História archívu

Inštitúcia, ktorá by spravovala, zhromažďovala a opatrovala písomnosti, ktorých zachovanie by malo obrovskú cenu a veľký význam pre pochopenie hospodárskych, kultúrnych a politických dejín Lučenca i celého regiónu od najstarších čias až po súčasnosť sa ani počas rozkvetu mesta v druhej polovici 19. storočia nezaložila.
Prvé pokusy o zriadenie archívu v Lučenci sa datujú do osemdesiatych rokov 19. storočia. Vtedy písala lučenecká tlač prvýkrát o potrebe zriadiť mestský archív alebo aspoň slušnú spisovňu. Tento návrh však ostal len na papieri. Staršie písomnosti mestečka Lučenec boli zničené už dávnejšie pri veľkých požiaroch v rokoch 1622, 1755 a 1849. Požiare, živelné pohromy, nezáujem i nepochopenie o riadne uloženie a ochranu  zničili okrem písomnej agendy mesta aj písomnosti viacerých iných  inštitúcií. Písomné dokumenty z produkcie mestskej správy boli zrejme ukladané do určenej miestnosti v budove starej radnice do roku 1893, kedy bola budova zbúraná. V súvislosti s výstavbou novej radničnej budovy v roku 1894 sa uvažovalo aj o umiestnení archívu. Po jej kolaudácii sa do nej dislokovalo už len torzo zachovaných písomností. Štátoprávne a územné zmeny v roku 1918 mali nepriaznivý vplyv na archívny materiál nášho regiónu. Písomnosti viacerých rodov, verejných a spoločenských  zariadení  sa dostali na územie Maďarska.
Rozbitie Československa v roku 1938 prinieslo pre písomné dokumenty okresu ďalšie neočakávané  nepriaznivé okolnosti, takmer úplný zánik. Mnohé písomnosti, ktoré sa vysťahovali  v roku 1938 na územie Slovenska sa stratili natrvalo. Prechod frontu, bojové akcie a bombardovanie v rokoch 1944 – 1945 taktiež silne poškodili staršie i novšie písomnosti na území okresu Lučenec.
Po oslobodení v roku 1945 za vytvorili základné predpoklady pre neskorší vznik organizovaného archívnictva. V prvých povojnových rokoch došlo opäť k stratám registratúr viacerých inštitúcií v dôsledku nedbalosti, neodbornosti, nezáujmu i nedostatku priestorov.
Významným medzníkom pri budovaní organizačnej štruktúry archívnictva na Slovensku sa stalo vládne nariadenia č. 29/1954 Zb. o archívnictve zo 7. mája 1954, prvá legislatívna norma s funkciou zákona.
Na základe tohto vládneho nariadenia vznikol aj Okresný archív v Lučenci. Jeho pracoviská a depozitár boli umiestnené v prízemnej časti Mestského úradu v Lučenci.

Budova Mestského úradu v Lučenci, sídla okresného archívu do roku 1997 (dnes Mestské múzeum v Lučenci)

Prvým pracovníkom vo funkcii archivára  bol promovaný historik Ivan Červenák, neskôr pôsobil až do roku 1990 ako riaditeľ archívu. Archív v  rokoch 1955 až 1960 prevzal do svojej správy registratúry viacerých notárskych úradov, obvodných úradov národných výborov, niektorých škôl a ďalších ustanovizní. V tomto období boli vypracované prvé archívne pomôcky. Archív  uskutočnil prvé výstavy a vykázal prvé desiatky bádateľov. Začalo sa s prípravami na inventarizáciu niektorých fondov, zbierky novín a časopisov a príručnej knižnice.
V rokoch 1953 až 1960 pôsobili v našom regióne aj zaniknuté okresné archívy vo Fiľakove a v Poltári. V súvislosti s územným členením štátu v roku 1960 sa na istý čas stal pobočkou  Okresného archívu v Lučenci Okresný archív v Modrom Kameni.
V roku 1968 došlo k zmenám v organizácii Okresného archívu v Lučenci. Po vzniku okresu Veľký Krtíš bol zriadený z pobočky Okresného archívu v Lučenci v Modrom Kameni nový Okresný archív vo Veľkom Krtíši od 1. novembra 1968. Od roku 1976 nesie názov Štátny okresný archív v Lučenci. V rokoch 1977 – 1978 bol vypracovaný organizačný, bádateľský a výpožičný poriadok, vydal sa sprievodca po archívnych fondoch a zbierkach.
Novelou zákona č. 395/2002 Z.z.  sa stal pobočkou Štátneho archívu v Banskej Bystrici. V roku 1997 sa archív presťahoval do pamiatkovo chránenej  účelovej budovy na Kubínyiho námestí a dnes tvorí jednu z neodmysliteľných dominánt mesta. V roku 2007 archív získal ďalší objekt, rodinný dom na ulici M. Rázusa v Lučenci, ktorý je v rekonštrukcii.
Politické a spoločenské zmeny, ktoré nastali po roku 1989, sa odrazili aj v archívnej legislatíve. Novelou zákona o archívoch a registratúrach dochádza s platnosťou od 1. novembra 2015 k zmenám na úseku správy registratúry. V dôsledku zmeny štruktúry štátnych archívov sa  lučenecký archív stáva pracoviskom Štátneho archívu v Banskej Bystrici.