Pribinova 2, 812 72 Bratislava
02/5094 1111
02/5094 4397
Najvýznamnejšie dokumenty a zaujímavosti v archíve
Historicky najcennejšie písomnosti sa nachádzajú vo archívnych fondoch magistrátov deviatich spišských miest, ktoré s výnimkou slobodného kráľovského mesta Kežmarok, boli v rokoch 1412 - 1772 v poľskom zálohu. Najstaršie písomnosti z miest Kežmarok, Ľubica, Matejovce, Poprad, Spišská Belá, Spišská Sobota, Stráže, Veľká, Vrbov pochádzajú z 13. - 14. storočia.
Jedným z najvzácnejších dokumentov popradského archívu je Erbová listina mesta Kežmarok. Je najvýznamnejším privilégiom Kežmarku udeleným Matejom Korvínom 13. júna 1463, ktorým bol mestu udelený mestský erb a súčasne právo pečatiť červeným voskom, čo v tomto čase znamenalo osobitnú výsadu. Od ostatných erbových listín sa líši tým, že erbová miniatúra nie je umiestnená v ľavom hornom rohu ako obvykle, ale v strede listiny. Miniatúra je obdĺžniková, lemovaná zlatou lištou a je ozdobou miniatúrneho maliarstva neskorej gotiky. Vzhľadom na svoju jedinečnosť bola erbová listina v roku 1986 vyhlásená za kultúrnu pamiatku.
Po nemecky napísanú Spišskosobotskú kroniku objavili v Spišskej Sobote a podľa toho dostala aj meno. Jej text bol skrytý v kódexe s 25 fóliami s rukopisom Spišskej právnej knihy (Zipser Willkür). Neznámy autor napísal kroniku v druhej polovici 15. Storočia, ako posledné zaznamenal udalosti z roku 1457. Pri je písaní vychádzal z Uhorskej kroniky, z ktorej čerpal prevažne údaje končiace rokom 1330. Okrem udalostí z Uhorska prináša výklad o udalostiach vzťahujúcich sa na Spiš, napr. príchod Nemcov na Spiš v období vlády Bela II., postavenie ochranného múru na Skale útočišťa, založenie mesta Levoča, pustošenia Spiša vojskami Ladislava IV. a pod. Zaujímavý je záznam o rabovaní husitov na Spiši v roku 1433. Druhým prameňom kroniky bola Súbežná kronika pápežov a cisárov a o siedmich obdobiach sveta od Martina z Opavy, kronikára a právnika v 13. storočí. Spišskosobotská kronika ako historický prameň ku štúdiu stredovekej nemčiny bola v roku 1986 vyhlásená za kultúrnu pamiatku.
Listina kráľa Bela IV. z roku 1256, ktorou daroval Filovmu synovi Filovi tri poplužia zeme vo Filiciach. Pri popise chotára sa spomínajú "Saxones de Poprad" Sasi z Popradu a "de Forro Sabbathe" zo Sobotného Trhu, táto donácia je tak aj prvou písomnou zmienkou o Poprade a Spišskej Sobote. Listina sa zachovala v odpise Spišskej Kapituly z roku 1314.
Titulný list z konfirmácie Ferdinanda III. z roku 1655, ktorou potvrdil platnosť výsad mesta Kežmarok vydaných predchádzajúcimi panovníkmi. Okrem iného potvrdil aj erbovú listinu vydanú Matejom Korvínom 13. júna 1463. Zachovaná je pôvodná vosková pečať. Na prvej strane sa zachovalo jedno z najstarších vyobrazení mesta Kežmarok a Tatier.
Stanovy spišskosobotských strelcov z roku 1646.
Rod Tököli sa v roku 1656 dočkal majetkoprávneho aktu – štatúcie (uvedenie do majetku). Z hľadiska platných zákonov iba obchôdzka panstva zástupcami kapituly a vyhlásenie nového majiteľa v každej z obcí zaručovali trvalé vlastníctvo konkrétnemu rodu. Štatúciu kežmarského a štiavnickeho panstva uskutočnila Spišská kapitula od 9. do 16. mája 1656. Listina potvrdzujúca tento akt je najdlhšou zachovanou listinou v Magistráte mesta Kežmarok, jej dĺžka je 3,32 m.
Výučný list Jána Kirnera zo Stráží pod Tatrami v cechu murárov a kamenárov v Kežmarku z roku 1825. Kežmarský cech kamenárov a murárov je jedným z najstarších svojho druhu na území Slovenska, vznikol v roku 1521. Murárski a kamenárski majstri sa podieľali na výstavbe a oprave obytných budov, mestských hradieb aj kostolov či kláštorov. Stavby boli prevažne z kameňa, kamenné bloky mali dvere, okná, schody. Mnohé kamenárske značky sa zachovali na kamenných blokoch kostolov a portáloch domov. V znaku kamenárov a murárov boli výlučne pracovné nástroje – kladivká, kružidlo, sekáče alebo kelňa.
Listina Leopolda I. z roku 1690, ktorou trhové práva Spišskej Soboty.
Najstarší cech, ktorý bol spoločným pre Spišskú Sobotu, Poprad, Veľkú, Stráže pod Tatrami, a Matejovce, bol cech súkenníkov, mäsiarov, krajčírov a šustrov. Jeho artikuly potvrdil poľský kráľ Žigmund August v roku 1551. Remeslá tohto cechu boli potrebné pre bežný život mešťanov a keďže šlo o potvrdenie cechových artikul, znamená to, že cech musel existovať už skôr.
Právo meča pre mesto Kežmarok z roku 1438.
Listina, ktorou biskup Isidor vyhlasuje odpustky potvrdené rímskymi kardinálmi každému, kto navštívi a obdarí Kostol sv. Kríža v Kežmarku.
Listina pápeža Jána XXII. z roku 1326, ktorou Svätá stolica udeľuje 40 dňové odpustky navštevovateľom Kostola sv. Egídia v Poprade. Táto listina je už konkrétnym historickým dokladom viažucim sa k postavenému kostolu. Zaujímavosťou je, že táto listina bola v ten istý deň vystavená dvakrát. O odpustky požiadali Johannis z Nemeckej Vsi (Deutschendorf) a Henrich, pravdepodobne z Popradu.
Armáles pre Gregora Borsothyho, vydaný kráľom Ferdinandom II. 20. októbra 1631, publikovaný na generálnej kongregácii Šopronskej stolice 21. mája 1632. Súčasťou je zachovaná pôvodná vosková pečať na hnedo – zeleno – žlto – bielej šnúrke.
poslať stránku
vytlačiť stránku