Najvýznamnejšie dokumenty a zaujímavosti v archíve

Medzi najcennejšie archívne fondy patria archívy bývalých slobodných kráľovských miest Modra, Pezinok a Svätý Jur. Listiny sú zachované už od roku 1439, úradné knihy od roku 1461. Fondy magistrátov predstavujú takmer nevyčerpateľný zdroj informácii k politickým, právnym a hospodárskym dejinám všetkých troch miest, ale sú aj vynikajúcim prameňom k dejinám vinohradníctva na Slovensku v 16. až 19. storočí. Pôvodné stredoveké archívne dokumenty pochádzajúce z činnosti mestských samospráv alebo vydané v ich záujme sú zachované v počte 18 kusov (listiny, testamenty a jedna pozemková kniha). Najstarší v origináli zachovaný dokument  (listina o majetkovom prevode z fondu Magistrát mesta Svätý Jur) pochádza z roku 1439. Tieto fondy obsahujú bohatý diplomatický materiál najmä od novoveku do zrušenia miest so zriadeným magistrátom v roku 1922. Informácie, ktoré môže bádateľ získať štúdiom archívnych dokumentov v týchto fondoch, sa týkajú uplatňovania mestskej samosprávy (zápisnice zo zasadaní mestskej rady), uplatňovania súdnej právomoci (zápisnice súdu), finančného hospodárenia miest (komorné účty, pokladničné denníky), mestských príjmov z daní (registre hôrneho, mestských dávok, desiatkového vína či rôznych vojenských daní), činnosti osobitných mestských úradov (úrad vinohradníckeho majstra, sirotská stolica, mestský kapitán) a iné. Fond Magistrát mesta Modra zaberá 208 bm, Magistrát mesta Pezinok 162 bm a Magistrát mesta Svätý Jur 195 bm.

Okrem slobodných kráľovských miest sa v archíve nachádzajú aj archívne dokumenty bývalých zemepanských mestečiek a obcí. Z nich svojím rozsahom a variabilitou písomností vyniká fond Mestečko Častá. K dejinám remesiel od obdobia novoveku až do tretej štvrtiny 19. storočia sa v tunajšom archíve zachovali archívne dokumenty z činnosti rôznych cechov v Budmericiach, Častej, Malackách, Modre, Pezinku, Stupave, Svätom Jure a Veľkých Levároch. Okrem diplomatického materiálu (listiny, úradné knihy, spisy, účtovné a daňové písomnosti) sú súčasťou týchto fondov aj pečate a pečatidlá. Obsahujú aj pôvodom stredoveký archívny dokument: vo fonde cechu obuvníkov v Pezinku sú zachované jeho cechové artikuly z roku 1469 v neskoršom doplnení z roku 1574. Fondy cechov sú zachované útržkovito, sú rozsahom malé (spolu 2,34 bm), ale dajú sa v nich študovať počiatky a organizácia cechov, migrácia remeselníkov a v menšej miere aj ich hospodársky význam. Dokladajú vysokú úroveň remesiel a cechového života v jednotlivých mestách a mestečkách.

Vyhľadávaným fondom pre výskum staršej sakrálnej aj svetskej hudby sa stala hudobná zbierka rehole piaristov vo Svätom Jure a Podolínci zo 17. až 20. storočia, ktorá tvorí osobitnú skupinu dokumentov hudobnej povahy vyčlenenú z fondu Kolégia piaristov vo Svätom Jure, ktorý sa tiež nachádza v tunajšom archíve. Ide o rozsiahlu (vyše 1000 inventárnych čísel) zbierku skladieb rôznej proveniencie od nemeckých, českých, poľských, maďarských a slovenských autorov. Zbierka obsahuje viac ako tisíc hudobných skladieb určených prevažne pre liturgické účely a zaberá 8 bm. Spomenutý fond Kolégium piaristov obsahuje písomnosti z činnosti kláštora a gymnázia piaristov z rokov 1684 –1949 a poskytuje jedinečný zdroj informácií pre štúdium dejín stredného školstva a pôsobenia rehole piaristov v Uhorsku.

V našom archíve sú uložené fondy (písomné pozostalosti) viacerých osobností, ktoré pôsobili v tomto regióne. Z tých najvýznamnejších je potrebné sa zmieniť o fonde Gabriel Kolinovič Šenkvický, ktorý bol spolupracovníkom Mateja Bela a významným novovekým historikom, ďalej o fonde Ferdinand Písecký, ktorý bol pobočníkom generála M. R. Štefánika a riaditeľom Masarykovho I. štátneho československého učiteľského ústavu v Modre, a nakoniec o fonde Samuel Zoch, ktorý bol prvým slovenským županom Bratislavskej župy a evanjelickým biskupom Západného dištriktu. Pre poznanie miestnej histórie sú dôležité aj fondy ďalších regionálnych osobností, medzi nimi spisovateľov, historikov, archivárov, kultúrnych pracovníkov, ako boli napríklad Pavol Šulla z Modry, rodina Jamnických z Pezinka, Juraj Pavelek zo Svätého Jura či pozostalosť z veľmi plodného života bývalého riaditeľa archívu Jána Milana Dubovského.

Nemenej dôležité sú aj archívne fondy orgánov štátnej správy a samosprávy z obdobia rokov 1918 až 1945, najmä okresných úradov (Malacky, Modra, Bratislava-okolie) a notárskych úradov jednotlivých obcí. Ich odborné využitie v súčasnosti naštartovala vlna regionálnych monografií a diplomových prác. Bádateľsky sú a v blízkej budúcnosti ešte aj budú využívané aj fondy národných výborov po roku 1945. Archív sa môže pochváliť aj viacerými zbierkami, tematicky budovanými k poznaniu dejín Malokarpatského regiónu a južného Záhoria. Z nich vyniká najmä obsiahla zbierka kroník (školských, obecných a cirkevných) zo 17. – 20. storočia.

Významným a rozsahom najväčším fondom nášho archívu (723 bm) je fond Okresný národný výbor Bratislava-vidiek v Bratislave. Písomnosti z jeho činnosti sa zachovali z rokov 1960 –1990 a poskytujú pre dané obdobie informácie k hospodárskym, politickým, sociálnym a kultúrnym dejinám celého územia, ktoré patrí do dnešnej územnej kompetencie archívu. Fond sa pre jeho časovú aktuálnosť neustále využíva, verejnosť má záujem o najmä vydávanie overených kópií archívnych dokumentov, ktoré sa nachádzajú v jednotlivých odboroch ONV, a to výstavby a územného plánovania, finančného odboru, odboru kádrovej a personálnej práce, odboru pôdneho, vodného a lesného hospodárstva a oddelenia prídelov a konfiškátov.

Z najvzácnejších dokumentov, ktoré archív v Modre uchováva, uvádzame aspoň tieto: listiny cisárskych privilégií, ktorými boli Modra, Pezinok a Sv. Jur povýšené medzi slobodné kráľovské mestá (1607, 1615 a 1647), erbové listiny Modry, Svätého Jura a mestečka Častá, list svätojurských žien z tureckého zajatia v Belehrade z roku 1665, rozsiahla zbierka úradných kalendárov zo 17. a 18. storočia a zachované pečatidlá miest a mestečiek.

V nedávnom období muzikológovia objavili najstarší dokument uchovávaný v modranskom archíve. V roku 2008 Eva Veselovská z Ústavu hudobnej vedy SAV študovala u nás stredoveké notované fragmenty, ktoré boli v druhej polovici 17. storočia použité ako pergamenové väzby na početných mestských knihách vo fondoch magistrátov miest Modra a Svätý Jur. Z týchto 69 fragmentov až 13 pergamenových listov pochádza z varadínskeho antifonára (tzv. Zalkov kódex), ktorý vznikol v poslednej tretine 15. storočia v pražskej dielni na objednávku varadínskeho biskupa Jána Filipca (Filipecz). Identifikovala ich maďarská muzikologička Zsuzsa Czagány, ktorá v rokoch 2010 − 2013 s kolegyňami Juditou Nobilis-Lauf a Veronikou Szalai zreštaurovali tieto fragmenty na väzbách kníh. Vďaka tejto spolupráci s odborníčkami z Maďarska bol náš archív obohatený o dovtedy nepoznané stredoveké písomné pamiatky s pozoruhodnými ilumináciami. Naším najstarším archívnym dokumentom sa stal notovaný fragment breviára z konca 12. storočia, ktorý bol použitý na väzbu účtovnej knihy mesta Modra v roku 1666.