Aké dokumenty u nás nájdete

    Fondy Archívu Stará Ľubovňa tvoria archívne dokumenty regionálneho pôvodu. Uchováva fondy z oblasti orgánov verejnej moci, justície, bezpečnosti, hospodárstva, politických strán, spoločenských organizácií, odborového hnutia, vedy, kultúry a športu, školstva, zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, náboženských organizácií, spolkov, cechov, živnostenských spoločenstiev, záujmových organizácií a tiež zbierky.

     Medzi historicky najhodnotnejšie patria fondy magistrátov miest Stará Ľubovňa,  Hniezdne a Podolínec, okresného úradu, obvodných notárskych úradov a národných výborov. Z informácií obsiahnutých v archívnych dokumentoch je možné zistiť dejiny nielen okresného mesta, ale aj politické, spoločenské a hospodárske pomery celého regiónu. 

     Pre dejiny Starej Ľubovne sú dôležité dokumenty magistrátu mesta. Zachoval sa z nich len zlomok, avšak ide o hodnotné archiválie. Najcennejšou je privilégium výročného trhu, ktoré v roku 1364 udelil mestu kráľ Ľudovít I., a listina, ktorou poľský kráľ Žigmund II. August v roku 1556 konfirmoval listinu Jána Alberta z roku 1492 o povýšení Starej Ľubovne na mesto. Pre poznanie bežného života v Starej Ľubovni v minulosti sú významné aj mestské knihy. Kým Mestská kniha zmlúv z obdobia rokov 1513 – 1583 informuje o chode mesta ako celku, tak Kniha testamentov z rokov 1660 – 1747 podáva pohľad do súkromia ľubovnianskych mešťanov.

     Rozsahom bohatšie sú fondy magistrátov miest Hniezdne a Podolínec. Okrem iného je súčasťou fondu mesta Hniezdne aj najstarší dokument uchovávaný v Archíve Stará Ľubovňa. Ide o listinu potvrdzujúcu predaj hniezdňanskej škultécie z roku 1286. Pre poznanie dejín Hniezdneho je cenných aj dvadsaťpäť mestských kníh a rozsiahly spisový materiál.

     Magistrát mesta Podolínec je najrozsiahlejším fondom spomedzi mestských magistrátov. Obsahuje cenný materiál pre spoznávanie najstarších dejín mesta a celého okolia vrátane miest Stará Ľubovňa a Hniezdne. Najstaršie stredoveké dokumenty sú spojené s podolínskou škultéciou a jej šoltýsom Henrichom, ktorého v rokoch 1288 a 1289 bohato obdarovala kňažná Kunigunda, manželka krakovského a sandomierského vojvodu Boleslava, a v roku 1292 aj Václav II., český kráľ a krakovský a sandomierský vojvoda. Posledná spomenutá listina z roku 1292 je zároveň prvou písomnou zmienkou o meste Stará Ľubovňa.

     Vo fonde magistrátu mesta Podolínec je zachovaných osemnásť originálov stredovekých listín. Fond ďalej obsahuje súbor ranonovovekých a novovekých dokumentov, značný počet mestských kníh a rôzny spisový materiál.

     Pre štúdium moderných regionálnych dejín sú významné fondy, ako Okresný úrad v Starej Ľubovni I. (1923 – 1945), obvodné a obecné notárske úrady (1845 – 1945), národné výbory (1945 – 1990) a pod. Špecifických tém sa dotýkajú viaceré fondy, ako napr. Okresná hasičská jednota v Starej Ľubovni; okresné četnícke a žandárske veliteľstvá na Spiši; potravné družstvá v okrese; spoločenstvá jednotlivo hospodáriacich roľníkov a ďalšie. Všetky fondy sú v určitej forme spracované a sprístupnené verejnosti.

     V archíve sú v súčasnosti okrem klasických písomných archívnych dokumentov uložené aj zbierky. Súčasťou archívu je tiež viacero obecných, školských a rôznych iných kroník z ľubovnianskeho okresu. Najstaršie z nich sa začali písať v dvadsiatych rokoch minulého storočia na školách a následne tento trend prebrali aj obce. Prvé školské kroniky pochádzajú z obcí Stará Ľubovňa, Forbasy, Kolačkov a Lacková a ich prvé záznamy boli zapísané v roku 1922.

     Okrem kroník uchováva Archív Stará Ľubovňa aj súbor pečiatok a pečatidiel, z ktorého najstaršia je mestská pečať Podolínca. Nemenej významný je aj obrazový materiál, ktorý tvorí zbierka fotografií osobností a obcí okresu a súbor máp a plánov. Pre potreby verejnosti sú neraz využívané matriky bývalých obvodných notárskych úradov úradujúcich v rámci hraníc súčasného okresu. V tomto prípade je najčastejším cieľom bádateľov genealogický výskum a tvorba rodokmeňov.