Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Verejná správa

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 24. júl 2024, streda
 

História archívu

O nás  |  Služby  |  Podujatia  |  Kontakty

Z histórie archívu

   Existencia archívu siaha až do stredoveku. S narastajúcim významom mesta priamo úmerne narastalo aj množstvo písomností, ktoré si vyžadovali dobrú orientáciu a preto už koncom 15. storočia mestský pisár na dorzálnu stranu listu alebo listiny, uviedol stručné poznámky o obsahu písomnosti, t. j. krátky regest. Pri spätnom vyhľadávaní už pisár nemusel čítať celý obsah písomnosti, pretože regest mu poskytol dostatok potrebných informácií. Mestská rada si veľmi úzkostlivo strážila najmä privilegiálne listiny, ktoré potrebovala na dokazovanie mestských práv a výsad. V roku 1487 vyčlenila pre ich úschovu kaplnku sv. Barbory v kostole  sv. Egídia. Po ukončení výstavby radnice v roku 1511 boli privilégiá a ďalšie písomnosti uložené v osobitnej miestnosti nachádzajúcej sa vedľa radnej siene a v špeciálnej skrini  vyhotovenej pre archívne účely. 

   Počas nasledujúcich troch storočí bola mestskému archívu šťastena priaznivo naklonená. Obdobia vojen a požiarov prežil bez väčšej ujmy. K prvému známemu usporiadaniu dokumentov došlo v roku 1835, kedy mestský notár Štefan Fábry v spolupráci s lekárnikom Emanuelom Krinnerom rozdelili spisový materiál na dve veľké skupiny a to privilégia a missiles. V rámci týchto skupín boli archívne dokumenty uložené chronologicko-numerickým systémom. Mestské knihy boli usporiadané osobitným spôsobom.

   V roku 1906 usporiadalo nedávno založené Župné múzeum v Bardejove výstavu, na ktorej bolo prezentovaných okolo 400 archívnych dokumentov, čím sa do istej miery narušil úložný systém v archíve. Vtedajší mešťanosta Alojz Rhódy, ktorý bol aj správcom archívu si uvedomil, že spôsob usporiadania archívnych dokumentov je neprehľadný a nevyhovuje potrebám bádateľov. Z týchto dôvodov sa obrátil na Ministerstvo vnútra  s prosbou, aby vzácne archívne dokumenty bardejovského archívu boli znova usporiadané pod odborným dohľadom Krajinského archívu v Budapešti. Na základe tejto žiadosti prišiel do Bardejova v roku 1907 Dr. Béla Iványi, ktorý za 128 dní pobytu usporiadal viac ako 6000 kusov listín, listov a kníh. Použil vtedy obľúbený chronologicko-numerický systém. Každá jednotlivina bola uložená v samostatnej obálke, označená signatúrou, stručným regestom i formálnymi náležitosťami. Pri tejto práci mu pomáhal Dr. Anton Vass, gymnaziálny profesor a študenti miestneho gymnázia Elemír Gallé a František Absolon. Produktom tejto veľmi záslužnej práce bol inventár archívnych dokumentov za obdobie rokov 1319 – 1500, ktorý vyšiel knižne v roku 1910 v Budapešti. Druhá časť inventára za roky 1501 – 1526 zostala v rukopise. Takto usporiadané stredoveké archívne dokumenty boli uložené v pekných archívnych skriniach, špeciálne pre tento účel vyhotovených a umiestnené vo vyhradenej miestnosti mestského úradu. Správu nad archívom prevzal dňa 27. novembra 1907 mešťanosta mesta Alojz Rhódy.

   V roku 1912 – 1945 spravoval archív Gejza Žebrácky, rímskokatolícky farár a pápežský prelát, zároveň správca múzea a neskôr mešťanosta mesta. Po vypuknutí 1. svetovej vojny a po úspešnej ofenzíve ruských vojsk, keď armáda gen. Brusilova postupovala k Bardejovu, bola usporiadaná časť archívu evakuovaná do Budapešti. Zložitá politická situácia po skončení vojny a po vzniku Československej republiky spôsobila, že maďarská strana nebola ochotná vrátiť archívne dokumenty. Až po mnohých intervenciách Gejzu Žebráckeho boli začiatkom 20. rokov stredoveké dokumenty vrátené. 

   V tridsiatych rokoch 20. stor. sa archív nachádzal na dvoch miestach. Časť archívu bola uložená v priestoroch radnice, v ktorej už bolo zriadené múzeum a druhá časť sa nachádzala na mestskom úrade. K dramatickým udalostiam sa začalo schyľovať v roku 1942, keď Ministerstvo školstva a národnej osvety v Bratislave nariadilo zvýšiť ochranu a dôslednejšie zabezpečiť muzeálne zbierky a archívne dokumenty pred poškodením. Správa múzea pod vedením Gejzu Žebráckeho sa rozhodla archív uložiť do veže kostola sv. Egídia. Dostatočnú ochranu pred poškodením mali zaručiť hrubé múry, pevná klenba a železné dvere. Práce so sťahovaním sa začali v máji 1943, ale v prvej etape bolo uložených len 50 debien archívneho materiálu. Sťahovanie pokračovalo v nasledujúcom roku. Celý historický archív bol k 29. júlu 1944 umiestnený vo veži kostola a pod dohľadom ministerského radcu Dr. Wagnera, správcu múzea Gejzu Žebráckeho, mestského radcu Dr. Františka Drobniaka a pracovníka múzea p. Šumeru boli dvere zamurované. Avšak na základe prípisov Vládneho zmocnenca v Prešove sa mali muzeálne zbierky a historické archívy evakuovať a uložiť v priestoroch Národného múzea v Turčianskom Sv. Martine. Správa bardejovského múzea sa však odsun snažila oddialiť a prípisom z 30. decembra 1944 ubezpečila vládneho zmocnenca, že archív je bezpečne uložený a odsun nie je potrebný. Osud archívu sa naplnil 2. januára 1945, keď za mestským radcom Dr. F. Drobniakom prišli príslušníci gestapa a nariadili odtransportovať archív. Tento bol v množstve 111 debien a niekoľkých desiatok vriec naložený do železničného vozňa č. DR 59448 smer Mníchov a odvezený na neznáme miesto.

   Po ukončení druhej svetovej vojny sa archív našiel vo vagóne na železničnej stanici v Opave spolu s archívmi magistrátov miest Prešova, Kežmarku a ďalších. Koncom roka 1945 bol postupne po častiach dopravený do Bardejova. Za prinavrátenie archívu patrí veľké uznanie univerzitným profesorom Branislavovi Varsíkovi a Alexandrovi Húščavovi, ako aj popradským archivárom. Archívne dokumenty boli uložené v priestoroch Šarišského múzea, ale správca múzea žiadal mestský národný výbor, aby sa archív umiestnil v budove bývalého okresného úradu. Po rôznych peripetiách bol v nasledujúcom roku archív aj so zariadením umiestnený v budove okresného národného výboru, kde mal svoje sídlo plných 50 rokov.

Pracovné priestory archívu v budove ONV a Okresného úradu v Bardejove v roku 1946 – 1995.

   Po personálnej stránke bol archív obsadený nedostatočne a funkciu archivára suplovali miestni gymnaziálni profesori Dr. Stanislav Danišovič a František Ozoray. Administratívne práce vykonával v r. 1948 – 1954 ako pomocný archivár Emil Tokár, bývalý hlavný slúžny. Až v roku 1954 sa nepriaznivá situácia zlepšila, keď do archívu nastúpil jazykovo veľmi zdatný Dr. František Drobniak, ktorý sa veľkou mierou podieľal pri spracovávaní fondu Magistrát mesta Bardejov.

   V auguste 1955 došlo k zlúčeniu okresného archívu, ktorý vznikol v roku 1953 s Historickým archívom, ktorý spravoval archívne dokumenty slobodného kráľovského mesta Bardejov pod názvom Okresný archív v Bardejove a mal dvoch  archívnych  pracovníkov  Dr.  F. Drobniaka a Andreja Bodnára. V rokoch 1959 – 1967 pôsobil v archíve gymnaziálny profesor Andrej Kačmarik, ktorý sa podieľal nielen na sprístupňovaní fondu Magistrát  mesta Bardejov, ale aj fondov z obdobia Československej republiky.   

   Vládnym nariadením č. 36/1960 Zb. z 9. apríla 1960 o územnej reorganizácii štátu boli s Okresným archívom v Bardejove zlúčené okresné archívy v Giraltovciach, Svidníku a Stropkove. Situácia sa zmenila po roku 1968, keď bol na základe uznesenia predsedníctva Národného zhromaždenia č. 104/1968 Zb. vytvorený okres Svidník. Archívne fondy boli delimitované do novozriadeného okresného archívu.

   V tomto období dochádza k novej legislatívnej úprave. Zákon SNR č. 149/1975 Zb. o archívnictve z 19. decembra 1975 zavŕšil snahy o vybudovanie organizovaného archívnictva. Okresný archív v Bardejove sa premenoval na Štátny okresný archív v Bardejove.

   Koncom 50. rokov sa archív dostal do vážnych priestorových problémov. Dve miestnosti, ktoré mal k dispozícii boli zaplnené magistrátnym materiálom a prísun nových fondov bol prakticky nemožný. Na istý čas sa tento problém podarilo vyriešiť. V roku 1960 archív dostal zrekonštruovanú trojpodlažnú baštu mestského opevnenia, v ktorej sa postupne ukladali archívne fondy po roku 1945. Uvedené priestory však nespĺňali kritériá pre úschovu archívnych dokumentov a v osemdesiatych rokoch sa začali prejavovať na uložených dokumentoch degradačné vplyvy spôsobené najmä vlhkosťou a nízkou teplotou.

    Zásadný obrat nastal v rokoch 1992 – 1995, kedy sa realizovala výstavba novej účelovej budovy, ktorá v októbri 1995 bola úspešne ukončená a skolaudovaná. Do konca januára 1996 boli archívne fondy v množstve 1 100 bm presťahované do novostavby, čím sa začala písať nová kapitola bohatej histórie bardejovského archívu.

     Nové postavenie štátnych archívov na Slovensku upravil § 4 zákona NR SR č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach, ktorý vstúpil do platnosti 1. januára 2003. Uzákonil novú sústavu štátnych archívov zriaďovaných Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Bývalé Štátne okresné archívy boli vyňaté spod riadenia okresných úradov a boli začlenené do rezortu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako pobočky štátnych archívov s regionálnou územnou pôsobnosťou.

     Archív Bardejov sa od 1. novembra 2015 stal pracoviskom Štátneho archívu v Prešove podľa zákona č. 266/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

 

Dôležité odkazy

[DoleziteOdkazy]

Dôležité oznamy

[DoleziteOznamy]