Najvýznamnejšie dokumenty a zaujímavosti v archíve
Kultúrne dedičstvo kremnického archívu prezentujú jedinečné, cenné a zaujímavé archívne dokumenty. Jeho najstarším dokumentom uloženým vo fonde Magistrát mesta Kremnica je pergamenová donačná listina uhorského kráľa Bela IV. z roku 1260, ktorou dáva Vydasovi, šľachticovi z Turca, majetok s vytýčením hraníc medzi Jazernicou, Diviakmi a Čepčínom.
Najstaršia listina archívu - donačná listina Bela IV., ktorou dáva Vydasovi, šľachticovi z Turca majetok s vytýčením hraníc, 1260
Za najcennejšiu listinu mesta Kremnica sa považuje privilegiálna listina vydaná uhorským kráľom Karolom I. Róbertom z rodu Anjou zo 17. novembra 1328. Vzácnosťou je uchovaná kremnická mestská kniha Liber Civitatis, Stadtbuch z rokov 1426 – 1700 s textom obohateným o gotické iluminácie zo začiatku 15. storočia. Viazaná je v pôvodnej koženej väzbe, ozdobená anjouovskými ľaliami a gotickou rozetou. Na zapisovanie záznamov v jazyku latinskom a nemeckom používali atrament hnedej a čiernej farby, pri zvýrazneniach červenej. Kniha bola prezentovaná na výstavách v Rakúsku, Moskve, Leningrade, Prahe – České a Slovenské gotické umenie (1971), Budapešti – umenie žigmundovskej doby Sigismundus Rex et Imperator (2006), Bratislave – Klenoty slovenských archívov (2013) a Magdeburgu – Faszination Stadt. Die Urbanisierung Europas im Mittelalter und das Magdeburger Recht (2019 – 2020).
Emotikon - smajlík, detail z privilegiálnej listiny vydanej kráľom Karolom Róbertom I. pre mesto Kremnica, 17. november 1328
Privilegiálna listina vydaná kráľom Karolom Róbertom I. pre mesto Kremnica, 17. november 1328
Osobitý je v kremnickom magistráte tzv. Ružový kódex so slovenským zápisom z 23. januára 1400 Bud buohu chwala či zlomky kódexov zo začiatku 15. storočia a množstvo pergamenových fragmentov, ako aj iné cenné dokumenty.
Kremnická mestská kniha Liber Civitatis, Stadtbuch, 1426 – 1700
Zlomok stredovekého kódexu z konca 15. storočia
Zaujímavé listiny, listy, mestské knihy či kuriálne protokoly sa uchovali aj v Magistráte mesta Nová Baňa (1346 – 1920) a Mestečka Svätý Kríž nad Hronom (1465 – 1835). Novobanský magistrát zachovaný v rozsahu 75,02 bm obohacuje i unikátna metačná listina mesta Nová Baňa z roku 1355. Dokumenty fondu Obec Veterník (1631 – 1924) sa nám zas prezentujú v nevšednej dochovanej drevenej truhlici.
Metačná listina mesta Nová Baňa, 1355
Pozornosť pútajú aj iné zaujímavé „naj“ dokumenty tzv. klenoty, ktoré okrem informačnej, právnej hodnoty, oslovujú práve svojou spracovanou formou a vizuálnym prevedením. Sú to napríklad cechové artikuly a výučné listy kremnických a novobanských cechov či erbové listiny meštianskych rodín Ertlovcov, Sivých, Freyseisenovcov.
Erbová listina vydaná cisárom Ferdinandom III. pre Ondreja Sivého a jeho rodinu, 1647
Kremnické cechové pečate
Výučný list kremnického farbiarskeho cechu pre Andresa Kossinu, Banská Bystrica 1813
Cenný materiál o kremnickej architektúre, baníctve a mestskom majetku sa ukrýva v zbierke máp a plánov s rôznymi historickými súbormi zo 17. – 20. storočia. Zaujímavá a často bádateľmi využívaná je zbierka fotodokumentácie a dobových vyobrazení. Zachytáva historicko-kultúrne pamiatky či zábery z dôležitých udalostí a zo života histórie mesta Kremnica i regiónu. Kremnické pečatidlá a pečiatky uložené v zbierke predstavujú dôležitý prameň vo vývoji sfragistiky. Sú umelecky veľmi hodnotné a rozčlenené na pečatidlá mestské, cechové a iné. Najstaršie zachované pečatidlo má obuvnícky cechu z roku 1590 a pečatidlo mesta Kremnica je z roku 1699.
Situačný plán františkánskeho kláštora v Kremnici
Pútavý plagát pre návštevníkov kúpeľov v Turčianskych Tepliciach
Farebný náčrt spracovaný maliarom Gejzom Angyalom, 1926
Pamätník Gustáva Zechentera Laskomerského z rokov 1839 – 1855, ktorý obsahuje na farebných lístkoch zápisy od priateľov
Návrh vitráže v Kostole sv. Kataríny – vypracoval reštaurátor Franz Storn v roku 1887
Privilégium garbiarskeho cechu v Kremnici potvrdené Máriou Teréziou v roku 1763
Osobitý je v kremnickom magistráte tzv. „Ružový kódex“ so slovenským zápisom z 23. januára 1400 Bud buohu chwala či zlomky kódexov zo začiatku 15. storočia a množstvo pergamenových fragmentov, ako aj iné cenné dokumenty.
Gotická kniha tzv. Ružový kódex, v ktorej sa nachádzajú kázne a poučenia so slovenským zápisom "Bud buohu chwala" z roku 1400
Návrh obnovy kremnického námestia z roku 1880, vypracoval architekt Jozef Hubert