História archívu

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív v Trnave, pracovisko Archív Skalica je odborným pracoviskom, ktorého úlohou je starostlivosť o archívne dokumenty, ktoré preberá od ich pôvodcov, eviduje, spracúva, ochraňuje a sprístupňuje ich na vedecké alebo úradné účely.

Začiatky prirodzeného procesu archivovania v Skalici siahajú do čias vzniku prvých privilégií, ktoré mesto dostalo. Tieto privilégiá najskôr uchovával richtár, ktorý ich preberal po voľbe, neskôr sa ukladali v truhlici v dome richtára. K privilégiám postupne pribúdali ďalšie dokumenty - zápisnice zo zasadnutí magistrátu, kráľovské nariadenia, listy iných miest a občanov, súdne zápisnice, zápisy o kúpe a predaji majetku či testamenty. Starostlivosť o mestské písomnosti postupne prevzal notár, ktorý viedol celú kancelársku agendu mesta. Postupne prešla starostlivosť o archívne dokumenty do rúk archivára a privilégia sa už ukladali osobitne od ostatných písomností.

Po prvýkrát sa spomína funkcia archivára v knihe prísah mesta Skalice z roku 1790, kde popri formulároch prísah pre všetkých funkcionárov mesta je uvedený formulár aj pre archivára, ktorý sa však o archív staral popri inej práci.

Archivár Štefan Škarnicel v prvej polovici 19. storočia usporiadal chronologicky listiny do roku 1720 a vyhotovil k nim elench (zoznam listín s krátkym obsahom). Archivár Ján Szartory doplnil niektoré staršie listiny a v roku 1862 zrevidoval všetky listiny, neskôr v 30. rokoch 20. storočia s nimi pracoval a usporiadal ich profesor skalického gymnázia a mestský kronikár Rudolf Hikl.

Trvalé miesto archivára, ktorý by sa venoval len práci v archíve obsadil Mestský národný výbor v Skalici od 01. januára 1952. Na túto pozíciu nastúpila PhDr. Zora Viestová, stredoškolská profesorka latinčiny a dejepisu. Zo začiatku sa pracovisko uvádzalo ako Archív MNV a až v roku 1954 sa začal používať názov aj pečiatka Mestský archív v Skalici.

Vládnym nariadením o archívnictve č. 29/1954 Zb. sa vytvorila jednotná sieť archívov na území Slovenska, na základe ktorej vznikli pri jednotlivých okresných národných výboroch aj okresné archívy a od 1. decembra 1955 začal pôsobiť Okresný archív v Skalici. Na funkciu archivára nastúpil bývalý stredoškolský profesor Augustín Sloboda. Archív bol umiestnený v budove bývalého Okresného národného výboru v Skalici – dnes Stredná zdravotnícka škola v Skalici, neskôr, v roku 1962, bola časť dokumentov presťahovaná do priestorov františkánskeho kláštora, kde archív sídli dodnes. Od roku 2005 je časť dokumentov uložená v prenajatých depotoch bývalej administratívnej budovy ZVL Skalica.

Po územnej reorganizácii v roku 1960 sa Mestský archív v Skalici, Okresné archívy v Skalici, Senici a Myjave zlúčili do jedného archívu – Okresný archív v Senici, avšak vedenie archívu bolo od roku 1961 v Skalici.

Zákonom č. 149/1975 Zb. o archívnictve bol vytvorený nový názov pre archív – Štátny okresný archív v Senici so sídlom v Skalici. Po ďalšej územnej reorganizácii v roku 1996 sa zmenil názov na Štátny okresný archív v Skalici. Archív spravoval dokumenty troch okresov – Skalica, Senica a Myjava.

V súvislosti s nadobudnutím účinnosti zákona NR SR č. 395/2002 Z. z. zo 17. mája 2002 o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov došlo k zmene v sústave archívov v Slovenskej republike a zo štátnych okresných archívov sa stali pobočky príslušných štátnych archívov s regionálnou územnou pôsobnosťou, zriaďovateľskú funkciu prevzalo Ministerstvo vnútra SR a Archív v Skalici sa stal pobočkou Štátneho archívu v Bratislave.

Novelizáciou zákona č. 395/2002 Z. z. z 1. novembra 2015 došlo opäť k zmene v sústave archívov a Archív v Skalici sa stal pracoviskom Štátneho archívu v Trnave s územnou pôsobnosťou pre okresy Senica a Skalica.