Preskočiť na hlavný obsah Prejsť na hlavnú ponuku

Verejná správa

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky   Dnes je 28. marec 2024, štvrtok
 

Najvýznamnejšie dokumenty a zaujímavosti v archíve

Územná pôsobnosť  |  Ako sa k nám dostanete  |  Aké dokumenty u nás nájdete  |  Veda a výskum  |  Organizačná štruktúra  |  Správy o činnosti  |  Najvýznamnejšie dokumenty a zaujímavosti v archíve

K najvýznamnejším dokumentom a zaujímavostiam uložených v Štátnom archíve v Bratislave patria:

Listina pápežského legáta v Uhorsku z roku 1187

Listina papezskeho legáta 1187

Listina pochádzajúca z roku 1187 zo Zbierky cirkevných písomností je najstarším dokumentom uloženým v Štátnom archíve v Bratislave. Pápežský legát v Uhorsku v nej vracia panonhalmském opátovi Similovi a Kapitule svätého Martina na Panónskej hore právo uctievania Svätého kríža.

Majetkovo-právne pokonanie z roku 1252 (šľachtický rod Kondé z Blažova)

Listina papezskeho legáta 1187

Druhým najstarším dokumentom v Štátnom archíve v Bratislave je listina z fondu „Kondé z Blažova,“ týkajúca sa majetkovo-právneho pokonania. Dňa 13. decembra 1252 predstúpili pred palatína Rolanda dvorníci z Dvorníkov, Lotar a Ondrej na jednej strane a jobagión hradu Szolgagyör Ivanka (Ioanko) na druhej, v záležitosti zeme v chotári Dvorníkov, zálohovanej tomuto Ivankovi.

Šľachtický rod Kondé z Blažova patrí medzi významné šľachtické žitnoostrovské rodiny. Mimoriadny je najmä stupeň zachovania rodového archívu Kondéovcov, ktorý je v súčasnosti uložený v Štátnom archíve v Bratislave. V roku 2019 fond rodiny Kondé z Blažova diplomaticky spracovali formou edície Mgr. Balázs Csiba, PhD. z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Mgr. Marián Babirát zo Štátneho archívu v Bratislave.

Regula menších bratov a konštitúcie Mariánskej provincie (Archív Mariánskej provincie františkánov v Uhorsku), 28. apríl 1454 (1598)

Listina papezskeho legáta 1187

Z obdobia stredoveku pochádza aj vzácna knižka, zaviazaná v druhotne použitom pergamene zo staršieho kódexu. Na 93 listoch zachytáva test Reguly svätého Františka z Assisi, ktorú v roku 1223 potvrdil pápež Honorius III. Na ďalších stránkach sú zapísané konštitúcie uhorskej františkánskej Mariánskej provincie. Schválené boli na provinciálnej kapitule 28. apríla 1454, za provincialátu pátra Fabiána de Ygal, podľa ktorého sa vo františkánskej historiografii aj zvykli označovať. Tieto konštitúcie majú veľký historický význam, keďže sa nimi v pôvodnej konventuálnej Mariánskej provincii prijala tzv. observantská reforma františkánskeho rehoľného života, ktorá zavádzala prísnejšie a dôslednejšie zachovávanie františkánskej reguly v duchu života svätého Františka z Assisi. Text je písaný úhľadnou neskorogotickou bastardou s rubrovanými nadpismi, zdobený kolorovanými iniciálami a jednoduchými miniatúrami s rastlinnými či figurálnymi motívmi. V závere je dodatočný zápis z roku 1598, zachytávajúci znenie františkánskeho rehoľného sľubu, ktorý zaznamenal páter Andreas Crach, gvardián trnavského františkánskeho kláštora, z ktorého rukopis pochádza.

Najstaršia zachovaná kongregačná zápisnica Bratislavskej stolice (1579) 1614 – 1617

Listina papezskeho legáta 1187

Značnú časť fondu Župa Bratislavská I. (1398 – 1922) tvoria tzv. kongregačné písomnosti. Zo zasadaní stoličných súdov (sedrií) a zhromaždení, teda najvyšších orgánov stoličnej samosprávy vznikali kongregačné úradné zápisnice. Za ich vyhotovenie bol spravidla zodpovedný stoličný notár a zapisovali sa do nich všetky prijaté rozhodnutia, spolu s prípismi nadriadených orgánov. Kongregačné písomnosti tak patria k mimoriadne významným prameňom pri výskume stoličného zriadenia a samosprávy. Najstaršiu zachovanú kongregačnú zápisnicu Bratislavskej stolice (1579) 1614 – 1617 edične spracoval Mgr. Ľuboš Janaček.

Oznámenie o tzv. Viedenskej (mierovej) zmluve z roku 1809

Listina papezskeho legáta 1187

V kongregačných písomnostiach, presnejšie v období permanentnej deputácie (napoleonských vojen) z rokov 1809 – 1810 sa mimo iného nachádza aj oznámenie o tzv. Viedenskej zmluve či Schönbrunnskom mieri, ktorý vstúpil do platnosti dňa 14. októbra 1809 o deviatej hodine. V mene cisára Napoleona ho uzavrel francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Baptiste Nompère Cahmpagny. Zmluva ukončila vojnu piatej koalície počas napoleonských vojen po porážke Rakúska v rozhodujúcich bitkách pri Wagrame a Znojme. Páni maršali oznámili túto správu delostreleckou salvou zo šesťdesiatich diel. Usporiadaná bola tiež hostina, na ktorú bol pozvaný aj vrchný veliteľ rakúskej armády, generál Bianchi. Ten toto pozvanie prijal a dokonca sa zúčastnil aj večerného predstavenia v divadle, usporiadaného pri tejto príležitosti.

Armáles rodu Bersavich vydaný Leopoldom I. v roku 1700

Listina papezskeho legáta 1187

K významným dokumentom v našom archíve nesporne patrí aj 54 kusov erbových listín, tzv. armálesov. Armálna (erbová) listina je právny dokument, ktorý udeľuje právo na užívanie erbu, prípadne erb polepšuje. Listina mohla byť vydaná pre jednu konkrétnu osobu, rod a niekedy aj pre viac rodín (príbuzných). Neboli udeľované len šľachticom, ale aj slobodným kráľovským mestám, župám a neskôr aj mešťanom alebo cechom. Vydával ich panovník, prípadne ním poverená osoba. Armálesy patria k privilegiálnym listinám. Armálna listina obsahuje predovšetkým slovný popis erbu (tzv. blazón) a jej súčasťou je zväčša aj farebné vyobrazenie erbu. Vydávanie erbových listín sa v Európe udomácnilo v priebehu 14. storočia. Prvý armáles na území Slovenska vydal uhorský panovník Karol Róbert z Anjou v roku 1326 pre Mikuláša Hercega (Herczeg). Najstarší armáles pre právnickú osobu, a to nielen v uhorskom, ale v celoeurópskom meradle, bol vydaný pre mesto Košice v roku 1369.

Lekársky diplom pre šľachtičnú Františku Nagyovú z Blatnej na Ostrove z roku 1830

Listina papezskeho legáta 1187

Súčasťou písomností z fondu Archívu rodiny Dóka z Rece (1351) 1676 – 1967) je aj diplom Lekárskej fakulty Uhorskej kráľovskej Univerzity v Pešti z 25. augusta 1830 pre 25. ročnú Františku Nagyovú z Blatnej na Ostrove (Sárosfalva). Dekan Lekárskej fakulty Dr. Ján Streitt, dvorský lekár uhorského palatína arcivojvodu Jozefa Antona Habsbursko-Lotrinského, jej v ňom udeľuje právo pôsobiť ako pôrodná babica, a to nielen v Uhorsku.

Trestný spis s priloženým kuchynským nožom z rokov 1850 - 1852

Listina papezskeho legáta 1187

Archívne fondy občas ukrývajú aj rôzne rarity, prípadne aj trojrozmerné predmety. V súdnych a trestných písomnostiach fondu Župa Bratislavská I. (1393 – 1922) nájdeme aj trestný spis týkajúci sa stíhania Jakuba Čapku (Csapka). Tento krčmár z Nešticha (miestna časť Svätého Jura) podľa dokumentu bodnutím zabil svojho švagra kuchynským nožom, ktorý sa ako usvedčujúci dôkaz (corpus delicti) stal súčasťou spisu.

Trestný spis s priloženým kľúčom z rokov 1851 - 1853

Listina papezskeho legáta 1187

Kuriózny bol aj prípad stíhania istého židovského mäsiarskeho tovariša z Moravského Svätého Jána pre opakované vykrádanie pokladničky svojho gazdu v rokoch 1851- 1853. Tovariš si podľa všetkého účelne upravil kľúč, ktorý potom niekoľkokrát použil na otvorenie pokladnice svojho majstra a následnú krádež.   

Ilustrovaný titulný list matriky Rímskokatolíckeho farského úradu v Skalici

Listina papezskeho legáta 1187

Veľmi vyhľadávaná je aj rozsiahla zbierka cirkevných matrík. Matriky predstavujú základný biografický prameň genealogického výskumu. Vznikol predovšetkým z potreby cirkví zaznamenávať svojich veriacich. Podľa nariadení Tridentského koncilu (1545 - 1563) sa začali viesť knihy so záznamami o krstoch a sobášoch, neskôr pribudlo aj evidovanie zomrelých. V Štátnom archíve v Bratislave  je uložených 3300 matrík, z väčšej časti rímskokatolíckej cirkvi, (ale aj evanjelickej cirkvi augsburského vyznania a reformovanej kresťanskej cirkvi, či matriky židovských náboženských obcí a židovských matričných obvodov). Najstaršou matrikou v našom archíve je matrika Rímskokatolíckeho farského úradu svätého Martina v Bratislave vedená od roku 1601. Cirkevné matriky boli vedené do 1. októbra 1895, t. j. do zoštátnenia matričnej agendy.

Významné osobnosti

matrika1

matrika1

matrika1

V matrikách nájdeme napr. aj záznam o narodení Milana Rastislava Štefánika s poznámkou o jeho tragickom smrti, ale aj zápis o úmrtí Ľudovíta Štúra.

Vo fondoch Štátneho archívu v Bratislave sa nachádza aj oznámenie o úmrtí Milana Rastislava Štefánika.

Listina papezskeho legáta 1187

Zbierka pečatidiel

Listina papezskeho legáta 1187

Listina papezskeho legáta 1187

Zaujímavá je aj Zbierka pečatidiel (typárií) uložená v Štátnom archíve v Bratislave, ktorá sa začala kreovať v niekdajšom Archíve Bratislavskej župy. Jej súčasťou sú župné typáriá, pečatidlá miest a obcí z územia župy, ale aj mladšie pečiatkovadlá, teda typáriá s gumenými matricami. Čo sa týka samotných pečatidiel, Zbierka pečatidiel obsahuje 97 pečatidiel z rokov 1581 – 1954.

 

Dôležité odkazy

[DoleziteOdkazy]

Dôležité oznamy

[DoleziteOznamy]