Podľa OECD fiškálna konsolidácia a reformná agenda potrebujú dôveru občanov a strategické riadenie štátu
15. 11. 2013Globálna finančná a hospodárska kríza opätovne otvorila debatu o úlohe štátu a jeho miere intervencie v dosahovaní hospodárskych cieľov. Komparatívna štúdia OECD „Government at a Glance 2013“ (v poradí už tretia – 2009, 2011) prináša kvantitatívne i kvalitatívne údaje o fungovaní vlád jednotlivých krajín s cieľom poskytnúť im merateľné nástroje pre efektívnejšie nastavovanie rozhodovacieho procesu, ako aj formulovanie plánov do budúcnosti. Zároveň poskytuje porovnania vo výkone jednotlivých vlád, praktík v niekoľkých dimenziách ich činnosti a pojednáva aj o vzťahu medzi dôverou vláde a politikami, ako aj inštitúciami riadenia verejnej politiky.
Dôsledky krízy si vyžiadali realizáciu ambicióznej reformnej agendy a fiškálnej konsolidácie smerujúcej k ozdraveniu ekonomík a stavu verejných financií. Ako povedal generálny tajomník OECD Angel Gurría: „Je potrebné oceniť masívnu fiškálnu konsolidáciu, ktorú sa už podarilo realizovať, je však ešte potrebné veľa urobiť. Je dlhodobým scenárom pre zabezpečenie kvalitných verejných služieb“. V tomto procese dôvera občanov v politiku vlády v mnohých krajinách dramaticky poklesla. Podľa OECD dôvera občanov v politiku národných vlád v rokoch 2007 – 2012 poklesla v priemere zo 45 na 40%, čo sťažuje vládam mobilizovať podporu reformnej agende. Nový prístup k riadeniu vecí verejných si vyžaduje strategickú kapacitu vlády, silné a kvalitné inštitúcie, efektívne nástroje a nastavenie procesov a jasné meranie výsledkov. Publikácia „Government at a Glance 2013“ prináša porovnanie ako boli vlády jednotlivých krajín úspešné v budovaní strategického štátu.
Základnými posolstvami štúdie sú:
- Výzvy verejných financií pretrvávajú aj napriek signifikantnému úsiliu jednotlivých krajín obnoviť finančné zdravie ekonomík.
- Mnohé krajiny boli úspešné vo vytvorení nových rozpočtových praktík a vytvorili nové inštitúcie, najmä na sledovanie finančnej disciplíny.
- Úroveň zamestnanosti verejnej správy je stabilizovaná.
- Ďalšie mechanizmy sú potrebné pre zníženie rodových rozdielov vo verejnej správe.
- Krajiny využívajú verejné obstarávanie strategickejším spôsobom.
- Zverejňovanie informácií o majetkových pomeroch verejných činiteľov sa stalo podstatným nástrojom pre riešenie konfliktu záujmov.
- Otvorená vláda a poskytovanie údajov a informácií získava na dôležitosti ako nástroj riadenia.
- Občania prejavujú vyššiu dôveru vo verejné služby ako v abstraktný pojem dôvery v politiku národnej vlády.
- Vlády krajín OECD majú rastúce obavy o zabezpečovanie poskytovania kvalitných verejných služieb všetkým vrstvám spoločnosti (najmä v zdravotníctve, vzdelávaní, súdnictve a spravovaní daňových záležitostí).
Podľa OECD na Slovensku dôvera v politiku vlády v rokoch 2007-2012 vzrástla zo 16 na 37%, čo je najvyšší nárast spomedzi krajín OECD. V Slovenskej republike verejný poriadok a bezpečnosť predstavujú 6,4% verejných výdavkov, najvyšší podiel v krajinách OECD. S výškou 10 000 amerických dolárov podľa parity kúpnej sily predstavujú celkové priemerné platy sekretárok vo verejnom sektore najnižšiu úroveň v OECD.
Viac k publikácii tu