Aké dokumenty u nás nájdete

V súčasnosti Archív Vranov nad Topľou aktuálne spravuje 679 archívnych fondov a zbierok, čo predstavuje celkový rozsah uložených archívnych dokumentov 1670 bežných metrov (ďalej len b. m.). Značnú časť fondového materiálu tvoria školy rôzneho typu, poľnohospodárske družstvá, spoločenské organizácie, organizácie z oblasti priemyslu, stavebníctva, ale hlavnú skupinu archívnych dokumentov, tvoria spisy z orgánov miestnej štátnej správy.

Medzi najstarší archívny dokument, ktorým sa náš archív môže pochváliť, patrí zachovaná mapa katastrálneho územia obce Petkovce z roku 1862. V roku 2018 bola kompletne reštaurovaná. K najstarším archívnym dokumentom právom zaraďujeme aj matričné knihy – matrika narodených, sobášna matrika a matrika úmrtí. V správe archívu sú matričné knihy z jednotlivých matričných obvodov v regióne od roku 1895 až po rok 1906.

Rozsahom nie veľkú skupinu archívnych dokumentov predstavuje spisový materiál z činnosti Okresného úradu vo Vranove nad Topľou z rokov 1923 – 1945 (6,60 b. m.). Tu jednoznačne treba poukázať na mimoriadnu jedinečnosť archívneho dokumentu - Súpis Židov z roku 1942, ktorého historická hodnota spočíva v tom, že sa zachoval iba v jednom vyhotovení na Slovensku a nachádza sa práve vo vranovskom archíve.

Medzi spravovanými archívnymi fondmi sú zastúpené orgány miestnej samosprávy, či už ide o samosprávu do roku 1990 alebo od roku 1991.

Vo fonde MsNV vo Vranove nad Topľou, ktorého súčasťou sú aj kroniky mesta, sa dozvedáme napr. informáciu, že 1. kronikárom mesta po roku 1968 sa stal Doc. Imrich Michnovič, ktorý neskôr spracoval dejiny mesta Vranov nad Topľou. Ďalším zaujímavým zápisom v kronike je informácia o zhotovení erbu na starej budove MsNV z roku 1972, rodákom z Vranova nad Topľou, akademickým sochárom Michalom Čupilom.

Archívne fondy miestnych národných výborov taktiež poskytujú množstvo údajov o spoločenských vzťahoch a reáliách života v našom regióne z obdobia rokov 1945 – 1990. Typickým príkladom je osobná korešpondencia medzi obyvateľmi obce Tovarné, zastúpených MNV v Tovarnom a významnou speváčkou ľudových piesní Jankou Guzovou-Beckovou, ktoré sú uložené v archívnom fonde MNV Tovarné 1946 – 1990.

Jedným z reprezentatívnych archívnych fondov je aj fond MNV v Nižnom Hrušove z rokov 1947 – 1990. Svedčí o tom zachovaná Pamätná kniha MNV v Nižnom Hrušove, kde udalosti v nej sú zaznamenávané kronikárom obce, obzvlášť kreatívnym spôsobom.

Ajarchívne dokumenty vzdelávacích inštitúcií – základné a stredné školy – výraznou mierou obohacujú pramennú bázu. Spomedzi škôl ide hlavne o Štátnu ľudovú školu vo Vranove nad Topľou z rokov 1898 – 1972. Napríklad zakladajúca listina, či zápisnica župného výboru z roku 1898 deklaruje povoliť školskú zakladinu k vyrovnaniu školského dlhu pre danú školu.

Do skupiny reprezentantov medzi školami zaraďujeme aj Štátnu ľudovú školu v Hanušovciach nad Topľou, ktorej archívne dokumenty sa spájajú s menom Jána Ihnáta ml., rodáka z Hanušoviec nad Topľou. Jeho meno je pomerne neznáme verejnosti. Avšak ide o spisovateľa, ktorý má prívlastok „zabudnutý spisovateľ“. Jeho tvorba a život je často krát porovnávaná so životným osudom známeho českého spisovateľa Jiřího Wolkera v Čechách. Archívny fond Štátnej ľudovej školy v Hanušovciach nad Topľou sa tak môže pochváliť fotodokumentáciou autora, ktorú skvelo dopĺňa zápis z výkazu dochádzky a úspechu žiactva 1. triedy jednotriednej ev. a. v. ľudovej školy v Hanušovciach nad Topľou, tohto „zabudnutého spisovateľa“.

Škálu archívnych dokumentov, ktoré nejakým osobitým spôsobom spestrujú spravované archívne dokumenty, tvoria jednotliviny. Charakteristickými  dokumentmi sú napr. podielová listina (potvrdenie o podiele) Akciovej spoločnosti Trebišov – Sečovce – Vranov, železnica miestneho významu z roku 1903,či publikácia o ľudových tradíciách a obyčajoch s názvom Slovenské veselie – svadobné obyčaje, príležitostné vinše, vyvádzky a iné obyčaje,ako aj publikácia s náboženskou tematikou – Kniha o cirkevnom roku z roku 1906 – o náboženských slávnostiach, sviatkoch a textami náboženských pesničiek.

Archívne fondy sú prístupné cez Elektronický archív Slovenska