Najvýznamnejšie dokumenty a zaujímavosti v archíve

Najvýznamnejšie dokumenty

Medzi najvýznamnejšie dokumenty, nachádzajúce sa v archíve, patria:

Výsadná listina Bela IV., ktorou panovník povyšuje Trnavu na slobodné kráľovské mesto (1238)

Výsadnou listinou Bela IV. z roku 1238 sa Trnava stala slobodným kráľovským mestom a zároveň ňou Trnavčania získali aj viaceré iné privilégia, a to napr. boli podriadení len kráľovi, mali právo voľby vlastného richtára (ktorého potvrdzoval v úrade panovník), richtár mal právo súdiť všetky spory medzi obyvateľmi. Richtár, spolu s dvanástimi váženejšími obyvateľmi – prísažnými, mal právo uložiť hrdelný trest (s výnimkou zločinov spáchaných šľachtou), Trnavčania mali právo slobodne si zvoliť farára (musela ho však potvrdiť v úrade Ostrihomská kapitula) a boli oslobodení od platenia mýta na celom území Uhorského kráľovstva. Na listine chýba zlatá bula, ktorou bola výsadná listina potvrdená. Podľa záznamu v magistrátnom protokole vieme, že zlatú pečať odtrhli a odcudzili vojaci Imricha Thökölyho v roku 1683 a poškodili tiež pliku a vytrhli časť pergamenu so štyrmi slovami koroboračnej formulky. O listinu dokonca Trnava prišla na istý čas v 15. storočí, konkrétne v roku 1435, keď ju z mestského archívu odniesli husiti, mesto ju však získalo späť za štrnásť zlatých a ďalších tristo zlatých zaplatilo mesto za zlaté bohoslužobné predmety, ktoré boli tiež ukradnuté z mesta.

 

Účtovná kniha Trnavy (1394 – 1530)

Jedným z najdôležitejších prameňov pri skúmaní fungovania mestských orgánov, ale i celého stredovekého mesta sú najmä účtovné knihy. Uvedená mestská účtovná kniha Trnavy sa zachovala od roku 1394 a s prestávkami bola vedená až do roku 1530. Eviduje príjmy a výdavky mesta za uvedené obdobie. Ide o špecializovanú mestskú knihu, ktorá sa venuje konkrétnej mestskej agende, a preto patrí nielen medzi najstaršie pramene tohto druhu na Slovensku, ale i v rámci celého bývalého Uhorského kráľovstva.

 

Matej Korvín napomína Trnavčanov vo veci voľby richtára (1486)

Kráľ Matej Korvín 21. mája 1486 napomína Trnavčanov, že po tom, čo sa medzi obyvateľmi často vyskytovali roztržky a nepokoje počas voľby richtára a poburovatelia neakceptovali zásadu voľby, ktorá stanovovala, aby sa raz zvolil Nemec a raz Slovák, aby dodržiavali dávny zvyk a volili richtára v pokoji a bez vzbúr. Zároveň Trnavčanom pohrozil, že ak by naďalej dochádzalo k nepokojom, účastníkov týchto nepokojov dá sťať a skonfiškuje im majetok.

 

Listina informuje o zabití 2 kresťanských detí Židmi – falzum (16. storočie)

Richtár a rada mesta Trnava oznamujú, že trnavskí židia zabili 2 kresťanské deti, za čo boli desiati židia a dve židovky upálené a židom bol zakázaný pobyt a vstup do mesta na večné časy. Listina je slovenským falzom z prvej polovice 16. storočia. Falzum vzniklo na žiadosť trnavského magistrátu, následne boli v roku 1539 mandátom Ferdinanda I. vyhnaní všetci židia z Trnavy. Vyhotovovateľom falza bol trnavský notár Alexej Mlodecký, ktorý sa na listinu podpísal ako Peter Mlodecký.

 

Vladislav II. udeľuje Trnavčanom právo výročného jarmoku (1508)

Kráľ Vladislav II. udeľuje 7. decembra 1508 Trnavčanom právo výročného jarmoku na sviatok Narodenia Panny Márie (8. september) a v dňoch do nasledujúcej nedele a tiež slobodný týždenný trh v každý pondelok, pod podmienkou, aby nikto z mešťanov nebol počas jarmoku kvôli svojim dlžobám súdený, uväznený či vyšetrovaný okrem prípadov vrážd a podpaľačstva.  Zaujímavosťou je aj to, že v čase vydania listiny bol kráľ osobne prítomný v meste.

 

Ferdinand I. zrovnoprávňuje Nemcov, Slovákov a Maďarov v Trnave (1551)

Listina Ferdinanda I. zo 4. apríla 1551 zakotvila zásadu, podľa ktorej boli všetky tri národnosti v Trnave – Nemci, Slováci a Maďari – rovnoprávne. V správnych orgánoch mali mať tretinové paritné zastúpenie, čím sa pri voľbách vyhlo národnostným sporom. Tento princíp sa s menšími výnimkami uplatňoval až do konca 17. storočia.

 

Zmluva o postavení súsošia Najsvätejšej Trojice (1695)

Zmluva o postavení súsošia Najsvätejšej Trojice v Trnave z 16. júla 1695 hovorí o súsoší, ktoré malo byť postavené na ochranu proti požiarom a moru. Spolu malo súsošie obsahovať päť sôch a malo byť vyhotovené do roka sochárom Jánom Krištofom Khienom na námestí,  otočené na severnú stranu (tváre sôch mali smerovať k mestskej veži). V roku 1949 bolo súsošie rozobrané a na pôvodné miesto bolo opäť vrátené 21. novembra 1993. Dnes stojí čelnou stranou otočené k Bazilike sv. Mikuláša.

 

Leopold I. potvrdzuje zmluvu medzi Trnavou a jezuitmi (1700)

Kráľ Leopold I. potvrdzuje dňa 5. decembra 1700 zmluvu medzi Trnavou a jezuitmi, týkajúcu sa Kamenného mlyna a rybníka pri ňom. Ešte v roku 1634 gróf Esterházy daroval jezuitom majetok Bieleho Kostola. Jezuiti svoj majetok zveľaďovali a využívali nielen na hospodárske účely, ale aj ako miesto pre telesné či duchovné zotavenie. Nárokovali si aj na Kamenný mlyn, ktorý podľa písomností, ktoré jezuiti získali pri preberaní majetku patril kedysi ku Bielemu Kostolu. Nakoľko sa Trnavčania nechceli vzdať držby Kamenného mlyna, vypukli medzi mestom a jezuitmi niekoľkoročné spory, ktoré vyvrcholili na prelome 17. a 18. storočia.

 

Erbová listina mestečka Leopoldov (1712)

Na základe vyobrazenej erbovej listiny vydanej Karolom VI. dňa 21. augusta 1712 získalo mestečko Leopoldov právo používať svoj vlastný erb a pečať. Erb, ktorý mohli používať, je priamo vyobrazený na listine v podobe tzv. miniatúry. Mestečko bolo takto odmenené za zásluhy, ktoré preukázalo v tureckých vojnách.

 

Veduta Trnavy (18. storočie)

Ide o panoramatický pohľad na mesto zo začiatku 40. rokov 18. storočia. Drevorez, vyhotovený Jozefom Jägrom, bol v druhej polovici 18. storočia skrátený kvôli poškodeniam (chýba legenda k číslam). Takúto neúplnú vedutu poznáme z tlačeného zoznamu Mestského magistrátu z roku 1781, ktorá je uložená v Štátnom archíve v Trnave a pod vedutou sa nachádza dotlač: RESTAURATIO AMPLISSIMI MAGISTRATUS LIBERAE REGIAEQUE CIVITATIS TYRNAVIENSIS ANNO M.DCC.LXXXI CELEBRATA (Voľba magistrátu slobodného kráľovského mesta Trnavy v roku 1781).

 

Súpis žobrákov v Trnave (1781)

Súpis žobrákov z roku 1781 vyniká dôkladnosťou akou bol vyhotovený. Záznamy obsahujú mená 81 žobrákov spolu s údajmi o ich veku, zdravotnom stave, spoločenskom postavení, odkiaľ pochádzali a ako dlho žili na ulici. Medzi zapísanými môžeme nájsť rôzne spoločenské vrstvy – sedliakov, mešťanov či šľachtica. V súpise sú zapísané presné lokality, kde sa žobráci zdržiavali (napr. pred jednotlivými kostolmi, bránami atď.).

 

Plán mestskej veže v Trnave (1864)

Jednou z dominánt mesta Trnava je mestská veža, na ktorej v minulosti držala službu stráž. Počiatky veže siahajú do roku 1574. V tomto roku sa mešťan a murársky majster Jakub pred richtárom a mestskou radou zaviazal dokončiť vežu, ktorú začal stavať na rohu námestia. Práce na veži prebiehali do roku 1600. Na vrchole veže boli pôvodne umiestnené mesiac a hviezda, neskôr tam bola umiestnená socha Immaculaty, t. j. Nepoškvrnenej Panny Márie. V rokoch 1864 – 1865 sa prišlo s návrhom na prestavbu mestskej veže. Prestavba sa mala uskutočniť v neogotickom štýle. Dokladajú to viaceré návrhy architektov, ktoré sa zachovali v Zbierke máp a plánov. Uvedený plán veže z roku 1864 zachytáva pôvodný stav mestskej veže pred plánovanou rekonštrukciou. Je doplnený aj o prierez veže. Prestavba veže sa napokon nezrealizovala a veža si tak vďaka tomu zachovala svoj renesančný charakter. V roku 1875 sa realizovala len prestavba vrchnej časti veže – báne. Túto podobu si zachovala až do dnešných dní.

 

Denník vojaka z obdobia 1. svetovej vojny (1914 – 1918)

Denník vojaka Štefana Rabaru z Horných Orešian z obdobia 1. svetovej vojny (1914 – 1918). Ide o dokument, ktorý je veľmi výnimočný svojím obsahom aj formou vyhotovenia. Vojakove zápisky pomerne podrobne opisujú pohyb vojska, konkrétne miesta a udalosti, ktoré ako vojak v 1. svetovej vojne zažil. Štefan Rabara opisuje aj zajatie v Rusku.

 

Výkaz vdov a sirôt z Hlohovca (1919)

Výkaz vdov a sirôt po padlých vojakoch v 1. svetovej vojne z mesta Hlohovec z 5. mája 1919. Záznamy vo výkaze hovoria o mene vdovy alebo osiroteného dieťaťa, o ich veku, bydlisku, výške ročného vdovského alebo sirotského príspevku a tiež v akom pluku pôsobil padlý vojak.

 

Zaujímavosti v archíve

Štátny archív v Trnave, v rámci propagácie archívneho dedičstva ako súčasti kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky, otvára každoročne pri príležitosti Medzinárodného dňa archívov počas Dňa otvorených dverí svoje brány širokej verejnosti, ktorá môže spoznať neľahkú, ale veľmi zaujímavú a úzko špecializovanú prácu archivárov. Návštevníkom ponúka komentovanú prehliadku samotnej budovy archívu – zrekonštruovaného historického meštianskeho domu na Štefánikovej ulici č. 7 v Trnave. Nechýbajú tvorivé dielne pre malých i veľkých, kde si záujemcovia môžu vyskúšať rôzne typy pisárskeho náčinia používaného v minulosti (brkové i oceľové pero, mechanické písacie stroje), prebiehajú ukážky pečatenia voskom a pre zdatnejších býva pripravené i puzzle vytvorené z kópií archívnych dokumentov. Okrem toho návštevníci môžu vidieť zaujímavú výstavu, viažucu sa k danej téme podujatia, vďaka ktorej sa verejnosť dozvie, čo všetko sa dá nájsť v archívnych dokumentoch.

Medzi skvosty možno zaradiť aj  priestory archívu, kde sa nám na základe kamenného gotického portálu, nachádzajúceho sa v priestoroch pivnice, zachovali najstaršie doklady o vzniku tejto budovy. Ide o portál s lomeným záklenkom a predpokladá sa, že vznikol v priebehu 15. storočia. Okrem portálu sa v pivnici nachádzajú aj múry z lomového kameňa, ktorých vznik možno datovať do 14. storočia.

Zaujímavosťou budovy archívu je aj výmaľba priestorov na prvom poschodí z druhej polovice 18. storočia, ktorá jasne poukazuje na reprezentačný charakter miestností. Na jednej z pôvodných malieb je možné vidieť prvky volút s prstencami a akantmi, doplnené vtákmi a trsmi plodov, plochu stien pokrýva pravidelná sieť vetvičiek s kvetmi so zlatým stredom. Na južnej stene miestnosti je figurálna kompozícia – žánrový motív s tromi postavami nahých chlapcov pri vtáčej klietke.