovom rozsahu 6 338 bežných metrov (bm) a 120-tisíc jednotlivín, z nich je viac ako 90-tisíc máp a plánov, z obdobia od 15. storočia po súčasnosť. Z celkového množstva je sprístupnených 4 170 bm.
Archívne dokumenty uložené v SBA sa využívajú pre praktické potreby banskej prevádzky a geologického prieskumu, ochrany životného prostredia, pamiatkovej ochrany, revitalizácie starých vodohospodárskych systémov a taktiež aj ako podklady pre historické štúdium – dejín banskej techniky a dopravy, osobností vedy a kultúry, hospodárskych, všeobecných, regionálnych dejín, dejín školstva, cirkvi, vojenstva, peňažníctva, sfragistiky, genealógie a pod.
Zlatá kniha banícka je nevšedne cenný rukopis, ktorý v roku 1764, pri príležitosti cesty následníka trónu princa Jozefa a jeho brata Leopolda pre nich pripravili komorskí úradníci z Banskej Štiavnice, Kremnice a Banskej Bystrice. Mala oboznámiť princov s baníctvom, úpravníctvom, hutníctvom, s vodohospodárskym systémom, so železiarstvom, s organizáciou práce, s riešením sociálnych problémov a pod. v troch najvýznamnejších stredoslovenských banských mestách. Existujú tri exempláre tohto rukopisu. Jeden je v Slovenskom banskom archíve, zvyšné dva vo Viedni, v Národnej knižnici a v Archíve Dvorskej komory. „Zlatou knihou“ rukopis s najväčšou pravdepodobnosťou nazvali pre jeho vonkajšie vlastnosti. rukopisy sú viazané do purpurového zamatu a majú zlatorez.
Medzi najvzácnejšie dokumentárne dedičstvo ľudstva – do Registra UNESCO Pamäť sveta bolo v roku 2007 zapísaných 19 977 kusov banských máp a plánov z archívneho fondu Hlavný komorskogrófsky úrad v Banskej Štiavnici z obdobia rokov 1641 – 1918.
