Výstavy

     Archív sprístupňuje archívne dokumenty aj ich verejným vystavovaním. Organizuje výstavy a exkurzie zamerané na prezentáciu určitého historického obdobia života Slovákov a bližšie sa venuje regionálnym dejinám. Významné historické výročia archív pripomína aj podujatiami, ktoré sú uskutočňované predovšetkým pre študentov škôl. Archivári návštevníkom približujú vývoj archívnictva, študenti si prehliadkou archívnych dokumentov, spojenou s výkladom, dopĺňajú vedomosti získané počas štúdia. Prednášky rozširujú ich všeobecný prehľad o dejinách obyvateľov okresu.

Aj v týchto dňoch si záujemcovia môžu prezrieť výstavku archívnych dokumentov a výstrižkov z novín, ktorá zachytáva udalosti roku 1989, vzniku Slovenskej republiky a prvých mesiacov samostatnosti Slovenska. 

V roku 2018 sme organizovali výstavu pri príležitosti 100. výročia vzniku prvej Československej republiky, 50. výročia od vpádu vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie a 25. výročia vzniku Slovenskej republiky.

     O rok nato sme sa venovali udalostiam smerujúcim k novembru 1989, priebehu nežnej revolúcie, prelomovým rokom 1989/1990 a odrazu týchto dejinných zmien v obciach okresu.

    V súvislosti so 75. výročím konca druhej svetovej vojny pripravili v roku 2020 naši pracovníci návštevníkom výstavku, ako aj pútavé prednášky a diskusie, zamerané na priebeh vojny na Slovensku a predovšetkým na situáciu v jednotlivých obciach okresu a postupné oslobodzovanie územia.

      V roku 2021 naše pracovisko prezentovalo výstavku Nákazlivé ochorenia a epidémie v dejinách, pričom sa zameralo nielen na okres Stará Ľubovňa, ale aj na okolité krajiny či na prehľad vírusových ochorení vo svete, doplnený mapami. V úvodnej časti predstavilo údaje o postupnom šírení moru v Európe a neskôr aj v okrese, konkrétne v Podolínci v roku 1564 a v Starej Ľubovni v rokoch 1645 a 1646. Cenné správy o ranonovovekých a novovekých epidémiách sa zachovali najmä vo fondoch Magistrát mesta Hniezdne, Magistrát mesta Podolínec. Súčasťou Magistrátu mesta Hniezdne je úprava Ondreja Farkasa, úradného chirurga, o opatreniach a prevencii v dobe cholery z roku 1787, ako aj Obežník Kráľovskej miestodržiteľskej rady vo veci hlásenia ochorenia detí na kiahne z roku 1796 či Obežník Kráľovskej miestodržiteľskej rady o zákaze pochovávania mŕtvol pred 48 hodinami od úmrtia s výnimkou zomretých na nákazlivé ochorenia a v rozklade (tiež z roku 1796). Súčasťou výstavy bol aj príspevok pracovníčky o cholerovej epidémii z roku 1831, v ktorom čerpala informácie aj z archívnych dokumentov špecializovaného pracoviska Spišský archív v Levoči. Predstavili sme aj najčastejšie ochorenia 20. storočia a ochranné opatrenia na zamedzenie ich šírenia. Návštevníkov zaujali aj archívne dokumenty mladšieho datovania, najmä charakteristiky epidemiologickej situácie v okrese Stará Ľubovňa či liečenie nákazy tzv. prasacou chrípkou v Ľubovnianskej nemocnici.

    

Dňa 30. septembra 2022 sa uskutočnila vernisáž unikátnej výstavy, ktorú pripravili predstavitelia mesta Stará Ľubovňa v spolupráci so Štátnym archívom v Prešove, pracoviskom Archív Stará Ľubovňa. Veď práve v roku 2022 si pripomíname okrúhle výročie prvej písomnej zmienky o Starej Ľubovni. Tá je zachytená na listine, ktorá je uložená vo fonde Magistrát mesta Podolínec. V novembri roku 1292, čiže pred 730 rokmi, Václav II., český kráľ, krakovský a sandomiersky vojvoda, vydal privilegiálnu listinu pre šoltýsa Henricha a obyvateľov Podolínca, ktorou im stanovil práva a povinnosti. Stará Ľubovňa sa v nej uvádza pod menom Libenow.
V rámci výstavy, inštalovanej na Námestí sv. Mikuláša v Starej Ľubovni, sú na paneloch predstavené viaceré archívne dokumenty.

• S jarmokom súvisí významný prameň, ktorým uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký v roku 1364 udelil Starej Ľubovni právo výročného trhu podľa vzoru Budína a Košíc.
• Na ďalšom banneri si záujemcovia môžu prezrieť fotografiu pozoruhodnej a historikom známej listiny, oficiálne stojacej na začiatku spišského zálohu v roku 1412.
• Medzi vyobrazenými písomnými cennosťami sa nachádza aj listina uhorského kráľa Žigmunda II. Augusta, konfirmujúca listinu kráľa Jána Alberta z roku 1492, ktorou potvrdil listinu uhorského kráľa Ľudovíta o povýšení Starej Ľubovne na mesto a iné slobody a výsady.
• V ďalších dokumentoch môžeme nájsť súbor záznamov o nepokojnej rekatolizácii Starej Ľubovne, požiari mesta a prítomnosti morovej nákazy v 17. storočí.
• Nechýba ani portrét ľubovnianskeho richtára Jána Ignatovicsa, ktorý pochádza z Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi. Ide o jedinú zachovanú historickú podobizeň predstaviteľa mesta Stará Ľubovňa.
• Zo záznamov 19. storočia je možné vidieť, ako bola Stará Ľubovňa zaznačená na vojenskom mapovaní z roku 1821.
• Prelomovým udalostiam rokov 1918/1919 sa venuje ďalší panel, ktorý odkráva zápis vzniku Československej republiky na stránkach pamätníka miestnej četníckej stanice.
• Jeden z bannerov približuje okupáciu Československa v roku 1968 vojskami Varšavskej zmluvy.
• Na záver je zobrazené odstraňovanie symbolov predošlého režimu z budovy súčasného okresného úradu, ktoré je zachytené na fotografiách pána Michala Petriláka st.

Súčasťou podujatia bola aj beseda s Mgr. Filipom Lampartom, Ph.D., historikom a pracovníkom Archívu Stará Ľubovňa, ktorý na základe štúdia archívnych dokumentov odhalil strasti a radosti ľubovnianskych mešťanov.

V priebehu roka 2023 bola pre verejnosť v archíve prístupná výstavka Židia v okrese Stará Ľubovňa.

     Štátny archív plní aj úlohy štátnej správy na úseku registratúr a svoje skúsenosti odovzdáva správcom registratúr prostredníctvom školení. Študentom stredných odborných škôl niekoľkokrát do roka pripravujeme vyučovaciu hodinu, počas ktorej sa oboznamujú so správou registratúry v zmysle platných právnych predpisov.