História archívu

V roku 1952 začala pôsobiť na Okresnom národnom výbore (ONV) v Dolnom Kubíne, ONV Námestove a ONV Trstenej okresná archívna služba. V Dolnom Kubíne ju vykonával Ján Žilka, v Námestove Viktor Vasilek a v Trstenej Štefan Mores. V roku 1954 sa vytvorili v spomenutých troch okresoch Oravy tri okresné archívy, každý mal jedného zamestnanca a po územnej reorganizácii v roku 1960 sa zlúčili do Okresného archívu v Dolnom Kubíne s pôsobnosťou pre celú Oravu. Okresný archív mal troch zamestnancov (Ján Žilka, Ondrej Celušňák, Ján Kompan), bol umiestnený na prízemí bývalého župného domu v Dolnom Kubíne, vtedy budove Okresného národného výboru.
Po presťahovaní ONV do novej budovy na sídlisko Bysterec v roku 1969 sa okresný archív delil o priestory s Oravskou galériou, Okresnou pamiatkovou správou, Okresnou finančnou správou a niektorými záujmovými spoločenskými organizáciami. Okresný archív dostal priestory na poschodí a presťahoval tu archívne fondy z bývalého Okresného archívu v Trstenej, ktoré boli uložené v nevyhovujúcich vlhkých a pivničných miestnostiach väznice Okresného súdu v Trstenej. Po prevzatí rozsiahleho archívneho fondu ONV Dolný Kubín do roku 1970 a MNV sa priestory archívu v župnom dome zaplnili. V roku 1976 ostali v budove Okresný archív s Oravskou galériou a obidve organizácie trpeli nedostatkom priestorov. Rozvíjať sa mohli len jedna na úkor druhej. V roku 1979 zásluhou riaditeľa Pavla Siku začala výstavba novej budovy Štátneho okresného archívu na ulici Matuškovej v Dolnom Kubíne. Archívne fondy a zbierky boli do novovybudovaných priestorov presťahované v roku 1981.
Od roku 1976 sa v Štátnom okresnom archíve v Dolnom Kubíne výrazne zlepšilo personálne obsadenie. Počet odborných zamestnancov stúpol z troch na päť, z ktorých jedna zamestnankyňa bola absolventkou FF UK odboru archívnictva a druhá FF UK odboru história. Štátny okresný archív v Dolnom Kubíne vydával tri roky (1976-1978) metodický spravodaj pod názvom „Archivár“, v ktorom uverejňoval štúdie z regionálnych dejín, metodické pokyny pre správcov registratúr vo verejnej správe a podnikoch o správe registratúr, vyraďovaní registratúrnych záznamov, právnych predpisoch na úseku archívov a registratúr, tematické súpisy archívnych dokumentov, informácie o archívnych pomôckach atď. V roku 1983 sa v Dol-nom Kubíne konala celoslovenská porada riaditeľov okresných archívov za účasti Doc. Dariny Lehotskej. V roku 1985 sa konalo sympózium archivárov a historikov k pomocným vedám historickým s medzinárodnou účasťou na Oravskej priehrade. Zišlo sa tu 132 archivárov, historikov, špecialistov jednotlivých pomocných vied historických, vysokoškolských pedagógov z FF UK a Karlovej Univerzity, vedeckých pracovníkov SAV, Matice slovenskej, archívov, múzeí, galérií a knižníc. Odznelo 34 referátov, koreferátov a diskusných príspevkov. Zborník z Oravského sympózia dodnes slúži ako uznávaná pomôcka k pomocným vedám historickým.
Osemdesiate roky 20. storočia v Štátnom okresnom archíve boli optimálne na sprístupňovanie archívnych fondov formou inventárov a výberových katalógov, predarchívnu starostlivosť, konanie výstav k významných výročiam ako napr. „Dolný Kubín v archívnych dokumentoch 1325-1872“, „Orava v archívnych dokumentoch 1418-1945“, „Voľby na Orave v minulosti 1923-1976“, „Školstvo na Orave 1632-1948“, „Vznik a vývoj národných výborov 1944-1986“ atď. Zamestnanci archívu vyhotovili inventáre oravských mestečiek, obcí, spolkov bývalých urbarialistov, daňovej správy, daňových úradov, okresnej starostlivosti o mládež, okresného živnostenského spoločenstva, školského inšpektorátu, základných škôl, integrovaných (zaniknutých) škôl, ONV do roku 1960.
V 90. rokoch činnosť archivárov na úseku sprístupňovania pribrzdil neobvyklý nárast správnych informácií týkajúcich sa rehabilitácií, reštitúcii, privatizácií, majetkových krívd, prevodov, exekúcii, zamestnaneckých údajov a podobne. Nakoniec tento nápor prežil a prežíva každý archív. Napriek tomu archivári vyhotovovali archívne pomôcky. Po roku 1990 vzrástol záujem o regionálne dejiny a heraldiku. Archivári dostali obrovský priestor, aby sa ukázali a svojou odbornosťou prelomili zaužívaný názor na archívy ako na sklady nepotrebných papierov. Za ostatných 16 rokov sme sa podieľali v autorských kolektívoch na tvorbe 33 monografií obcí Oravy. Kópie mestských privilégií Dolného Kubína sme vystavovali na výročiach, prezentáciách Dolného Kubína v Budapešti i v poľskej Limanovej. V septembri roku 1995 sa v Dolnom Kubíne konalo trojdňové celoslovenské sympózium archivárov a historikov s vydarenou návštevou Krakova, archívu na Waveli i mestského archívu. Možno práve vtedy sa zrodila myšlienka archívnych dní, veď hlavnou témou sympózia bola komunikácia.